Narodenie dieťaťa patrí k zásadným udalostiam v živote človeka. Rodinné zvyky a tradície sprevádzajú všetky dôležité etapy nášho života - narodenie, svadba a smrť. Symbolika, ktorú prináša zasadenie stromu spolu s narodením dieťaťa, je krásna. Strom vysadený pri narodení dieťaťa bude rásť spolu s ním.
V súčasnosti sa v meste Galanta realizuje projekt Sadu pre novorodencov, ktorý vznikol na základe iniciatívy poslancov mestského zastupiteľstva. Podľa tohto návrhu môžu rodičia svojim bábätkám darovať hneď pri narodení strom ich života. „Ľuďom sa táto myšlienka veľmi páči. Je to pekné gesto a mohli by sme sa takto starať aj o zelenú kultúru nášho mesta. Lokalita výsadby je podľa Petra Zelinku plánovaná v Revolučnej štvrti v Galante. Celá táto lokalita by sa mala postupne prerobiť na verejne dostupnú oddychovú zónu a stromy, ktoré by tu mali byť vysadené, sa ponúknu obyvateľom.“ Mestskí poslanci v Galante sa na májovom mestskom zastupiteľstve jednoznačne zhodli na návrhu zrealizovať v meste Sad pre novorodencov. Uznesenie bolo zastupiteľstvom prijaté a na jeho základe by mal mestský úrad určiť priestor realizácie výsadby, taktiež sumu a druh stromu, ktorý by bol na tieto účely vhodný. „Na základe vyjadrenia mestského úradu táto lokalita by mohla byť niekde medzi Patriou, Galanta thermom a sídliskom West. Zatiaľ je to v štádiu odborného posudzovania zo strany mestského úradu.
Podobná tradícia existuje aj v indickej dedinke Piplantri v Radžastane. Tu sa pri narodení každého dievčatka vysadí 111 nových stromov. Tento zvyk vznikol v roku 2006 po smrti dcéry bývalého starostu obce Shyam Sundara Paliwala. Jeho cieľom bolo, aby si obyvatelia vážili život každého dievčatka. Okrem výsadby stromov, ktoré sú chránené rastlinou aloe vera, sa obyvatelia dediny skladajú na finančný fond pre dievča a rodičia podpisujú prísahu, že dievča dostane vzdelanie a nevydá sa pred dovŕšením 18. roku života. Táto tradícia pomáha nielen životnému prostrediu, ale aj posilňuje postavenie žien v komunite. Dedinka Piplantri je dôkazom toho, že nie všetko tradičné je dobré a inovatívna myšlienka podporuje mladé dievčatá a búra predsudky.
Historické tradície a poverčivosť spojené s narodením dieťaťa
V minulosti, až do polovice 20. storočia, sa tehotenstvo, pôrod a materstvo spájali s mágiou, obradmi a poverami. Pôrod prebiehal v lepšom prípade doma za pomoci babice, ale známe sú aj prípady, keď žena porodila celkom sama. Tehotné ženy bez manžela sa ocitali na úplnom okraji spoločnosti. Na druhej strane sa príchod dieťaťa na svet spájal vždy so silnými emóciami a v tomto období sa naplno prejavovala súdržnosť rodiny. Ustálené rituály, zvyky a tradície dedené z generácie na generáciu sprevádzali obdobie tehotenstva, príchod človeka na svet a aj obdobie po ňom. Viedli krok za krokom správanie ženy a jej najbližších.
Tehotenstvo neznamenalo pre ženy žijúce v tradičnom vidieckom prostredí žiadne úľavy. Až do poslednej chvíle pred pôrodom pracovali na poli a starali sa o hospodárstvo a domácnosť ako obvykle. Navyše, tehotnú ženu v tomto období pokladali za nečistú a dokonca v niektorých prípadoch aj za nositeľku nešťastia. Existovalo množstvo povier, s ktorými sa museli budúce matky vyrovnať. Napríklad povera o nebezpečenstve pozerania do ohňa či na červené zore pri západe slnka. Ak by sa žena chytila brucha alebo inej časti tela, verilo sa, že dieťa by malo na rovnakom mieste červený fliačik. Žena sa ani nemala krčiť počas prechádzania popod stromy, lebo dieťa by mohlo mať hrb. Pohľad na mrzákov či mŕtvoly mohol spôsobiť poškodenie až smrť dieťaťa.
Už počas svadby sa myslelo na rituály, ktoré mali v budúcnosti zabezpečiť žene bezproblémový pôrod. V niektorých regiónoch nevesta pri sobáši púšťala na zem kuracie pierko, inde zasa nemala mať na svadobných šatách žiadne uzly. Pri obradoch týkajúcich sa budúceho potomstva niekedy asistoval aj muž. Keď chcel, aby žena ľahko porodila, musel si povoliť remeň o jednu dierku. Ak mladomanželia túžili po prvorodenom synovi, vložili do lona nevesty pri čepčení chlapca.
Pôrod v minulosti a prechod do pôrodníc
Pôrod v minulosti prebiehal doma a bol výlučne ženskou záležitosťou. Dieťa pomáhali priviesť na svet pôrodné asistentky nazývané babice. Nebolo však nezvyčajné, že babice sa volali len k ťažším pôrodom, inak boli pri rodiacej žene prítomné skúsené ženy z rodiny. Aby príchodu dieťaťa na svet nič nestálo v ceste, rozplietli žene vlasy, na šatách jej rozviazali všetky uzly, odomkli uzatvorené dvere, pálili bylinky, hlavne čistec.
Občas sa stávalo, že ženy z praktických dôvodov nerodili doma v posteli. V minulosti sa na spanie používali takzvané strožliaky - „matrace“ vyplnené slamou. Slama sa menila raz do roka, a tak znečistenie spôsobovalo pri pôrode problémy. Preto najmä viacnásobné, skúsené rodičky priviedli na svet dieťa niekedy aj v maštali, pričom sa rukami pridŕžali válova.
Presun pôrodov z domácností do pôrodníc v 50. rokoch 20. storočia znamenal pre ženy veľkú úľavu. Viete, odkedy na našom území prichádzajú na svet deti v pôrodniciach? Nie je to až tak dávno, presnejšie od 50. rokov 20. storočia. Všetci narodení pred týmto dátumom, to znamená, že ešte aj stále žijúci najstarší členovia mnohých rodín, prišli na svet s najväčšou pravdepodobnosťou doma. Najdôležitejšími spojenkyňami tehotných žien v časoch pred pôrodnicami boli pôrodné baby, babice či babicule. Podľa portálu Centra pre tradičnú ľudovú kultúru sa prvé kurzy pre babice na území Slovenska začali organizovať v roku 1770 na Trnavskej univerzite. Od roku 1922 platilo nariadenie, podľa ktorého obec bola povinná platiť pôrodnú babu. Jej úlohami a povinnosťami bolo viesť pôrod, okúpať dieťa, posvätiť a prežehnať ho a ošetriť novorodenca aj rodičku. Babice sa zúčastňovali na krste aj na očistnom rituáli v kostole - na vádzke.
Očistné obrady a prijatie do rodiny
Keďže žena sa v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia považovala za nečistú, musela neskôr absolvovať očistný rituál v kostole, takzvanú vádzku. Počas obradu bola rodička posvätená kňazom a obchádzala oltár s horiacou sviečkou. Na druhý deň po vádzke sa žena mohla opäť zapojiť do bežného spoločenského a pracovného života. Vádzku cirkev zrušila až Druhým vatikánskym koncilom v polovici 60. rokov 20. storočia, dovtedy každá žena, ktorá porodila, musela tento rituál absolvovať.
Prvý kúpeľ novorodenca bol archaickým aktom prijatia do rodiny i zabezpečenia budúceho života. Vodu na prvý kúpeľ chystali v novej nádobe či korýtku, nesmeli však použiť nádobu, v ktorej sa varievalo mäso. Babica do prvého kúpeľa priliala svätenú vodu ako ochranu pred zlými silami. Potom novorodenca opatrne vložila do vody, aby sa nepreľakol. Dávali mu peniaz, kôrku chleba, slamu a zeliny. Chlapcom do vody priložili sekeru, aby boli silní a v robote obratní. Dievčatám dali ražnú slamu, aby mali dlhé vlasy. Dieťatko po kúpeli babica vymastila maslom alebo masťou, ústa potrela medom. Podľa povier novorodenca ešte zavinula do tmavej zápony a odriekala ochranné slová. Nakoniec dieťa požehnala krížom, položila na kožušinu a nasledoval akt prijatia do rodiny.
Na Kysuciach vodu z prvého kúpeľa vylievali pod nový ovocný strom, ktorý rástol s dieťaťom. V Krásne nad Kysucou a v Bystrickej doline ju vyliali pod hrušku alebo jabloň.
Symbolika a moderné projekty
Príchod dieťaťa bol v rodine spájaný s radosťou a očakávaním. Žene v minulosti narodenie dieťaťa zabezpečilo lepšie postavenie v rodine. Narodením dieťaťa, ideálne syna, postúpila na pomyselnom rebríčku vyššie. Naopak, ženy, ktoré deti nemali, vnímala vtedajšia spoločnosť veľmi negatívne a ich stav považovala za trest. Narodenie dieťaťa sa považovalo za Boží dar, väčšinou sa však nieslo v očakávaní narodenia mužského potomka, ktorý bude pokračovateľom rodu.
V súčasnosti na Kysuciach existuje projekt, ktorého cieľom je vysadiť jeden strom za každé dieťa, ktoré sa narodí v čadčianskej nemocnici. Nemocnica k iniciatíve uviedla: „Rozhodli sme sa za každé narodené dieťatko v našej nemocnici v tomto roku vysadiť ovocný strom (anonymne). Darujte strom dieťaťu, ktoré práve prišlo na svet - svojej dcére, synovi, vnúčaťu, či dieťaťu vašich priateľov.“ Do projektu sa môže zapojiť aj verejnosť: „Každý, kto chce podporiť výsadbu stromov, môže symbolicky adoptovať strom darom vo výške 50 eur. Darca si ho bude môcť prísť osobne zasadiť.“ Nadácia Ekopolis na sociálnej sieti k projektu ďalej uviedla: „Darujte strom novému životu. Keď sa narodí dieťa, začína sa nový príbeh. A spolu s ním môže začať rásť aj strom. Každý strom je malý začiatok, z ktorého môže vyrásť veľká budúcnosť.“
Strom života pre Grétku
Myšlienka projektu je jednoduchá, no silná - strom vysadený pri narodení dieťaťa bude rásť spolu s ním. Tradičným odrodám v sade vo Vychylovke sa darí.