Priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa v Európe a na Slovensku

Vek, v ktorom sa ženy rozhodnú mať prvé dieťa, sa neustále zvyšuje.

Trend pozorujeme aj na Slovensku, veď za posledných 50 rokov sa v priemere rodí o 5 rokov neskôr.

V roku 2022 bolo v EÚ narodených 3,88 mil. detí (pre porovnanie najvyšší počet živo narodených detí v EÚ bol v roku 1964 - 6,8 mil.) - čo je takmer 2-krát menej ako pred 60 rokmi.

Počet detí, ktoré sa v roku 2022 narodili na jednu ženu v EÚ - 1,46 - podľa jednotlivých krajín je to 1,08 dieťaťa na ženu na Malte ako najmenej a najviac 1,79 dieťaťa na ženu vo Francúzsku (Slovensko 1,57, Česko 1,64, Poľsko 1,29, Maďarsko 1,56, Rakúsko 1,41).

Ženy sa v EÚ stávajú matkami v neskoršom veku: priemerný vek ženy, kedy porodila prvé dieťa v EÚ v roku 2022 bolo 29,7 roka - najnižší je v Bulharsku 26,6 a najvyšší v Taliansku 31,7 rokov.

Takmer polovica detí v EÚ (46,3 %) sa narodila v roku 2022 matkám prvorodičkám (najviac v Luxembursku - 54,4 %, Portugalsku - 54% a Rumunsku 51,6 % a najmenej v Lotyšsku - 37,9 %, Estónsku - 39,8 % a Írsku - 40,3 %).

Viac ako tretinu (35 %) všetkých živo narodených detí v roku 2022 v EÚ tvorili druhorodené deti, osminu - 12,5 % treťorodené deti a zvyšných 6,1 % tvorili štvrté alebo ďalšie deti - najvyšší podiel štvrtého a ďalšieho dieťaťa na celkovom počte živo narodených detí zaznamenali vo Fínsku - 9,8 % a Slovensku - 8,7 %, potom ešte v Írsku - 8,5 %.

Vývoj krivky pôrodnosti od 60. rokov po rok 2022

Štúdia Eurostatu sa zaoberá vývojom rôznych ukazovateľov týkajúcich sa počtu narodených detí a plodnosti v Európskej únii.

Od polovice 60. rokov 20. storočia až do prelomu storočí miera plodnosti v členských štátoch neustále klesala.

Začiatkom roku 2000 sa však krivka zlomila a celková miera plodnosti vykazovala známky opätovného nárastu (v roku 2002 4,36 mil. živo narodených detí / v roku 2008 4,68 mil.).

Vývoj sa zastavil v roku 2010, zaznamenal sa pokles do roku 2013, znovu mierny nárast v roku 2016 a pokles do roku 2020 (4,07 mil. živo narodených detí).

Počas pandémie COVID-19 sa miera plodnosti zvýšila na 1,53 a v roku 2022 zase znížila na 1,46 živo narodených detí na jednu ženu (teda celkovo 3,88 mil. detí).

Podľa štúdie majú Európanky a Európania vo všeobecnosti menej detí, čo vysvetľuje čiastočne spomalenie rastu populácie Európy.

Ženy sa v EÚ stávajú matkami neskoršie, už až v 30-tke

Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené viacerými faktormi vrátane túžby po profesionálnom rozvoji, zložitej ekonomickej a bytovej situácie.

V súčasnosti sa vek, v ktorom ženy rodia svoje prvé dieťa, blíži k 30-tke, hoci sa v jednotlivých krajinách líši.

Za posledných desať rokov sa priemerný vek žien, ktoré porodia svoje prvé dieťa, zvýšil vo všetkých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska.

V roku 2013 to bolo v priemere 28,8 a v roku 2022 už 29,7.

Hoci tieto ukazovatele neustále stúpajú, na Slovensku sú stále nižšie ako u našich európskych susedov, kde sa priemer pohybuje okolo 28 (28,2).

Z údajov zverejnených holandským štatistickým úradom a Eurostatom vyplýva, že ženy v Nemecku, Českej republike, Francúzsku a Švédsku (ale aj Poľsku, Rakúsku, Maďarsku v porovnaní so Slovenskom) sú pri pôrode prvého dieťaťa o niečo staršie.

Stúpla aj miera plodnosti žien vo vyššom veku:

• v roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín
• v roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššia
• miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje.

Slovensko patrí k najmladším prvorodičkám v EÚ

Keď sa prizrieme rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa v roku 2022, Slovensko sa nachádza na chvoste - 3. v poradí so ženami, ktoré sa prvorodičkami stávajú relatívne v nižšom veku - priemerne 27,3 rokov.

Pred nami na prvých priečkach sa nachádzajú Bulharsko (26,6), Rumunsko (27,0), Slovensko (27,3), tesne za nami sú Lotyšsko, Litva a Poľsko.

V Česku je to 28,8.

Na opačnom konci, teda krajiny s najvyšším priemerným vekom, kedy majú ženy prvé dieťa v roku 2022, vedie Taliansko (31,7 rokov), Španielsko (31,6 rokov) a Írsko (31,5 rokov).

Zmena veku, v ktorom sa ženy rozhodujú stať sa matkou, má aj svoje dôsledky.

V súčasnosti je najobľúbenejším modelom rodiny 2+1 (rodičia a jedno dieťa), ktorý nahradil modely ako 2+3, stále obľúbené u našich rodičov a starých rodičov.

Je tiež rozdiel v tom, v akom veku sa rozhodovali naši starí rodičia a rodičia mať deti - zvyčajne to bol vek okolo 20 - 23 rokov.

Úhrnná miera plodnosti

Spomedzi členských štátov EÚ vykázalo v roku 2022 najvyššiu úhrnnú plodnosť (nie počet všetkých narodených detí na 1000 žien, ale počet detí, ktoré sa priemerne narodia jednej žene) Francúzsko s 1,79 živo narodenými deťmi na ženu, nasledované Rumunskom (1,71) a Bulharskom (1,65).

Naopak, najnižšiu úhrnnú plodnosť v roku 2022 zaznamenali Malta (1,08 živo narodených detí na ženu), Španielsko (1,16) a Taliansko (1,24).

Spomedzi krajín EZVO (Európske združenie voľného obchodu) najvyššiu úhrnnú plodnosť v roku 2022 vykázal Island (1,59) a najnižšiu Švajčiarsko (1,39).

Slovensko tiež patrilo ku krajinám (Belgicko, Bulharsko, Česko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Island), ktoré mali úhrnnú plodnosť vyššiu, ako je priemer EÚ, ale priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa bol zase nižší ako priemer EÚ (29,7 roka).

Dôvody odkladania materstva

Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí.

Trend odkladania pôrodu možno pozorovať všade v Európe.

Podľa údajov z roku 2023 sa ženy vo východnej a strednej Európe stávajú matkami v priemere zhruba po dovŕšení veku 25 rokov, v západnej a južnej Európe to býva až blížiaci sa vek 30 rokov.

Vyšší vek prvorodičiek prináša rôzne zdravotné dôsledky vrátane zhoršenej plodnosti.

Ženy vo veku, keď sa už cítia byť pripravené mať deti, preto už nemusia byť schopné mať ich toľko prirodzenou cestou, koľko by si želali.

Preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôsledky.

S týmto posunom súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe.

Nie je tajomstvom, že po 33. roku života začína plodnosť ženy pozvoľna klesať.

Po 45. roku sa šanca na spontánne otehotnenie znižuje na približne 2-5 percent (zatiaľ čo v najplodnejším veku medzi 18. a 28. rokom života to je asi 25 percent počas jednej ovulácie) a s každým ďalším rokom táto pravdepodobnosť ďalej klesá.

Mnoho žien v dnešnej dobe rieši ekonomický aspekt materstva.

Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži.

Na Slovensku sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne, zhruba 35 % žien a 19 % mužov.

O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov.

V prípade slobodných žien a matiek hovoríme o najohrozenejšej skupine, ak sa naskytnú nečakané finančné výdavky.

tags: #priemerny #vek #kedy #maju #zeny #dieta