Prenatálne obdobie, ktoré trvá približne deväť mesiacov vnútromaternicového života, je obdobím obrovského vývinového tempa. Z oplodneného vajíčka o veľkosti 0,1 až 0,3 milimetra na začiatku tohto obdobia sa vyvinie ľudský jedinec s približnou dĺžkou 50 centimetrov. Z hľadiska telesného vývinu delíme prenatálne obdobie na tri hlavné etapy: obdobie zárodku, obdobie embrya a obdobie plodu.
Ľudský život vznikne v okamihu, keď sa spojí dvadsaťtri chromozómov otca s dvadsiatimi tromi chromozómami matky, teda v okamihu, keď mužská spermia prenikne do ženského vajíčka. Spojením jadier vznikne nová bunka, ktorá obsahuje všetky informácie pre každý detail ľudského vývoja - pohlavie dieťaťa, farbu vlasov, očí, výšku, stavbu tela a iné. Nová ľudská bytosť putuje po oplodnení šesť dní vajíčkovodom do maternice a za ten čas vysiela do svojej kolísky špeciálne hormonálne látky, aby sa maternica pripravila na jeho prijatie. Druhý týždeň sa oplodnené vajíčko ponára do sliznice maternice, až sa celkom uhniezdi v stene maternice.
Prvé obdobie, obdobie zárodku, trvá prvé dva týždne po oplodnení a je charakterizované neustálym delením a množením buniek. Už v tomto čase sa kladú základy centrálnej nervovej sústavy. V treťom týždni sa vytvárajú orgány, predovšetkým srdce a nervový systém. Na dvadsiaty prvý deň už bije srdiečko a začína fungovať kardiovaskulárny aparát, aby sa mohla naplno začať látková výmena.
Druhým obdobím je obdobie embrya, ktoré trvá od tretieho do desiateho týždňa vnútromaternicového vývinu. Dochádza k opätovnému deleniu ako aj diferenciácii buniek, ktoré kladú základy orgánov. Tvoria sa základy pre sluchový a zrakový orgán, obličky, pečeň, srdce, tráviaci trakt, začínajú sa tvoriť končatiny. Na konci tohto obdobia má plod približne dvadsaťpäť centimetrov.
Poslednou etapou je obdobie plodu, ktoré trvá od jedenásteho až po štyridsiaty druhý týždeň. Dokončuje sa stavba celého tela a jednotlivých orgánov, nervovej sústavy. Po šiestom týždni prenatálneho vývinu je plod schopný samostatného života v špecifických podmienkach.
Vývoj dieťaťa po týždňoch
Bábätko si v priebehu 40 týždňov prejde v tvojom brušku fascinujúcim vývojom. Počas tehotenstva si bábätko v tvojom brušku prejde rôznymi pokrokmi. Hoci prídu i chvíle, kedy sa ti možno bude zdať, že tvoje tehotenstvo trvá celé veky, skús sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu - z dvoch buniek, ktoré sa zlúčia, sa počas 40 týždňov vyformuje malý človiečik, v ktorého telíčku fungujú všetky orgány.
Prvé týždne vývoja
1. týždeň: Začiatok poslednej menštruácie.
2. týždeň: Telo sa pripravuje na ovuláciu.
3. týždeň: Dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou. O tom, či to bude chlapec alebo dievčatko, je rozhodnuté už pri oplodnení, teda v treťom týždni tehotenstva. Všetko totiž závisí od spermie, ktorá sa k vajíčku prebojuje, a od toho, či je nositeľom chromozómu X alebo Y. Chromozóm X znamená, že sa narodí dievčatko, Y zasa, že to bude chlapček.
4. týždeň: Oplodnené vajíčko putuje do maternice a uhniezdi sa na jej výstelke.
5. týždeň: Z vnútornej časti oplodneného vajíčka sa začínajú vyvíjať placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Dochádza k deleniu buniek a vzniká embryo, ktoré je veľké asi ako zrnko maku.
6. týždeň: Embryo sa tvaruje do podoby žubrienky a jeho maličké srdiečko sa už začína deliť na predsiene a komory. Hoci zatiaľ meria približne 5 mm, pomaly sa mu už vyvíjajú obličky, pľúca a črevá.
7. týždeň: V hlavičke sa už embryu vyvíjajú mozgové bunky, jeho srdiečko je úplne funkčné a dochádza k jeho zdokonaľovaniu. Rovnako sú na tom aj orgány v brušku - už má maličkú pečeň, pankreas aj slepé črevo.
8. týždeň: Formujú sa tvárička, nohy a ruky - už má drobné výstupky, z ktorých raz budú pršteky, a v pusinke sa vyvíja základ pre zúbky. Dýchacie ústrojenstvo takisto zaznamenáva dôležitý míľnik - tvaruje sa dýchacia trubica.
9. týždeň: Vyvíjajú sa pohlavné orgány - u dievčat vaječníky, u chlapcov zasa semenníky. Očká sú už tvorené sietnicou, zrenicami a očnými nervami. Čo sa týka srdiečka, je vyformované do štyroch predsiení.
10. týždeň: Z embrya sa stáva plod, ktorý má buď čiastočne, alebo úplne vyvinuté všetky vnútorné orgány a odteraz sa budú len zdokonaľovať. Formujú sa vonkajšie pohlavné orgány, bránica a kĺbiky na rukách i nohách.
Vývoj v prvom trimestri
11. týždeň: Začína sa obdobie tzv. rastového špurtu - rast plodu naberie poriadne veľké obrátky. Pršteky sú od seba oddelené a práve sa dieťatku vyvíja čuch.
12. týždeň: Na jazyku sa tvoria chuťové poháriky, obličky vylučujú moč do mechúra a bábätko si už smelo precvičuje svaly na tváričke - usmieva sa, mračí a zíva. Na konci 12. TT má plod približnú dĺžku 7 - 9 cm. Hlava dosahuje až polovicu celej dĺžky tela. Oči sú zavreté, prekryté blanou a ústa sa občas otvárajú. Objavuje sa prvý sací reflex a prehĺtanie, vyvíja sa mimika. Dieťa začína byť pohyblivé, vie zatnúť pästičky a má založené nechtové lôžka. Taktiež je rozlíšené aj pohlavie plodu, ktoré sa však ešte nedá ultrazvukom rozoznať.
13. týždeň: Tvárička je vyformovaná, očká a ušká sa nachádzajú „na svojom mieste“. Pľúca vypĺňa plodová voda a maličké si na prštekoch trénuje sací reflex.
14. týždeň: Rúčky má práve o niečo dlhšie ako nožičky a jeho telíčko je pokryté jemnými chĺpkami, ktorým sa hovorí lanugo. Majú za úlohu vytvoriť ideálny povrch na jeho pokožke pre udržanie mázku, ktorý ho o pár týždňov začne chrániť pred dlhodobým pôsobením plodovej vody.
15. týždeň: Hoci má ešte očné viečka zrastené, už vie rozlišovať svetlo a tmu, a neustále skúša, čo jeho telíčko dokáže. Jeho pohyby a mrvenie s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nebudeš cítiť, no je možné ich pozorovať na ultrazvuku, ak práve bábätko nebude spinkať.
16. týždeň: Dôsledkom ukladania zásob vápnika sa dieťatku spevňujú kosti. Okrem toho mu dorastajú drobné kostičky v ušiach, vďaka čomu sa mu pomaličky cibrí jeho sluch.
17. týždeň: Veľkou novinkou je ukladanie zásob podkožného tuku. Ten začína spôsobovať nielen postupné zaguľatenie jeho telíčka, ale i sfarbenie pokožky. Odteraz mu budú na tele čoraz menej presvitať žilky, orgány a kostičky.
18. týždeň: Na bruškách prštekov sa mu začínajú tvoriť papilárne línie, vďaka ktorým bude mať po narodení unikátne odtlačky prstov. V 18. Až 21 TT vás čakajú prvé pohyby. Kope nohami, mení polohy.
19. týždeň: Práve sa mu na pokožke začína tvoriť mázok alebo inak povedané vernix. Ide o bieložltú mazľavú hmotu, ktorá vo väčšej či menšej miere pokrýva celý povrch jeho telíčka. Tesne pred pôrodom sa jeho množstvo začne redukovať, no dovtedy bude bábätko chrániť pred plodovou vodou a spolu s lanugom zabezpečovať ideálnu telesnú teplotu.
20. týždeň: Značným vývojom si práve prechádza jeho nervový systém. Najčastejšie budúce maminky zaujíma, kedy sa dozvedia pohlavie. Ak patríš medzi ne, možno ťa prekvapí informácia, že o tom, či to bude chlapček alebo dievčatko, je rozhodnuté dávno predtým, ako ti lekár povie svoj prvý odhad. Najčastejšie sa maminky dozvedajú pohlavie bábätka okolo 20. týždňa tehotenstva - ak predtým neabsolvovali napríklad NIPT test z krvi a majú na ultrazvuku trošku šťastia, ak sa bábätko otočí správnym smerom. Dĺžka vášho potomka v 20. týždni je približne 25 cm.
21. týždeň: Bábätko už spoznalo svoju obľúbenú polohu, v ktorej rado spinká. Zaujímavosťou je, že sa podobným spôsobom bude chcieť ukladať na spánok aj po narodení.
22. týždeň: Začína fungovať jeho pečeň, avšak nateraz ešte nezvládne všetky dôležité procesy. Aj preto bábätku pomáha činnosť tvojej pečene, ktorá tento jeho orgán dočasne „zastupuje.“
23. týždeň: Počas spánku sa mu už začínajú snívať sny, pretože teraz sa jeho spánkový cyklus dostáva aj do REM fázy, ktorá je snívaním charakteristická.
24. týždeň: Vlásky dieťaťa už začínajú nadobúdať tú farbu, akú budú mať po jeho narodení. Napriek tomu však nemusí ísť o farbu vláskov, ktorú bude mať po celý život. Tá sa vyprofiluje až v okolí jeho dvoch rokov. Okrem toho sa práve začalo ďalšie obdobie rastového špurtu, kedy v priebehu mesiaca zdvojnásobí svoju hmotnosť. Vývoj svalovej sústavy je dokončený. Váš potomok má zrastené očné viečka a na ultrazvuku ho môžete vidieť s palčekom v puse.
25. týždeň: Zdokonaľuje sa dýchacie ústrojenstvo, otvárajú sa nosné dierky a vytvára sa základ pre zúbky.
26. týždeň: Práve sa rozhoduje, či bude dieťatko pravákom alebo ľavákom. V jeho mozgu sa totiž už v tomto týždni stáva jedna z dvoch hemisfér dominantnou.
27. týždeň: Ukončil sa vývoj očnej sietnice, vďaka čomu sa bábätko v brušku obzerá okolo seba a vníma nové vizuálne podnety. Oči sú už takmer úplne vyvinuté - majú modrú farbu. Je veľmi chudý, ale to sa počas veľmi krátkej doby zmení. V tele sa mu neustále usadzuje tuk, narodí sa ako typicky bucľaté bábätko. Na tvári už vidieť obočie a riasy, na prstoch krátke nechtíky. V 27. týždni má dieťa približne 85 % šancu, že prežije, pokiaľ by sa narodilo predčasne.
28. týždeň: V pľúcach dochádza k tvorbe surfaktantu - komplexu tukov a bielkovín, ktorý má nenahraditeľnú úlohu pri vývoji pľúc. Veľký pokrok je zaznamenaný aj na mozgovej kôre - vytvárajú sa na jej povrchu prvé ryhy a záhyby. Stále viac obaľuje tukom, mozog je už úplne vyvinutý. Hlavičku pokrývajú jemné vlásky. Dĺžka plodu je v 28. týždni približne 37 cm.
Vývoj v druhom a treťom trimestri
29. týždeň: V tomto momente už má rozvinutý sluch, hmat aj chuť a podkožný tuk tvorí približne 2 až 3 % jeho celkovej hmotnosti.
30. týždeň: Má otvorené očká a jeho noštek je pripravený na to, aby po pôrode začal nasávať vzduch.
31. týždeň: Všetky vnútorné orgány sú už vyvinuté, hoci niektoré z nich svoju funkciu zahája až po narodení.
32. týždeň: Tuková vrstva pod jeho pokožkou spôsobuje jeho čoraz viditeľnejšie zaguľatenie a pokožka dostáva ružovkastý nádych, ktorý je pre novorodencov charakteristický. Na konci vás čakajú nové ťažkosti. Dieťatko väčšinou siaha nožičkami až k rebrám a vy tak môžete cítiť veľký tlak na hrudný kôš. Veľmi dobre vníma tlkot vášho srdca. Práve pomocou sluchu začína poznávať svet okolo seba. Práve váš hlas bude ten prvý, ktorý bezprostredne po pôrode rozpozná. Dĺžka plodu je na konci obdobia (v 32. týždni) približne 42 cm.
33. týždeň: Oproti minulému týždňu narástol obvod hlavičky o približne 1,3 cm. Môže za to neustály rozvoj mozgu.
34. týždeň: Jeho telíčko a orgány sú už natoľko vyvinuté, že ak by sa narodilo v tomto týždni, bolo by považované len za ľahko nedonosené.
35. týždeň: Bábätko neustále priberá na hmotnosti, dôsledkom čoho o poznanie rastie i tvoja váha.
36. týždeň: Lanugo začína postupne vypadávať, no zároveň bábätku silnejú vlásky, mihalnice a obočie.
37. týždeň: Vývoj mozgu, nervového systému a pľúc sa dostáva do finálnych fáz. Tento týždeň tehotenstva je nesmierne dôležitý - k bábätku by už totiž lekári nepristupovali ako k ľahko nedonosenému, no dalo by sa povedať, že by ho vnímali ako novorodenca, ktorý sa narodil v približnom termíne pôrodu.
38. týždeň: V črevách sa tvorí tzv. smolka, teda prvá stolica s typickou farbou, ktorú bude mať bábätko pár dní po narodení.
39. týždeň: Bábätko je práve veľké asi ako vodný melón a je pripravené vypýtať sa každú chvíľu na svet. V maternici je mu už veľmi tesno, čo ho značne obmedzuje v pohybe. Počúva okolité zvuky, občas vás vyľaká kopnutím, ale väčšinu času, rovnako ako novorodenec, prespí. Hlavičku pokrýva hustý porast vlasov, oči majú modrú farbu a plod má oveľa viac chuťových pohárikov. Z plodovej vody je schopný zachytiť obľúbené chute, ktoré prijíma potravou matka. Tvár sa vyhladzuje, zaokrúhľuje a dieťatko už onedlho začne zostupovať v maternici nižšie; hlavička či zadoček plodu sa môžu na konci tohto obdobia opierať o začiatok pôrodného kanála - u svojho lekára sa môžete stretnúť s termínom, že klenba je plná a veľká časť plodu sa opiera. Orgány plodu ďalej dozrievajú a ich funkcie sú takmer pripravené na samostatný život.
40. týždeň: Vo svojom brušku ukrývaš dokonale vyformovaného človiečika, s ktorým sa čochvíľa stretnete. 🙂
Vývoj zmyslov a pohybových schopností
Motorický vývin môžeme pozorovať už na konci druhého mesiaca, a to ako reakcie plodu v podobe drobných zášklbov, jemných kontrakcií. Počiatkom tretieho mesiaca plod spontánne pohybuje končatinami, otáča hlavičku, mračí čelo, otvára a zatvára ústa, objavujú sa náznaky úchopových pohybov, hoci matka ešte pohyby dieťaťa nevníma. Plod reaguje pohybom na umelé podráždenie (dotyk vlasu). V štvrtom mesiaci sa začínajú objavovať špecifické reakcie na určité podnety, napríklad podráždenie viečka nevedie k nediferencovanému pohybu celého tela, ale k žmurknutiu. Podráždenie pier vyvoláva sacie pohyby. Od štvrtého mesiaca až do konca tehotenstva reaguje dieťa kopaním, ktoré matka registruje, a to aj na podnety prichádzajúce k nemu spolu s krvou matky, ako aj na podnety namierené na povrch brucha matky, napríklad jeho tlačenie alebo uštipnutie (Verny, 1993). Týmito pohybmi vyjadruje stav spokojnosti alebo nepohody.
V prenatálnom vývine je charakteristický aj vývin kognitívnych funkcií. Od štvrtého mesiaca dokazujú reakcie plodu, že jeho zmyslové analyzátory sú citlivé, aktivujú sa pri pôsobení príslušných podnetov a vyvolávajú pohybové reakcie plodu. Plod reaguje na dotykové podnety, a je citlivý i na teplo, chlad, tlak, bolesť. Od tretieho až štvrtého mesiaca je dieťa citlivé na svetlo (vizuálne podnety). Ak osvetlíme brucho matky intenzívnym zdrojom svetla, dieťa reaguje otočením hlavy, alebo kopaním. V piatom až šiestom mesiaci reaguje na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov a ku koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Najhlasnejší zvuk, ktorý počuje, je škvŕkanie v bruchu matky, najvýznamnejší zvuk je tlkot srdca matky, ktorý, ak je pravidelný, je pre dieťa symbolom bezpečia, istoty. Zistilo sa, že dieťa reaguje na rozličné hudobné žánre. Hudba Mozarta a Vivaldiho vedie k uspokojeniu, hudba Brahmsa a Beethovena vyvoláva rozrušenie, prudké kopanie. V šiestom mesiaci zisťujeme i citlivosť na podnety chuťové, citlivosť chuťového analyzátora. Experimenty ukázali, že pridanie sladidla do plodovej vody vyvoláva zdvojnásobenie rytmu prehĺtania, pridaním jódového oleja zníži rýchlosť prehĺtania a vyvolá mraštenie tváre dieťaťa.
Podnety, ktoré prichádzajú k dieťaťu, plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. Prvé znaky pamäťových stôp sa pravdepodobne utvárajú v siedmom až deviatom mesiaci. O skutočnosti, že plod disponuje pamäťou, sa ale v psychológií vedú značné spory. Extrémne názory niektorých bádateľov hovoria, že plod má schopnosť pamätať si prakticky všetky udalosti vnútromaternicového vývinu. Tvrdenia niektorých bádateľov sa opierajú o výpovede dospelých, ktorí v stave hypnózy vypovedajú o svojich zážitkoch z prenatálneho obdobia. V hypnóze dokázal opísať svoj vnútromaternicový vývin, až sa dostal k siedmemu mesiacu, kedy začal aktuálne prežívať úzkosť, strach, horúčavu. Vysvetlenie podala jeho matka, ktorá sa priznala, že v siedmom mesiaci sa pokúšala o potrat horúcimi kúpeľmi. Uvedenú a podobné výpovede môžeme zatiaľ považovať za špekulatívne, ale za dokázanú považujeme skutočnosť, že plod si aspoň krátkodobo pamätá určité javy. Experimentálne boli napríklad u šestnástich plodov vytvorené nové, naučené podmienené reakcie na vibrácie. V tomto experimente provokovali najskôr reakciu kopania podnetmi, ktoré túto reakciu spontánne vyvolávajú, napríklad aplikáciou silného hluku v blízkosti plodu. Silný hluk spojili neskôr s vibráciou, veľmi jemným zvukom, ktorý sám o sebe reakcie nevyvolal. Po veľkom počte opakovaní reagovali nenarodené deti kopaním, čo svedčí o vytvorení nového podmieneného spojenia v mozgovej kôre, teda učení.
9 mesiacov v maternici: Pozoruhodný pohľad na vývoj plodu pomocou ultrazvuku od PregnancyChat.com
Sociálna a emocionálna interakcia
Už v prenatálnom období získava jedinec schopnosť sociálnej interakcie, a to, samozrejme, so svojou matkou. Medzi matkou a plodom vzniká aktívny kontakt, ktorý Verny (1993) nazýva vnútromaternicová väzba. Pomocou tejto väzby dochádza k prepojeniu a zladeniu rytmov a odpovedí, a táto väzba, ak bola dobre vybudovaná, pokračuje prirodzene i po narodení dieťaťa.
Fyziologická komunikácia: Je úrovňou biologickej komunikácie medzi matkou a nenarodeným dieťaťom. Matka ho vyživuje prostredníctvom prepojeného krvného obehu, krvou prúdia k dieťaťu živiny, hormóny. Je preukázané, že ak matka prežíva stres, ktorý spontánne spôsobuje vyplavovanie príslušných hormónov do jej krvi, matka i dieťa reagujú úzkostnými prejavmi. Dlhodobé vylučovanie zvýšeného množstva hormónov do krvi matky vedie k preťažovaniu nervovej sústavy dieťaťa, čoho následkom môže byť i nízka pôrodná váha, zažívacie poruchy, i vznik dispozícií pre úzkostné reagovanie a emočné poruchy. Nežiaducou formou fyziologickej komunikácie je nesporne fajčenie, prejedanie sa, nesprávne stravovanie, konzumácia drog, či nadužívanie liekov matkou. Zvýšená konzumácia alkoholu matky má priame dôsledky vo vývinovom poškodení dieťaťa.
Komunikácia prostredníctvom správania: Dieťa komunikuje najčastejšie kopaním, čím signalizuje matke svoju nepohodu, úzkosť. Toto správanie môže byť vyvolané podnetmi: hluk, silné svetlo, silné taktilné podnety, teda tvrdá hudba, krik, negatívne emočné správanie matky.
Emocionálna komunikácia: Je cestou odovzdávania si vzájomných emócií, potrieb, postojov matky k dieťaťu. Je to cesta vzájomného porozumenia a utvárania citovej väzby, či už pozitívnej alebo negatívnej. Zo všetkých ciest vnútromaternicovej väzby je pre nás zatiaľ najtajomnejšou. Matka touto cestou oznamuje dieťaťu najmä svoj postoj k nemu, spojený s citmi voči dieťaťu, najmä v zmysle chceného či nechceného dieťaťa. Dieťa, nevieme zatiaľ ako, vycíti, či je očakávané, milované, prijímané s rozpakmi, alebo nenávidené. Ide o emócie oveľa nižšej intenzity, napriek tomu ich dieťa dokáže dešifrovať. V neskoršom veku sa u nechcených detí častejšie objavujú emočné poruchy, školské ťažkosti, poruchy správania. O psychike dieťaťa pred narodením toho vieme s určitosťou zatiaľ málo. Predsa však je jednoznačné, že dobrý psychický stav matky a prijímanie dieťaťa je pre základy jeho psychiky veľmi významný, hoci zatiaľ dobre nepoznáme mechanizmy jeho pôsobenia.
tags: #prenatalny #vek #dietata