Dilema, ktorú riešia mnohé rodiny - je lepší dom alebo byt? Niekto si nevie predstaviť život na byte, inému zasa nevonia predstava rodinného domu s množstvom práce, ktorá okolo domu je. Pravda je taká, že obe alternatívy majú svoje pre i proti.
Byt ako možnosť
Veľa rodín žije v bytoch a sú s takýmto spôsobom bývania spokojní. Byt má niekoľko výhod oproti domu. Jednou z hlavných výhod je cenová dostupnosť bytu. Postaviť alebo kúpiť rodinný dom je spravidla o dosť drahšie, ako kúpiť nejaký ten byt (i keď niekedy to môže byť aj naopak v závislosti od vybavenia bytu, lokality a ďalších skutočností). Preto sa aj veľa mladých ľudí rozhodne radšej pre túto možnosť.
Byt si nevyžaduje až tak veľa práce - stačí si poupratovať a udržiavať interiér, keď máte službu, umyť schody, prípadne vykonať nejaké iné nenáročné práce. Na opravu strechy, zateplenie bytovky a podobné úkony sa spravidla obyvatelia skladajú, čiže vás to v konečnom dôsledku vyjde opäť lacnejšie, ako v prípade rovnakých úkonov na dome. Vy si nemusíte robiť starosti so zháňaním firmy na opravu týchto vecí a ak sa niečo pokazí vo vašom byte, takisto to zvyčajne vyrieši domovník. Byt je teda ideálny pre tých, ktorí žijú uponáhľaným a pohodlným životom.
Problémom však pri živote v bytoch býva neraz nedostatok súkromia. V bytovke ste obkolesení inými rodinami a musíte dodržiavať isté pravidlá, aby ste ich nerušili (čo môže byť niekedy ťažké, ak máte malé neposedné deti, ktoré rady skáču a inak sa bláznia). Keď niekto prerába byt, budete nútení počúvať búchanie a vŕtanie celé dni. Budete svedkom manželských hádok, pretože hluk cez steny bytoviek prejde pomerne ľahko. Taktiež vás bude možno neraz rušiť hlasná hudba a podobné veci. Veľa, samozrejme, závisí od toho, akých máte susedov. V každom prípade v byte to so súkromím nie je príliš ružové.
Dom ako rodinné kráľovstvo
Mať dom je snom mnohých ľudí. Dom predstavuje akési rodinné kráľovstvo, väčšie súkromie, dvor a záhradu, kde sa môžu deti vyšantiť, kde sa dá príjemne posedieť, grilovať a čo-to si i dopestovať. Dvor si možno upraviť podľa vlastných predstáv - či už túžite po bazéne, záhradnom altánku, krbe alebo obrovskej trampolíne, všetko si môžete zabezpečiť, keď máte vlastný dvor.
Ak máte nejakých domácich miláčikov, najmä psa či mačku, určite sa im bude predstava domu páčiť viac ako byt. Navyše tí, ktorí chcú chovať aj nejaké iné zvieratá ako sliepky či zajace, len ťažko by tento svoj koníček praktizovali na bytovke. V prípade domu sú ich možnosti väčšie.
Dom je takisto z dlhodobého hľadiska lepšou voľbou, nakoľko neskôr sa v ňom pomestia aj dve rodiny. Teda, ak váš dospelý syn či dcéra nebudú mať vlastné bývanie, môžete im vyčleniť trebárs poschodie, kde budú bývať aj so svojou rodinou. To môže byť dočasné riešenie, kým si nepostavia vlastný dom alebo nekúpia byt, no mnohé rodiny takto žijú aj natrvalo. Náklady na dom si rozdelíte, čiže z toho napokon profitujú ako rodičia, tak i mladí. Niekedy zasa, ak je väčší pozemok okolo domu, môžu rodičia svojim deťom umožniť postaviť si ich vlastný domček na kúsku pozemku. Mladým tak odpadnú starosti so zháňaním vhodného pozemku, čo dnes predstavuje veľkú finančnú záťaž. Tiež je možné si k domu pripojiť nejakú tú prístavbu, alebo vybudovať jedno poschodie navyše, kde vznikne ďalší obytný priestor.
Nevýhodou však určite je viac práce. Dom je jednoducho náročnejší na údržbu ako byt. Musíte sa starať nielen o interiér ale aj o exteriér - teda dvor a záhradu. Kosenie a udržiavanie trávnika, obrábanie záhradky, strihanie stromov a rôzne sezónne práce v záhrade vás neminú. Ak sa niečo pokazí, ste to vy, kto si musí zabezpečiť opravu. Výmena okien, zateplenie domu, oprava strechy a iné práce sú len a len na vás (respektíve vy si musíte zabezpečiť vykonanie týchto prác).
Mať dom je náročnejšie aj na financie. Náklady sú vyššie ako pri bývaní v byte. Keď máte veľký dom a zostanete v ňom sami, stále budete musieť vykurovať a udržiavať aj neobývané časti domu, aby nezačali plesnivieť a inak nechátrali. Jednou z možností v takomto prípade je prenajať poschodie alebo inú neobývanú časť domu, aby sa využila a aby sa vám znížili prípadné náklady.
Hľadanie kompromisu
Dom i byt teda majú oboje svoje pre i proti. Riešením dilemy môže byť aj byt v menšej bytovke (s dvoma či troma poschodiami), kde je väčšie súkromie ako v obrovskom paneláku. Často takéto bytovky majú aj spoločnú záhradku, ihrisko pre deti, čo je vcelku zaujímavý kompromis.
Spoločné bývanie s rodičmi: Nutnosť alebo komfort?
Téma bývania a spoločnej domácnosti s rodičmi nie je čiernobiela. Na prelome tisícročí žila s rodičmi tretina mladých Slovákov vo veku 25-34 rokov, dnes je to vyše polovica. Pri mamách častejšie zostávajú mladí muži ako ženy.
Psychologička Kornélia Ďuríková vysvetľuje, že rozdielne očakávania môžu viesť k napätiu: „Do bývania vstupuje dostupnosť hypoték, nedostatok bytov aj nízke príjmy pri niektorých profesiách. Často mladí jednoducho nemajú inú možnosť, ako zostať s rodičmi.“ To, čo môže vtedy podľa nej pomôcť, je spoločné hľadanie východiska. „Či na nejaký čas mladým pomôcť a bývať spolu - ale s nejakými podmienkami. Určite by sa mladí mali na spoločnom bývaní finančne podieľať. A samozrejme, nemôžu očakávať, že pomoc rodičov bude automatická a bude to tak na večné veky. Treba si ujasniť, o aké obdobie pôjde, a skôr podporovať mladých ľudí k samostatnosti.“
Ako sa vôbec stane, že dospelému dieťaťu sa nechce odísť od rodičov? Je to preto, že mu mama uvarí, vyperie a uprace? A prečo to rodičia dopustia? Často sa vtedy vidina samostatného bývania stráca, pretože akosi nie je dôvod brať si hypotéku, hoci finančný základ mladý človek už má,“ vysvetľuje psychologička. Problém nastáva, keď sa z nutnosti stane komfort. „Ak rodičia robia všetko za dospelé dieťa - varia, upratujú, tolerujú neprispievanie na domácnosť, mladý človek stráca motiváciu osamostatniť sa,“ hovorí Ďuríková. Takýto stav sa podľa Kornélie Ďuríkovej vyvinie postupne. A prečo to vôbec rodičia dopustia, alebo sami dieťa k takémuto spolužitiu povzbudzujú? „Ak je rodič príliš ochranársky, ak dieťa chce pripútať k sebe, pretože si tým rieši svoje osobné témy a nechce ho pustiť. Ak sa však prešvihne doba do 30 rokov veku mladého človeka, aj on začne vnímať a využívať výhody takéhoto spolužitia. V nadväzovaní vzťahov môže byť neúspešný, alebo dokonca ani vzťah nehľadá. Vtedy sa už stále ťažšie odchádza.“
Sú však aj situácie, keď spoločné bývanie nie je komfort, ale povinnosť. Táňa (33) žije s mamou, ktorá má začínajúcu formu Alzheimerovej choroby. „Mama by sama už bývať nemohla. Väčšinu výdavkov platím ja. Vyrástla som iba s ňou, starala sa o mňa ako slobodná matka, teraz sa ja postarám o ňu. Nasťahuje sa k nám aj môj partner. Nechcem sa zamýšľať nad budúcnosťou, bojím sa chvíle, keď mama bude potrebovať celodennú starostlivosť.“ Psychologička dodáva: „Deti by mali s rodičmi bývať len vtedy, keď ide o reálnu pomoc. Inak to nedáva zmysel.“
Ekonomická realita a potreba ochrany domova
Podľa veľkého prieskumu rodín UNIQA väčšina mladých ľudí očakáva, že bývanie im zabezpečia rodičia - no súhlasí s tým len 40 % rodičov. Tento rozdiel v očakávaniach vytvára tlak na rodiny a zároveň ukazuje, aké dôležité je finančné plánovanie.
„Otázka vlastného bývania je pre Slovákov zásadná, chcú bývať vo svojom a je to zároveň ich najväčšia životná investícia. Mladí dnes viac sporia a investujú, čo je skvelý základ, no vlastné bývanie je pre nich často stále nedostupné. Osamostatniť sa neznamená len odsťahovať sa - znamená začať myslieť na svoju finančnú budúcnosť. Kto si už v dvadsiatke vytvorí systém sporenia a investovania, získa v tridsiatke slobodu rozhodovať sa podľa seba,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.
Finančná gramotnosť pre deti | Naučte sa základy financií a rozpočtovania
Kedy je správny čas „vyletieť z hniezda“?
Spoločné bývanie rodičov a detí teda podľa psychologičky dlhodobo nerobí „dobrú krv.“ Kedy je však ten správny čas na to, aby deti „vyleteli z hniezda?“
„To je individuálne. Okolo 25-ho roku, keď mladý človek končí aj vysokoškolské vzdelanie a je schopný postaviť sa sám na vlastné nohy, vtedy by sa mal začať starať sám o seba,“ hovorí Kornélia Ďuríková. Problém môže nastať, ak by dospelé dieťa už najradšej odišlo, ale nemá dosť financií na hypotéku či podnájom. “To môže mladých frustrovať, vyvolávať vnútorné napätie na oboch stranách, a postupne zrejme aj konflikt v rodine. Všetko je to však o komunikácii a o vzájomnom pochopení reality toho druhého. Ak rodič vníma, že je to len prechodné obdobie a vidí, že dieťa sa snaží a hľadá možnosti, malo by to byť ok. Situácia, že mladý človek chce odísť, no zatiaľ to finančne nezvládne, je však vždy lepšia ako opak- keď by odísť mohol, no nechce sa mu,“ tvrdí Kornélia Ďuríková. Najdôležitejšia je teda komunikácia - či je spolužitie len dočasné a smeruje k samostatnosti, alebo sa z neho stáva pohodlná trvalá voľba.
