Prvé dni po pôrode sú pre matku aj dieťa mimoriadne dôležité obdobie plné nových skúseností a výziev. Správna starostlivosť o novorodenca a podpora dojčenia sú kľúčové pre jeho zdravý vývoj a pohodu matky. Tento čas je však často sprevádzaný aj mnohými otázkami a neistotami.
Okamžité po pôrode: Bonding a prvé vyšetrenia
Po pôrode je nevyhnutné zabezpečiť kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom, známy ako bonding. Tento proces má obrovský význam pre obe strany. Z medicínskeho hľadiska je to pre bábätko prirodzená cesta, ako sa adaptovať na nové prostredie. Keď sa narodí, prichádza z dokonale sterilného prostredia maternice do vonkajšieho sveta. Počas prechodu pôrodnými cestami sa bábätko prirodzene osídľuje mamičkinými baktériami, ktoré sú súčasťou jej prirodzeného mikrobiómu. Tento proces pokračuje aj počas bondingu, keď je bábätko priložené na matkinu pokožku. Matka v reakcii na svoju bakteriálnu flóru, s ktorou žije celý život a je pre každého špecifická, vytvára protilátky. Tie sú vo vysokej koncentrácii práve v prvom mlieku, takzvanom kolostre, ktoré bábätko potrebuje. Každá kvapka materského mlieka v týchto prvých chvíľach je ako prvé očkovanie, je to tzv. „prvá dávka zdravia“.
Mamičky sa môžu pokúsiť aj o prvé priloženie k prsníku. Ak sa však bábätko hneď neprisaje, je to v poriadku. V týchto momentoch netreba na nič tlačiť. Niektoré deti sa prisajú k prsníku okamžite, iné potrebujú čas. Dôležité je len byť spolu - túliť sa, prihovárať sa, nechať bábätko zohriať sa na maminom tele. Kontakt koža na kožu má totiž aj ďalší význam. Mamičkino telo funguje ako prirodzený termoregulátor a bábätku pomáha zohriať sa na ideálnu teplotu. Počas bondingu sa tiež v tele matky uvoľňujú dôležité hormóny. Oxytocín, známy ako hormón lásky, sa vyplavuje nielen pri samotnom pôrode, ale aj pri každom kontakte s novorodeniatkom.
Po prvotnom kontakte prebieha komplexné vyšetrenie novorodenca. Ak si to mamička praje a zdravotný stav dieťatka to dovoľuje, základné vyšetrenie môžeme odložiť bez prerušenia bondingu. Dieťatko príde na svet z prostredia, kde je podstatne vyššia teplota, ktorú reguluje matka a samo sa len začína „učiť“ udržať si telesnú teplotu. Keď je položené na matke, matka ho zohrieva zdola a zhora by malo byť prikryté plienkou a perinkou, aby sa tepelné straty minimalizovali. Dieťatko preto bežne vyšetrujeme na termolôžku, kde je zabezpečený termomanažment. V prípade potreby sa vykonáva odsatie - nerobí sa paušálne. Dôležité je adekvátne osvetlenie, aby prehliadajúci lekár mohol dieťa dôkladne a zodpovedne skontrolovať. Pri pôrode cisárskym rezom, ak je adaptácia novorodenca bezprostredne po vybratí z maternice dobrá, dáva sa matke ihneď na hrudník. Otecko je na operačnej sále s nimi. V tomto prípade však nie je možné, aby neonatológ dieťa vyšetril na tele matky, keďže sú obaja prikrytí a operačné prostredie je sterilné. V našej nemocnici uplatňujeme moderné postupy založené na najnovších vedeckých poznatkoch. Napríklad kúpanie hneď po narodení už nerobíme. Chránime tak prirodzenú mikroflóru bábätka a predchádzame teplotnému stresu.
Počas bondingu môže byť s mamičkou aj otecko alebo iná blízka osoba. Prítomnosť otca pri bondingu je veľmi vítaná. Môže podporovať mamičku a zároveň budovať vlastné puto s bábätkom. Odporúčame sa plne sústrediť na tieto vzácne chvíle. Po dvoch hodinách, ak to stav dieťaťa dovolí, sa novorodenecká sestrička so súhlasom rodičov postará o prvé kúpanie bábätka. Podá mu tiež K - vitamín ako prevenciu včasnej krvácavej choroby novorodenca.
Dojčenie: Prvé kroky k zdraviu
Správa UNICEF a WHO upozorňuje, že až 3 z 5 bábätiek majú zvýšené riziko úmrtia a ochorení a riziko, že neskôr nebudú dojčené. Toto riziko sa týka všetkých bábätiek, ktorých matkám sa v nemocniciach neumožní kontakt koža na kožu po pôrode a prvé dojčenie v priebehu prvej hodiny života. Veľké množstvo žien, ktoré chceli dojčiť, ale narazili na prekážky, uvádza, že nezažili kontakt koža na kožu po pôrode a prvé dojčenie v kontakte koža na kožu.
Z prieskumu, do ktorého sa na Slovensku zapojilo viac ako 6000 žien, vyplýva, že kontakt koža na kožu počas prvých dvoch hodín života v podmienkach Slovenska zažije ešte menej žien a bábätiek, než uvádza nová správa UNICEF-u a WHO z krajín s nízkymi a strednými príjmami. Podľa tohto prieskumu na Slovensku nemá viac než 80 % žien po pôrode bábätko v kontakte koža na kožu a nedostane šancu zažiť ideálny začiatok dojčenia. Je navyše dôležité si tiež uvedomiť, že tento prieskum vypĺňali a vypĺňajú ženy, ktoré sa zaujímajú o problematiku prirodzených pôrodov, dojčenia, riešenia problémov s dojčením. Teda ženy vysoko motivované k tomu, aby sa dožadovali kontakt koža na kožu po narodení svojho bábätka. A napriek tomu viac než 80 % z žien, ktoré aktívne o takýto kontakt žiadajú, svoje bábätko často vidia až pár hodín po pôrode. Toto je jeden z dôvodov, prečo až 92 % žien zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode.
Šanca na zdravý život začína už na pôrodnej sále. Preto sa správa UNICEF a WHO zameriava na osvetu o dôležitosti kontaktu koža na kožu a dojčenia počas prvej hodiny po narodení bábätka. Správa uvádza, že novorodenci, ktorí sa dojčia v priebehu prvej hodiny života, majú podstatne vyššiu šancu na prežitie. Varuje, že oneskorenie prvého dojčenia o pár hodín po narodení môže znamenať až ohrozenie na živote.
Správa UNICEF a WHO tiež kritizuje zbytočné a neopodstatnené podávanie glukózovej vody alebo umelej výživy počas prvých hodín života. Za príčinu ohrozenia zdravia veľkého počtu bábätiek správa považuje tiež alarmujúci nárast pôrodov cisárskym rezom. Ako príklad uvádza Egypt, v ktorom sa za takmer 10 rokov zvýšili počty pôrodov cisárskym rezom z 20 % na 52 %. Napriek tomu, že je možné nechať bábätko dojčiť sa v kontakte koža na kožu počas cisárskeho rezu, v dôsledku rutinných praktík, ktoré zahŕňajú separáciu bábätka po cisárskom reze od matky, dojčenie počas prvej hodiny zažíva teraz v Egypte len 27 %, pričom ešte pred takmer 10 rokmi to bolo 40 % bábätiek.
Správa cituje vedecké štúdie, ktoré zdôrazňujú, aké nesmierne dôležité je dojčenie už počas prvej hodiny života. Bábätká, ktoré sa prvý krát dojčili až v priebehu 2 - 23 hodín po narodení mali až o 33 % vyššie riziko úmrtia, v porovnaní s deťmi, ktoré mali možnosť sa dojčiť počas prvej hodiny života. A toto neplatí len v rozvojových krajinách, ale aj vyspelých krajinách. A ak sa s dojčením začalo až o jeden deň alebo dokonca ešte neskôr po pôrode, riziko bolo až dvakrát také vysoké.
Výkonná riaditeľka UNICEF-u, Henrietta H. Fore, uvádza: „Keď ide o začiatok dojčenia, kľúčové je nepremeškať ten správny čas. V mnohých krajinách to dokonca môže byť otázka života alebo smrti. Napriek tomu milióny bábätiek ročne nedostanú šancu na správny začiatok dojčenia, a pritom dôvodom sú príliš často faktory, ktoré by sa v zdravotníctve dali zmeniť. Matkám sa počas týchto prvých kľúčových minút po pôrode jednoducho neposkytuje dostatok podpory pre dojčenie, dokonca ani od personálu v zdravotníckych zariadeniach.“
Na pôrodnici prikladajte bábätko k prsníku podľa jeho potrieb, ktoré sa prejavujú takto: správa sa bdelo, olizuje si prsty, strká si pästičky do úst, mľaská, má široko otvorené oči, otáča hlavičku smerom k prsníku. Nepokoj či plač sú už neskoré signály. Rooming-in je preto dôležitý, aby mamička mohla signály včas rozpoznať. Počas hospitalizácie v nemocnici je mamičkám k dispozícii laktačná poradkyňa prípadne ďalší vyškolený personál, ktorý vám vďačne vysvetlí a poradí v prvých náročných dňoch dojčenia. Ak je dočasne potrebné dokrmovanie, uprednostňujeme alternatívne spôsoby: cievku pri prsníku, striekačku alebo v niektorých pôrodniciach aj kalíšok. Dokrmovanie realizujeme prednostne odstriekaným materským mliekom alebo umelým dojčenským mliekom určeným pre novorodencov. V pôrodniciach sú k dispozícii odsávačky materského mlieka a laktačné poradkyne vám radi poradia aj ohľadne ďalších spôsobov na podporu tvorby mlieka.
Dieťa potrebuje vašu lásku, takže sa mu prispôsobte a nechajte ho sať. Pretože materské mlieko má pre vás aj vaše dieťa veľa výhod, rozhodne stojí za to sa o tento krok pokúsiť, aj keď ak často nedojčíte, môžete mať mlieka málo. Pokiaľ ste praktikovali zmiešané kŕmenie iba niekoľko týždňov, môže sa vám podariť tvorbu mlieka navýšiť. Najlepšie vás týmto procesom povedie laktačná poradkyňa alebo odborník na dojčenie. Ide o veľmi individuálny proces, ktorý závisí od mnohých faktorov. Pokúste sa navýšiť produkciu mlieka. Povzbudzujte dieťa, aby pilo z prsníka čo najčastejšie, čím viac mlieka vypije, tým viac ho vaše prsia vytvoria. Okrem toho môžete aj odsávať. Skúste odsávanie z oboch prsníkov súčasne. Nielen, že znížite čas strávený odsávaním na polovicu, ale pomocou tejto techniky tiež odsajete v priemere o 18 % viac mlieka, ako keď odsávate z každého prsníka zvlášť. Zaujímajte sa o svoje práva. Veľa krajín má zákony, ktoré ženám dávajú zákonné právo bezpečne odsávať a uchovávať v práci materské mlieko.
Čo môžeme očakávať od čerstvo narodeného bábätka v prvých a ďalších dňoch života? Od narodenia bude sledované zdravotníkmi v pôrodnici a neskôr po prepustení pediatrom. Ale žena si svoje novorodeniatko môže sledovať aj sama. Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí.
Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu. Neustály kontakt (najlepšie koža na kožu) v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Dôležité je pomôcť dieťaťu dobre sa prisať tak, aby dojčenie nebolelo a aby dieťa dostalo mlieko. Stláčanie prsníka funguje spoľahlivo najmä v prvých pár dňoch. Kolostrum bude tiecť! Frekvenciu dojčenia si dieťa v takomto ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí. Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé a ... Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa na napr. na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprísavajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.
Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nie len saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com. Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme. (Niektoré deti sa však naopak pri spomalení toku mlieka odťahujú od prsníka už skoro po narodení, niekedy dokonca už v prvých dňoch.) Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.
Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je “normálne” množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie. To znamená: Zabezpečiť čo najlepšie prisatie. Sledovať, či dieťa pije. Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad! Je potrebné pozorovať dojčenie. Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie. Zabezpečiť čo najlepšie prisatie Sledovať, či dieťa pije Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník Neobmedzovať čas strávený na prsníku Začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka Včasná kontrola (na druhý deň) Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku. Nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie! Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.
Adaptácia novorodenca a bežné úkony
Po pôrode prevezmú starostlivosť o novorodenca odborníci z novorodeneckého alebo neonatologického oddelenia. S láskou a najväčšou pozornosťou sledujú jeho zdravotný stav a zabezpečia prvé základné skríningy, aby potvrdili dobrý zdravotný stav dieťatka. V prípade akýchkoľvek komplikácií sú ihneď pripravení zasiahnuť a pomôcť. Všetky úkony sú komunikované a vykonané za prítomnosti rodičov.
Prvé vyšetrenie dieťaťa pediatrom prebieha zvyčajne do dvoch hodín po narodení, ak bol pôrod bez komplikácií. Vyšetrenia novorodenca prebiehajú zväčša za prítomnosti jedného z rodičov, v závislosti od podmienok konkrétnej pôrodnice. Cieľom vyšetrenia je odhaliť zriedkavé, ale závažné ochorenia ešte predtým, ako sa prejavia, aby sa dalo včas začať s liečbou a predísť poškodeniu zdravia.
V prvých dňoch života vášho bábätka sa môžu vážne srdcové chyby prejaviť len veľmi nenápadne. Prípadnú vrodenú vadu sluchu u novorodenca, a tým spôsobený oneskorený vývoj komunikačných schopností, pomáha odhaliť vyšetrenie tzv. vyšetrenie v pôrodnici alebo do 14 dní od prepustenia. Ortopéd vyšetrí bedrá fyzikálne a ultrazvukom pre včasné zachytenie vývojovej dysplázie bedrového kĺbu. Hodnotí sa postavenie, dĺžka a symetria dolných končatín, rozsah a voľnosť pohybu v bedrách a ultrazvuková konfigurácia bedrového kĺbu súčasne s kontrolou postavenia nožičiek. Vyšetrenie kataraktu u novorodencov sa vykonáva pomocou oftalmoskopu, kedy sa presvieti oko novorodenca a zisťuje sa tzv. U zdravého dieťaťa je vidieť červený odraz sietnice, kedy je test považovaný za negatívny. V prípade pozitívneho testu nasledujú ďalšie špecializované vyšetrenia.
Pediater pozoruje spontánne pohyby dieťaťa. Sleduje reflexy, svalový tonus - prípadnú ochabnutosť alebo stuhnutie. Posúdi polohu v ľahu na chrbte a na brušku, schopnosť držať hlavičku pri krátkom dvihnutí. Posudzuje reakciu na svetlo, zvuk, sací a hltací reflex, mimiku a citlivosť na dotyk.
Mázok sa tvorí v poslednom trimestri tehotenstva, kedy zabezpečuje ochranu pokožky plodu v maternici. Pri pôrode pôsobí ako prirodzený lubrikant a uľahčuje prechod novorodenca pôrodnými cestami. Obsahuje veľké množstvo živín, lipidy či proteíny. Tvorí ochrannú bariéru, má antimikrobiálne vlastnosti, udržuje pokožku hydratovanú, reguluje telesnú teplotu a jeho prirodzené vstrebanie je účinnou prevenciou možných kožných ochorení.
Genitálie bábätiek umývame zásadne čistou vlažnou vodou bez pridania akéhokoľvek mydla. U chlapcov sa jemne umýva povrch penisu a záhyby mieška. Predkožka sa nesťahuje, keďže u väčšiny novorodencov je ešte prirastená a násilnou manipuláciou s ňou môžeme spôsobiť poranenie alebo zápal. U dievčat oplachujeme genitálie od lonovej kosti smerom ku konečníku, aby sa neprenášali baktérie z konečníka. Je tiež potrebné jemne roztiahnuť a umyť malé a veľké pysky, pričom nie je potrebné odstraňovať biely mázok.
Až 80% novorodencov má viditeľné sfarbenie pokožky do žlta. Novorodenci majú po narodení vysoký počet červených krviniek, ktoré sa začnú rozpadávať a uvoľňujú bilirubín. Ak je bilirubínu viac, ako dokáže pečeň spracovať, dochádza k žltému zafarbeniu pokožky. Tá sa pravidelne kontroluje pomocou priloženia meracieho prístroja k pokožke bábätka. V prípade vysokej hladiny sa indikuje fototerapia modrým svetlom. Pri fototerapii má bábätko na sebe len plienočku, aby modré svetlo pôsobilo na čo najväčšiu plochu tela.
Počas hospitalizácie vážime novorodenca každý deň. Najväčšie váhové úbytky sú na 2 - 3 deň po pôrode a môžu sa pohybovať až okolo -10 až -15% pôrodnej váhy, pretože tvorba materského mlieka začne stúpať až 48 - 72 hodín po pôrode. Do 2-3 týždňov by mal novorodenec dosiahnuť opäť pôrodnú váhu.
Prvé močenie u novorodenca by malo nastať do 24 - 36 hodín po pôrode. Spočiatku je možné na plienke pozorovať červené škvrny. Sú to čiastočky solí kyseliny močovej, ktoré prirodzene vymiznú, keď sa rozvinie laktácia, a tým sa zvýši frekvencia močenia.
Prvá stolica novorodenca sa nazýva smolka. Je to tuhá, mazľavá, čierna hmota. Jej odchod by mal nastať do 48 hodín od príchodu na svet. Počas pobytu v nemocnici sa postupne stolica mení na zeleno-čiernu. Ak je dieťa plne kojené, stolica má podobu a zafarbenie „praženice“. Frekvencia vyprázdňovania novorodencov sa veľmi líši.
Prvé meranie teploty prebieha pri prvom ošetrení dieťaťa na pôrodnej sále. Teplota sa meria rektálne (je to najpresnejšia metóda merania teploty u novorodencov), čím sa zároveň preveruje priechodnosť konečníku. Optimálna telesná teplota novorodenca pri rektálnom meraní teploty je 36,5°C - 37,5°C (bez novorodeneckého odpočtu). Pri meraní teploty v podpazuší (menej presná metóda), je ideálna teplota 36°C - 36,9°C.
Po pôrode sa pupočný pahýľ zasvorkuje a ďalej voľne zaschýna, až kým sám neodpadne, čo sa udeje v rozpätí 6. - 14. dňa po narodení. Pahýľ nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, len je potrebné dať pozor na to, aby sa oň nešúchala a netlačila ho plienka.
Všetky pôrodnice v sieti AGEL sú vybavené monitormi dychu, ktoré sú umiestnené v každej novorodeneckej postieľke. Monitor sníma pravidelnú dychovú aktivitu. Ak bábätko nedýcha dlhšie než 20 sekúnd, spustí sa alarm. Tzv. apnoická pauza nás môže upozorniť na náhly a neočakávaný kolaps novorodenca, prípadne môže ísť o začínajúcu infekciu, nízku hladinu cukru či nízku teplotu. Monitor dychu je nevyhnutná súčasť každej pôrodnej nemocnice a je odporúčané ho používať v prvých týždňoch aj v domácej opatere.
Pôrodná asfyxia a jej dôsledky
Stav, keď novorodenec pred alebo počas pôrodu trpí nedostatkom kyslíka a s tým súvisiacim nedostatočným okysličovaním/nedokrvením orgánov, nazývame odborne termínom pôrodná asfyxia. V niektorých prípadoch dokážeme predvídať problémy s adaptáciou novorodenca. Asfyktický (pridusený) novorodenec po pôrode nedýcha alebo dýcha lapavo, má zníženú akciu srdca pod 100 úderov za minútu, modrú alebo bielu farbu kože, je chabý, so slabou spontánnou reakciou na podnety a pohybovou aktivitou.
Nedostatočné okysličenie a nedokrvenie tkanív vplyvom asfyxie ovplyvňuje takmer všetky orgány tela, vrátane žalúdka a čriev, čo sa môže prejaviť netoleranciou stravy, zníženou činnosťou/paralýzou čriev, zápalovými ochoreniami čreva.
Postihnutie mozgu v dôsledku pôrodnej asfyxie sa odborne nazýva termínom hypoxicko-ischemická encefalopatia. Mozog je najzraniteľnejším orgánom v dôsledku nedostatku kyslíka. V závislosti od závažnosti sa rozlišujú tri stupne:
- I. stupeň (ľahká forma): príznaky z postihnutia centrálnej nervovej sústavy sú mierne, väčšinou prechodného charakteru a odznievajú do 24 až 48 hodín.
- II. stupeň (stredne závažná forma): príznaky sa objavujú krátko po narodení, patrí k nim letargia, znížené svalové napätie, oslabenie alebo absencia novorodeneckých reflexov, môžu sa objaviť aj kŕče.
- III. stupeň (závažná forma): prejavuje sa poruchou vedomia, neprítomnosťou novorodeneckých reflexov, väčšina novorodencov je v kritickom stave.
Štandardom liečby stredne závažnej a závažnej formy pôrodnej asfyxie sa v ostatných rokoch stala terapeutická hypotermia (liečebné chladenie). Jej účinnosť bola preukázaná v mnohých klinických štúdiách. Hypotermia znižuje metabolizmus mozgu, a tým mieru neurologického postihnutia a pôsobí na mozog neuroprotektívne.
Riadená hypotermia sa vykonáva v špecializovaných centrách, ktoré majú skúsenosti s touto formou liečby. Podmienkou je, aby bol novorodenec do centra transportovaný včas, nakoľko liečba hypotermiou by mala byť zahájená do 6 hodín. Na chladenie slúži špeciálny prístroj, pomocou ktorého sa teplota tela udržiava na 33,5°C po dobu 72 hodín a následne sa pomaly ohrieva.
V prevencii hrá dôležitú úlohu dôsledné sledovanie matky a plodu počas tehotenstva aj samotného pôrodu, vyhľadávanie rizikových tehotenstiev. V prípade, ak sa objavia prejavy nedostatku kyslíka u plodu, či už akútne alebo chronické, je potrebné včas prijať opatrenia a indikovať ukončenie tehotenstva cisárskym rezom.
Administratívne záležitosti a prvé prehliadky
Rodný list vydáva matričný úrad podľa miesta narodenia dieťaťa. Najbežnejší spôsob vybavenia rodného listu na Slovensku je cez nemocnicu, ktorá podáva oznámenie elektronicky alebo osobne. Na zaslanie žiadosti o vystavenie rodného listu vášho dieťaťa bude nemocnica potrebovať: občianske preukazy alebo pasy oboch rodičov, rodné listy rodičov, potvrdenie o manželstve (ak sú zosobášení). V prípade, že nie ste zosobášení, je nutné pred pôrodom na matričnom úrade spoločne spísať zápisnicu o súhlasnom vyhlásení rodičov, ktorá obsahuje označenie otca dieťaťa a tiež dohodu rodičov o priezvisku dieťaťa. Po spracovaní údajov vám matričný úrad vyhotoví rodný list dieťaťa, ktorý vám zašle poštou alebo si ho môžete vyzdvihnúť na matrike. V prípade, že ste si rodný list nevybavili cez nemocnicu, je potrebné do 3 dní od narodenia dieťaťa osobne navštíviť matričný úrad podľa miesta narodenia dieťaťa alebo trvalého pobytu matky. Budete k tomu potrebovať rovnaké dokumenty: občianske preukazy oboch rodičov, rodné listy rodičov, potvrdenie o pôrode z nemocnice, doklad o uzavretí manželstva alebo zápisnicu o súhlasnom vyhlásení rodičov (v prípade nezosobášených rodičov).
Dieťa je automaticky prihlásené do zdravotnej poisťovne matky. Ak chcete dieťa prihlásiť do inej poisťovne, môžete tak urobiť vždy do konca septembra, pričom pod novú poisťovňu prejde automaticky od 1. januára nasledujúceho roka. O narodení dieťaťa nie je potrebné poisťovňu informovať. Informáciu dostane z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Od 1. apríla 2022 na Slovensku nie je nutné osobne žiadať o príspevok pri narodení dieťaťa. Príspevok je automaticky vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na základe štátneho informačného systému.
Prvá preventívna prehliadka novorodenca by mala byť vykonaná do 3 - 5 pracovných dní od návratu z pôrodnice. Vybraného detského obvodného lekára (pediatra) odporúčame kontaktovať ešte pred pôrodom a dohodnúť sa na zdravotnej starostlivosti očakávaného dieťaťa. Väčšina lekárov má svoj registračný systém, prípadne je potrebné vyplniť prihlášku osobne.
