Nástup dieťaťa do školy je významným medzníkom v jeho živote, ktorý prináša zmeny v jeho rolách, životnom štýle a dennom režime. Rodičia a učitelia sa snažia zabezpečiť, aby dieťa malo úspešný štart, ľahko zvládalo čítanie, písanie a počítanie. Avšak, nie každé dieťa je pripravené na tento krok v rovnakom veku. Tento článok sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvňujú pripravenosť dieťaťa na prijímanie nových informácií a adaptáciu na školské prostredie.
Školská Zrelosť: Komplexný Ukazovateľ Pripravenosti
Školská zrelosť, alebo spôsobilosť, je definovaná ako úroveň telesného a psychického vývinu, ktorá umožňuje dieťaťu adaptovať sa na prácu v škole a prijať rolu školáka. Odborníci ako psychológovia a logopédi môžu posúdiť, či je dieťa pripravené rozumovo, emocionálne, sociálne, jazykovo a telesne. Ak dieťa nedosiahlo potrebnú úroveň, môže byť vhodnejšie poskytnúť mu viac času na vývin a osvojenie si potrebných zručností pred zaškolením.
Pre každého rodiča je jeho dieťa najkrajšie, najšikovnejšie, najlepšie, naj, .... , ale keď sa dostane do kolektívu triedy, zistíme, že nie je až také naj.
Keď dieťa dosiahne taký stupeň vývinu, že bude disponovať schopnosťou zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, v ideálnom prípade s radosťou a novými očakávaniami, môžeme povedať, že je zrelé na školu.
Školská zrelosť však nie je to, keď dieťa už v predškolskom veku pozná písmenká, alebo či vie narátať do sto. Podstatné sú iné kvality: zrelosť po stránke motorickej, grafomotorickej, psychickej - teda osobnostná stránka- emocionálna zrelosť, sociálna zrelosť, dobrá úroveň reči a jazykové schopnosti, zraková a sluchová percepcia, atď.
Každý mesiac v tomto veku z pohľadu dozrievania dieťaťa je významným posunom. Rodič môže pri minimálnej námahe dosiahnuť značný postup v zrelosti svojho dieťaťa.
Je možné dobehnúť zameškané? Keďže mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve medzi 5. a 6. Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť.
Oblasti Školskej Zrelosti
Kognitívny Vývin
Dieťa by malo byť schopné spočítať 10 a viac predmetov, správne pomenovať základné farby a rozlišovať odtiene. Malo by rozumieť bežným veciam, nakresliť človeka so šiestimi časťami tela, nakresliť geometrické tvary podľa predlohy a orientovať sa v čase. Taktiež by malo byť schopné napísať niekoľko písmen a číslic a rozpoznať a napísať svoje meno.
Sociálny a Emocionálny Vývin
Dieťa by malo chcieť robiť radosť kamarátom, prispôsobovať sa pravidlom, rado spievať, tancovať a hrať divadlo. Malo by rozumieť rozdielu medzi fantáziou a realitou, rozlišovať medzi chlapcom a dievčaťom, vyjadrovať svoje preferencie, prejavovať samostatnosť a vyhľadávať nové zážitky. Dôležitá je aj schopnosť požiadať o pomoc a spolupracovať.
Sociálna zrelosť: Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci.
Dieťa má vedieť nasledovať inštrukcie, musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci.
Rečový Vývin a Komunikácia
Reč dieťaťa by mala byť jasná a zrozumiteľná, malo by používať dlhšie vety (minimálne 5 slov) a dokázať porozprávať príbeh zrozumiteľne. Správne používanie budúceho a minulého času, záujem o okolie, kladenie otázok a verbalizácia potrieb sú tiež dôležité. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a adresu.
Časté problémy u detí pred vstupom do školy sa týkajú rečovej oblasti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že príčina pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú.
Často sa zanedbáva podpora sluchového vnímania, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Deti by mali byť schopné počúvať rozprávky a príbehy, (nie ich len pozerať), hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby.
Fyzický a Pohybový Vývin
Dieťa by malo dokázať stáť na jednej nohe aspoň 10 sekúnd, skákať a preskočiť prekážku, robiť kotrmelce, používať príbor a samostatne používať toaletu a udržiavať hygienu. Tiež by malo vedieť sa hojdať a liezť.
Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod.
V čom by malo byť dieťa pred nástupom do školy zrelé? U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu.
Problémy Spojené s Nedostatočnou Pripravenosťou
Škola kladie na žiakov vysoké nároky, čo môže byť náročné najmä pre deti s nerovnomerne rozvinutými schopnosťami. Nesústredenosť a znížená pozornosť môžu negatívne ovplyvniť výkon dieťaťa. Oslabená pamäť, percepcia, vizuomotorická koordinácia alebo priestorová predstavivosť môžu spôsobiť rýchlejšie vyčerpanie a zaostávanie za tempom triedy. Preto je dôležité, aby dieťa vstupovalo do školy pripravené zvládať jej požiadavky.
Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.
Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.
Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku. Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narušujú činnosť takéhoto dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.
ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu a preto vyžaduje značné množstvo energie. Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.
Distribúcia, teda rozsah pozornosti, je príliš malý. Takéto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii. Schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti nedokážu pružne reagovať. Selektivita, výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. Znamená to, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú. Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.
V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahrňuje poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči). Charakteristika ADD, ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory.
Dôsledky Priskorého Nástupu do Školy
Psychologička Gabriela Herényiová zdôrazňuje, že deti, ktoré nastúpia do školy priskoro, môžu mať problémy s dobiehaním spolužiakov a nikdy nezažijú pocit úspechu, ktorý je dôležitý pre motiváciu a napredovanie. Neúspech v škole môže viesť k vzdávaniu sa a zníženiu sebavedomia. Radšej odporúča odklad školskej dochádzky, ak sú rodičia na vážkach.
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov.
Aké problémy môžu nastať, ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy? Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži.
Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam.
Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku.
Nebolo by riešením posunúť aj u nás nástup do školy na 7 rokov podobne ako to majú vo Fínsku či Estónsku? Vo Fínsku sú už v tomto veku deti určite na školu zrelé. Osobne sa mi to veľmi páči. V tom veku už dieťa vie, o čom škola je. Hlavne koncentrácia a myslenie je lepšie. U nás je to 6 rokov a vidíte, že hoci je mnoho detí na školu už zrelých, kopec ešte nie je. Každý mesiac je v tomto veku dôležitý. U nás vek 6 rokov vychádza z histórie, takže meniť sa to asi tak skoro nebude. Voľakedy sme ale nerobili ani žiadne testy zrelosti.
Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov.
Faktory Ovplyvňujúce Školskú Zrelosť
Jemná Motorika
Deti, ktoré trávia veľa času s tabletmi a mobilmi, môžu mať slabšiu jemnú motoriku, čo sa prejavuje problémami s vyfarbovaním, používaním príboru a písaním.
Emocionálna, Psychická a Fyzická Zrelosť
Dôležité je, aby dieťa bolo zrelé vo všetkých týchto oblastiach. Mentálna zrelosť zahňuje schopnosť vnímať a sústrediť sa na jednu činnosť.
Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať.
Sociálna Zrelosť
Schopnosť začleniť sa do kolektívu, byť samostatný a nebyť príliš naviazaný na matku sú kľúčové. Dieťa by malo vedieť prehrávať, súťažiť a požičiavať si veci.
Rodič by na to mohol prísť, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou.
Ako Podporiť Dieťa v Príprave na Školu
Trénovanie Sústredenia
Vedenie dieťaťa k upratovaniu hračiek a dokončovaniu činností, ktoré robí, pomáha rozvíjať sústredenie.
Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič.
Rozvoj Samostatnosti
Dať dieťaťu možnosť samostatne niečo kúpiť v obchode alebo prejsť samé niekde, samozrejme pod dohľadom, posilňuje jeho pocit samostatnosti.
Podpora Reči
Rozprávanie sa s dieťaťom, čítanie kníh a spoločné aktivity podporujú rozvoj reči a slovnej zásoby.
Hra
Hra s jednou hračkou dlhší čas pomáha dieťaťu sústrediť sa a rozvíjať kreativitu.
Spoločenské Aktivity
Častejšie chodenie do spoločnosti, na ihriská, kde sa deti stretávajú, pomáha dieťaťu adaptovať sa v kolektíve.
Špecifické Výzvy a Riešenia
Deti s Odlišným Kultúrnym Zázemím
Deti z cudzojazyčného prostredia potrebujú viac času na dobehnutie zručností potrebných v škole.
Deti z Prostredia Chudoby
Tieto deti často čelia diskriminácii a majú ťažkosti so zabezpečením rodiny a poskytnutím deťom dostatočnú podporu. Potrebné je viesť rodiny k uvedomeniu si prínosu skoršieho nástupu detí do škôlok a pomáhať im prekonávať prekážky, ktoré im v tom bránia.
Deti so Zdravotným Znevýhodnením
V takýchto prípadoch je dôležitý podporný tím, ktorý prispôsobuje aktivity a usporiadanie triedy potrebám dieťaťa. Kľúčové je byť flexibilný a citlivý na jeho potreby a podporovať ho v rozvíjaní samostatnosti v oblastiach, v ktorých má potenciál napredovať.
Digitálny Priestor a Pripravenosť Detí
Deti sú čoraz viac vystavené digitálnym technológiám, čo prináša príležitosti, ale aj riziká. Dôležité je podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti, kritického myslenia a zručností potrebných na analýzu zložitých mediálnych skutočností. Rodičia by mali obmedziť používanie obrazoviek a podporovať aktivity, ktoré rozvíjajú sociálne a kognitívne zručnosti.
V posledných dvoch desaťročiach sa výrazne menia názory odborníkov na to, aké sú predpoklady dobrého čítania. Dnes sa ich význam nepodceňuje, ale za rozhodujúce sa považujú jazykové procesy. Z pedagogickej aj psychologickej praxe je známe, že nie každé dieťa prichádzajúce do základnej školy je rovnako dobre „vybavené“ pre učenie sa čítať. Ako sme už vyššie uviedli, na pripravenosť pre školu sa významnou mierou podieľajú aj jazykové schopnosti. V našej praxi často pozorujeme, že deti so špecifickými poruchami učenia mali v ranom a predškolskom veku - ťažkosti s rečou. Máme na mysli napr. Jazykové nedostatky sa potom premietajú nielen do kvality čítania a písania, ale aj do porozumenia a zapamätania čítaného a počutého. Takýto žiak potom rýchlo stráca o čítanie aj o učenie záujem. Nedokáže si napr. správne prečítať písomné zadania úloh...
Uvedomenie si hláskovej štruktúry slova (fonematické uvedomovanie) - je jednou z jazykových schopností, dôležitých pre čítanie. Ide o uvedomenie si hláskovej štruktúry slova. Zistilo sa, že deti s ťažkosťami v čítaní a písaní nedokážu v mysli narábať s hláskami v slovách tak, ako dobrí čitatelia. Slová vnímajú ako celok (globálne). Uvedomenie si hláskovej štruktúry slova sa výrazne rozvíja pri osvojovaní si čítania analyticko - syntetickou metódou, bežne používanou na našich školách. Kým deti na začiatku 1. triedy majú túto schopnosť spravidla len čiastočne rozvinutú, na konci 1. triedy by už mala byť dobre rozvinutá. Toto je spravidla u dobrých čitateľov. Čo však s deťmi, ktoré nemajú predpoklady byť dobrými čitateľmi? Ukazuje sa, že pre každé dieťa bez ohľadu na jeho prirodzený „potenciál“ je cieľavedomý tréning fonematického uvedomovania (uvedomenia si hláskovej štruktúry slova) v predškolskom veku veľmi užitočný. Obzvlášť efektívnym sa takýto tréning javí u detí, ktoré zlyhávajú v čítaní v prvých rokoch školskej dochádzky, alebo majú dyslexiu...
Tipy pre Rodičov
Vytvorte Jasné Pravidlá
Dohodnite sa s dieťaťom na pravidlách používania digitálnych zariadení a dodržiavajte ich.
Buďte Príkladom
Deti si rýchlo všimnú, keď rodičia nedodržiavajú pravidlá, ktoré vyžadujú od detí.
Zachovajte Pokoj
Keď deti majú výbuchy hnevu, rodičia by mali zhlboka dýchať a premyslieť si svoju reakciu.
Využite Nastavenia Zariadenia
Väčšina herných konzol, tabletov a zariadení má vstavané časové obmedzenia, ktoré môžete využiť.
Dajte Im Priestor
Ak je dieťa veľmi nahnevané, poskytnite mu miesto, kde sa môže upokojiť, tichý kútik alebo spálňu.
Prejdite na Fyzickú Aktivitu
Ak vaše dieťa reaguje fyzicky, odporúčame, aby udieralo alebo mlátilo veci.
Inkluzívne Prostredie a Rozmanitosť
Vytváranie rôznorodých kolektívov a prostredia bez predsudkov či segregácie je kľúčové. Deti sa nerodia s predsudkami a je dôležité, aby sa učili rešpektovať a prijímať inakosť.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach majú možnosť poradiť sa s odbornými zamestnancami centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Nedostatočnú pripravenosť dieťaťa na školu môžu spôsobovať mnohé faktory. Zameriame sa najmä na jej psychologické príčiny, ktoré sú veľmi časté. Rodičia si neuvedomujú, že ich odstránením môžu ľahko pomôcť dieťaťu pri bezproblémovom zaškolení. K hlavným psychologickým prí કારણom nedostatočnej pripravenosti dieťaťa pre školu patrí charakter výchovy v rodine. Výchova k rodičovstvu trvale absentuje v našej spoločnosti už niekoľko generácií. Okrem toho sa na internete i v médiách rodičia stretávajú s mnohými protichodnými informáciami o tom, ako správane vychovávať deti. Nejednotné výchovné vedenie otca a matky, príp. Zavrhujúca výchova (vedomé alebo podvedomé odmietanie príp.
Deti prichádzajú do školy z rôznorodého rodinného prostredia, s rozličným výchovným vedením. V prvom ročníku základnej školy sa mnoho krát stretávajú deti, medzi ktorými je vekový rozdiel takmer jedného roka. V spomínanom vývinovom období je to veľký rozdiel v zrelosti jednotlivých zložiek rozumových schopností. Deti sa medzi sebou porovnávajú a sú k sebe veľmi úprimné. Dieťa, ktoré nastúpilo do školy napriek odporúčaniam odbornej diagnostiky, ktorej výsledky poukázali na nepripravenosť pre zaškolenie, veľmi citlivo vníma rozdiely medzi svojimi výkonmi a výkonmi ostatných detí. Často si zažíva silne negatívne pocity spojené s neúspechom, preťažením a začne si budovať akýsi obranný mechanizmus v podobe nepriaznivých prejavov v správaní. V lepšom prípade sa deti snažia svoju snahu nasmerovať do iných činností, napr. voľnočasových aktivít. Odmietanie hovoriť (tzv. Emocionálna závislosť, príp.
Spomínané problémy spôsobujú, že deti v škole prežívajú opakovane neúspech, ktorý ďalej vedie k následnej neurotizácii dieťaťa. Rozhodnutie o zaškolení dieťaťa a o výchovnom vedení našich detí je na nás - rodičoch. Skúsme byť vnímaví nielen voči potrebám a právam detí, ale rovnomerne ich vyvážiť aj nastavením hraníc, pravidiel a povinností. Každý rodič si určite želá, aby jeho dieťa nemalo v škole žiadne problémy, aby sa dokázalo samostatne, efektívne a ľahko učiť.
Uprednostňujú sa iné médiá, ako TV, video a počítače. Namiesto čítania rozprávok si radšej deti prezerajú komiksy. Čítanie však nielen otvára cestu k novým informáciám, ale poskytuje dieťaťu aj bohatý zážitkový svet. V tomto zmysle je čítanie pre dieťa nenahraditeľné.
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
1. Na konzultáciách s rodičmi malých detí najčastejšie počúvam to, že po nástupe ich syna či dcéry do škôlky sa cítia byť nepotrební. Majú pocit, že strácajú lásku a náklonnosť svojho dieťaťa. Je náročné pustiť svoje dieťa do sveta. Síce vaše dieťatko už nepotrebuje vašu nepretržitú prítomnosť, ale dlho bude závislé od vašej emocionálnej podpory - a v tom vás nikto nenahradí. Choďte sa pozrieť na priestory škôlky, sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
2. Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje. Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke.
3. Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas.
4. „Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
5. Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
6. Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach.
7. Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku. Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Prečítajte si článok Prečo vychovať samostatné dieťa?
8. Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
9. Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás. Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie.
Ako pomôcť deťom, ktoré majú v škole problémy | Inštitút detskej mysle
Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Aj rodičia musia začať fungovať so školou. Nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu. Teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť.
Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Čo je smutné, veľa rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať. Svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti. Hľadajú napr. výhovorky, keď meškajú a pod. Toto by rodičia určite nemali a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Byť pri dieťati, kým si nájde dieťa v učení systém. Nesprotiviť mu učenie. Nechať mu čas tiež na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa.
Je lepšie, že sa zápisy do školy posunuli až na apríl? Určite áno. Ak boli zápisy v januári až februári, tak do nástupu do školy to bolo pol roka. Viacero detí tak bolo v tom čase nezrelých. Za ten polrok sa však mohlo strašne veľa u dieťaťa zmeniť. Pre deti v tomto veku je každý jeden mesiac obrovským posunom. Dá sa s ním každý mesiac pracovať. Akonáhle je pripravené na školu, môžeme na neho klásť požadovanú záťaž a zvláda ju bez akýchkoľvek problémov. Idú mu vtedy veci ľahšie. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo.
Adaptácia závisí to od povahy dieťaťa, aj kamarátskych vzťahov. Často býva pol triedy zo škôlky v novej triede. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody, lebo nepustia medzi seba nové deti ľahko. Rodič dieťaťa, ktoré sa ťažšie adaptuje v nových kolektívoch, by s ním mal častejšie chodiť do spoločnosti, na ihriská, kde sa deti stretávajú a aby sa učilo samostatnosti. Ak sa mu v škole prihodí niečo také, že sa náhodou dieťa pociká, okamžite treba na to reagovať. Takéto veci môžu dieťa zničiť. Treba to zastaviť hneď v úvode, lebo deti bývajú veľmi kruté.
Najmenej častým dôvodom je asi sociálna nezrelosť a najčastejším koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod.
Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy odmieta dieťa úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové.
Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporučila ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. U chlapcov toto vyšetrenie odporúčam vždy, lebo chlapci sa nevedia sústrediť, sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané. V období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Toto si musíme uvedomiť a snažiť sa dieťaťu pomôcť.
Neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň.
Sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy.
