Prekáračky pre dojča: Hravý svet detského folklóru

Detský folklór predstavuje široký komplex javov slovesnej, hudobnej, tanečnej a dramatickej povahy, ktorých nositeľmi sú práve deti. Tento pojem tradične zahŕňa folklór detí, ale aj folklór pre deti, ktorý deti preberajú od dospelých už od najnižšieho veku. Je jednou z najživších zložiek folklóru, v ktorej ako hlavný princíp dominuje hra. Ovplyvňujú ho kultúrne základy rodinnej, regionálnej i všeobecne národnej tradície, ale aj súčasnej kultúry spoločenstva, určované súradnicami konkrétnej vekovej kategórie aj prístupnosťou a vplyvom mediálnych prostriedkov šírenia kultúry. Na vidieku sa dlhšie ako v mestskom prostredí zachovávali tradičné lokálne prejavy.

K folklóru pre deti patria najmä tradičné uspávanky, riekanky, prekáračky spojené so zábavou a výchovou najmladších detí. Často sa sem zahŕňajú vinše či piesne detí/žiakov spojené s tradičnými zvykmi, ako sú Vianoce, Nový rok, betlehemské, trojkráľové hry, fašiangy, gregorácie, blažejácie.

Folklór detí charakterizuje najmä bohatá fantázia, rytmus, slovné hry, humor, dialógy, napodobňovanie zvukov, často paródie, nonsens, prelínanie žánrov (hádankové a nonsensové vtipy, humorno-hororové hádanky), spojenie starších a novších tematických vrstiev aj tradičných a mimofolklórnych prvkov, rýchla výmena a aktualizácia obsahov.

Patrí sem slovesný folklór - riekanky, vyčítanky, prekáračky, hádanky, jazykolamy, vymyslené prozaické príbehy, obsahy filmov, často s nonsensovými aj hororovými prvkami. Piesňový folklór je spojený s detskými hrami a tancami, ktoré uplatňujú potrebu rytmického pohybu detí. Dramatické hry s dialógom reflektujú vzťahy k ľuďom, zvieratám, či parodujú život dospelých (napríklad svadba). Hry inšpirované médiami aj filmami (na partizánov, Indiánov) sú tiež súčasťou detského folklóru.

Ilustrácia detí hrajúcich sa s rôznymi hračkami

Typické prekáračky

Vzplanutie prvých citov môžeme badať typicky detinsky. Namiesto zasnených pohľadov a romantických vyznaní prichádzajú opačné reakcie. Dieťa tvrdí, že chlapec alebo dievča sú najhlúpejšie v triede a je nutné im robiť všetko napriek, aby im tak znepríjemnili celý deň, ale zároveň vykúzlili uspokojenie na ich srdiečkach. To neprichádza len z dobre vykonanej zlomyseľnosti, ale aj práve z neustáleho kontaktu s touto osobou, na ktorej im záleží. Zároveň tak neustále utŕhajú na seba pozornosť, tak sa nemôže stať, že by nejako ušli z centra záujmu vyvoleného objektu záujmu.

I keď sa rady na takéto veci u drobcov pozeráme skôr s úsmevom, mali by sme to trošku korigovať, aby to nenabralo zrazu neúnosnú mieru. Veď zrejme aj tak príde čoskoro druhá fáza, keď sa hanblivo rozhodnú prejaviť nejaké tie sympatie a vytasia odvážne plány o budúcich manželstvách.

Deti v škôlke, jedno sa hrá s autíčkom, druhé s bábikou

Príbeh o škôlkárskej láske

Romanka prihlásila syna do škôlky až v poslednom predškolskom veku. Najprv sa nevedel úplne zžiť so všetkými pravidlami, potom prišlo typické chlapčenské vystrájanie a zrazu nastalo podozrivé upokojenie. Dlho však nemusela pátrať po tom, čo sa za tým všetkým skrýva. „Raz som poňho prišla do škôlky o čosi skôr a nenápadne ho pozorovala cez sklenené okno medzi triedou a šatňami. Bol úplne zaujatý hraním sa nie však s jeho najlepším kamarátom, ale s nejakou malou okaňou. Keď som vošla do triedy, prišlo na rad ťažké lúčenie, až sme sa museli s učiteľkou tajne pousmiať. Doma sa mi zveril s jeho veľkou láskou a s tým, že odteraz budú spolu s Darinkou milencami. Sladká nevedomosť nad významom týchto slov robila túto príhodu ešte vtipnejšou. Vyvrcholenie prišlo asi po mesiaci, keď ich lúčenie dospelo do takého štádia, že sa obaja prisali na sklo, ktoré ich oddeľovalo a venovali si veľké mokré pusinky. Brali sme to všetko s humorom a nechávali sme to aj s Darinkinou mamičkou len tak plynúť. Veď nech si užijú toto nevinné obdobie a na dôchodku potom budú mať na čo spomínať.“

Keď si však myslíte, že takáto zamilovanosť nemôže skončiť nešťastne, mýlite sa. I keď city nie sú tak intenzívne ako pri nás dospelých, aj tak môže dôjsť k veľkému sklamaniu. Či to bude trošku humorná situácia, že sa niekto z dvojice zrazu začne venovať inému kamarátovi a hneď do hry prichádza žiarlivosť, alebo potom prichádza odlúčenie napríklad kvôli nástupu na odlišné školy. Aj v tomto prípade budete musieť vyliečiť malé zlomené srdiečka. Našťastie nebudete musieť minúť toľko úsilia a postačia vám oveľa jednoduchšie triky. To hlavné si uchovajte v zásobe na časy, keď podrastú a budú všetko vnímať úplne inak.

Priateľka – krátky študentský film (2025)

Od zábavy k vážnosti

Naozaj romantickým vyvrcholením však môžu byť takéto lásky alebo ak chcete škôlkárske priateľstvá, ktoré vydržia záškodnícke skúšky času a napriek rôznym prekážkam vyústia až do trvalých vzťahov. Samozrejme istotne príde nejaké medziobdobie, keď si možno ani nebudú rozumieť, dlhé roky budú dokonca len vernými priateľmi, nakoniec však prídu na to, že tá úprimná iskrička, ktorá medzi nimi preskočila ešte v škôlke, bude mať oveľa pevnejšie základy. Nikdy teda nevieme, kedy sa z takýchto vtipných príbehov môžu stať milé historky na svadbách. Snažte sa preto ukryť zopár situácií z ich detského spolunažívania vo vašich spomienkach, aby ste im neskôr prispeli k utkaniu osobitého príbehu ich vzťahu.

Prekáračky ako forma komunikácie

V detskom spoločenstve je rozšírený aj taký typ riekaniek, ktorý má z obsahového i formálneho hľadiska prekáravé základy. Ich cieľom je doberanie, dráždenie nejakej osoby, ale dvojtvárnym, benevolentným alebo zlomyseľným spôsobom. Avšak ako sme sa už zmienili, do tejto skupiny patria tie riekanky, ktoré nie sú ohľaduplné voči nikomu a ničomu. Deti si nimi zo seba navzájom uťahovali dialogickou formou alebo spoločnou recitáciou. Často sa v nich nachádzajú hrubé, prostoreké výrazy.

Riekanka mala aj poverový ráz. Kedysi sa na umývanie vlasov používal domáci lúh a mydlo (sapún). To často spôsobilo u dievčaťa štípanie očí, preto neraz plakalo.

V ľudovom humore dostali popredné miesto žánrové postavičky, medzi inými páni, fičúri, majstri, farári, vojaci, opilci ako i Cigáni. Prekáračky, vzťahujúce sa na mená, vierovyznanie alebo národnosť, sú tiež obľúbenejšie javy. V detských kruhoch osobitne žijú veršované prezývky, ktorými sa deti vzájomne a neraz i kruto prezývajú. Náboženské a národnostné súvislosti tiež často hrajú rolu v posmechoch a dráždeniach. Dobiedzania tohto typu tiež často prešli zo sféry dospelých do detskej poézie. Najčastejšie nemajú zlomyseľné etnické súvislosti.

Ku krátkym prozaickým žánrom z hľadiska formálneho zaraďujeme „pherasa“ - krátke slovné prekáračky a slovné chytáky typu: Phen prachos - Tiro dad Vlachos (Povedz prach - Tvoj otec je olašský Róm). Otázka a odpoveď sa vždy rýmuje. Podmienky na slovné prekáranie nemusia byť formálne, stačí akékoľvek stretnutie dvoch ľudí, pričom sa jeden snaží nachytať a zosmiešniť toho druhého. Prekáračky sú skôr doménou mužov, skracovali si nimi napríklad pri „týždňovkách“ dlhé večery na ubytovniach.

Deti sa navzájom dobiedzajú a smejú

Metodická príručka pre učiteľov

V metodickej príručke pre učiteľov materských škôl a vychovávateľov sú prezentované didaktické princípy, prostriedky a metódy rozvoja ľudového umenia, ktoré sa dajú rovnako účinne uplatniť v predprimárnom, aj počiatočnom primárnom vzdelávaní. Metodická príručka ponúka pedagógom a vychovávateľom 4 súvislé ľudové pásma: Húsky, húsky poďte domov, Koníčky, kone, Hry na lúke, Zajačik Ušiačik.

Každé pásmo obsahuje:

  • prvky tvorivej dramatiky
  • ľudové piesne zapísané farebným notovým záznamom
  • nácvik jednoduchých tanečných krokov
  • podrobný popis
  • náčrtky tanečných choreografií

Metodická príručka je doplnená o tematické riekanky, vyčítanky, zvolávačky, zaháňačky, prekáračky a detské hry. Všetko spracované v logických celkoch. Metodika Vám uľahčí priniesť do výchovno-vzdelávacieho procesu i tvorby programov hravosť, pestrosť, kontinuálnosť a zoznámi deti so zaujímavými prvkami našej slovenskej ľudovej kultúry.

Riekanky a ich poverové súvislosti

Deti spievali riekanku - vyvolávanku aj vtedy, keď prvý raz uvideli bociana. Keď zakukala kukučka a ľudia mali vo vrecku peniaze, ak po nich pobúchali, iste ich potom mali po celý rok dostatok. Dievky rátali, koľkokrát kukučka zakuká, pretože to mal byť počet rokov, za koľko sa vydajú. Obsah tejto poverovej predstavy prevzali aj deti.

Niekedy sa riekanka od radosti recitovala aj v prípade, keď uvideli vo vzduchu lietajúceho šarkana. Riekanka bola obľúbená nielen medzi deťmi, ale i medzi mládežou a dospelými. Svedčí o tom bohatstvo variantov a jej mnohoraké pomenovanie.

Ilustrácia lienky na prste

Zvieracie motívy v detských piesňach

Nasledujúce veršované poznatky o rozličných domácich a divých zvieratách sa deti naučili väčšinou v škole alebo ich čítali v šlabikári (mohli byť pôvodom aj ľudové). Rytmicky viazaný text poskytol väčšie možnosti v osvojovaní si druhov zvierat, ich vlastností, charakteristických zvykov a hlasových prejavov.

Deti aj samy od seba, bez textu, napodobňovali hlasy domácich zvierat. Kačica: Háp - háp - háp!

tags: #prekaracky #pre #dojca