Potrat je komplexná a citlivá téma, ktorá sa dotýka mnohých žien a rodín na Slovensku. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistík potratov, skúmanie rôznych príčin potratov a poskytovanie informácií o dostupnej podpore pre ženy a rodiny, ktoré touto skúsenosťou prechádzajú. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku s dôrazom na zdravotné, psychologické a sociálne aspekty.
Úvod do problematiky potratov
Potrat je definovaný ako predčasná strata embrya alebo plodu počas tehotenstva. Rozlišujeme spontánny potrat, ktorý nastáva bez úmyselného zásahu, a umelý potrat, ktorý je zámerným ukončením tehotenstva. Hoci sa v populárnej literatúre používa eufemizmus "umelé prerušenie tehotenstva", po potrate sa v tehotenstve pokračovať nedá. Spontánny potrat v ranom tehotenstve je bežný a končí tak asi 10% známych tehotenstiev.
Štatistiky potratov na Slovensku
Podľa gynekológa MUDr. Drába sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri. Riziko potratu závisí od veku ženy a od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate. Podľa zdravotníckych štatistických údajov to je až 52% (zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat) oproti 37% (u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali). Podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Danysa je na Slovensku mŕtvorodenosť 2-3 promile.
V roku 2021 bolo nahlásených 11 719 potratov žien s trvalým pobytom na Slovensku, z toho 6 167 spontánnych. Priemerná žena, ktorá ide na potrat, má 30 až 34 rokov, je slobodná a má dve deti. Počet umelých potratov sa v čase vyvíjal a za posledné dve desaťročia prudko klesal. Vrchol dosiahol v roku 1990, keď bolo vykonaných viac ako 47-tisíc potratov. V roku 2022 bol celkový počet interrupcií 5288 u žien s trvalým pobytom v SR. Medziročne je zaznamenávaný pokles, ale v roku 2022 bol nárast v počte interrupcií o 8,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V porovnaní s rokom 1997 však klesol počet interrupcií o 59,5 %. Najviac umelých prerušení tehotenstiev podstúpili ženy vo veku 25 - 29 rokov (7,3 umelého prerušenia tehotenstva na 1000 žien v danom veku), a 20- až 24-ročných žien (7,1 umelého prerušenia tehotenstva na 1000 žien v danom veku). 62 % žien podstúpilo interrupciu do 8 týždňa tehotnosti. Ak chceme znižovať počty interrupcií, treba poznať najprv presné čísla, štatistiky a ženám s najvyššou mierou interrupcií poskytnúť ekonomickú či sociálnu pomoc.
Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015 - 2020 sa priemerný vek žien pri potrate zvýšil o 0,2 roka na súčasnú hodnotu 31,2 roka. V roku 2001 bol priemerný vek ženy pri potrate 28,8 roka. Vyššia potratovosť bola typická najmä pre mestské obyvateľstvo. V roku 2015 bolo takmer 65 % potratov uskutočnených u žien žijúcich v mestách, no tento rozdiel sa postupne vyrovnáva. V roku 2020 pripadá menej ako 56 % potratov na ženy žijúce v mestách. V roku 2020 pripadalo na tisíc žien v reprodukčnom veku 15 až 49 rokov 10 potratov, čo je o takmer dva potraty menej ako v roku 2015. Na 100 narodených detí pripadá 22 potratov, čo je o šesť potratov menej ako na začiatku sledovaného obdobia. V rámci regionálneho porovnania má najvyšší index potratovosti Nitriansky kraj (31 potratov na 100 narodených).
Príčiny potratov
Príčiny potratov sú rôznorodé a môžu sa líšiť v závislosti od štádia tehotenstva. Vo všeobecnosti sa delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny.
Príčiny potratu v I. trimestri
- Poruchy chromozómov: Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov.
- Infekcie: Niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy.
- Materské ochorenia: Niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu.
- Vrodené vývojové chyby maternice alebo myómy.
- Vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.
- Faktory životného štýlu: Fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu.
- Nočná práca a chronický stres.
Chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri
- Zdravotné problémy a ochorenia matky.
- Placentárne príčiny: Poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia.
- Ochorenia plodu: Genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu - napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca.
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri
- Spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu.
- Predčasné odlúčenie placenty.
- Abnormality pupočnej šnúry.
Druhy potratov
Poznáme mnoho rôznych druhov potratov. Medzi ne patrí aj syndróm miznúceho dvojčaťa, ktorý nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Príznaky potratu
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Medzi najčastejšie príznaky patrí krvácanie z rodidiel, ktoré býva zvyčajne silnejšej intenzity než pri bežnej menštruácii. Môžu sa vyskytovať aj kusy tkaniva a väčšie krvné zrazeniny neraz sprevádzané aj výrazným poklesom krvného obrazu. Časové ohraničenie nie je jednoznačne stanovené.
Spontánny potrat
Spontánny potrat je prirodzené ukončenie tehotenstva pred 180. dňom. Podľa prehľadov takto končí zhruba každé desiate tehotenstvo. Príčinou môže byť nedozretá maternica, genetický problém plodu, alkohol, cigarety, niektoré lieky, chromozomálne abnormality alebo malformácie maternice. Vo väčšine prípadov sa vyskytuje krvácanie so zrazeninami a bolesťami v podbrušku pripomínajúcimi menštruáciu. Strata plodu sa vždy viaže s veľkou psychickou bolesťou, ktorá môže viesť až k depresiám.
Štatisticky každé 9. až 10. tehotenstvo končí spontánnym potratom. S dĺžkou tehotenstva riziko potratu klesá. V 6. - 8. týždni tehotenstva je to 15 - 18 % pravdepodobnosť, v 17. týždni tehotenstva sú to už len 3 %.
Po spontánnom potrate sa odporúča počkať aspoň tri menštruačné cykly pred opätovným pokusom o otehotnenie. Je dôležité zohľadniť príčinu potratu, dĺžku tehotenstva a spôsob jeho ukončenia. V každom nasledujúcom tehotenstve po potrate je zvýšené riziko opätovného spontánneho potratu.
Pôrod mŕtveho dieťatka
Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, hovorí sa o spontánnom potrate, pred ukončeným 12. týždňom o včasnom potrate. Ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek "od 22. tt" podľa právnej úpravy EÚ).
Možnosti pri potrate
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé. V prvom trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu.
Pitva a následné vyšetrenia
Je nutné odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Malo by nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity.
Laktácia po pôrode mŕtveho plodu
Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie. Lekári vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Psychologická podpora a liečba
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, je vhodné o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá. Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku.
Možnosti pohrebu
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať. Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.
Prevencia potratov
Nie všetkým potratom sa dá zabrániť. Môžete však podniknúť kroky, ktoré Vám pomôžu udržať zdravé tehotenstvo. Je dôležité, aby ženy otehotneli plánovane a chránili sa antikoncepciou, až kým sa nerozhodnú otehotnieť. Výbornou prevenciou zvyšujúceho sa výskytu predčasných pôrodov je očkovanie proti HPV vírusu. Či je žena v rizikovej skupine a potenciálne jej hrozí predčasný pôrod, dokážu lekári do určitej miery odhaliť pomocou konkrétnych vyšetrení a skríningových metód. Patrí sem aj preventívne meranie dĺžky krčka maternice v 26.
Umelý potrat (Interrupcia)
Na Slovensku je možný umelý potrat na žiadosť pacientky do 12. týždňa tehotenstva. Po tomto období je možné prerušenie tehotenstva len zo zdravotných dôvodov. Chirurgické metódy interrupcie sú obsolentné a v ostatných krajinách Európskej únie sa od nich postupne upúšťa. Slovensko patrí medzi posledné krajiny EÚ, v ktorých nie je interrupčná tabletka schválená.
Interrupčná tabletka
Interrupčná tabletka znamená medikamentózne ukončenie tehotenstva v I. trimestri. Používa sa liečivo mifepriston, ktorý blokuje účinok progestrerónu a zvyšuje citlivosť myometria maternice na účinok prostaglandínov. Podanie misoprostolu (prostaglandín) účinkuje na myometrium maternice vyvolaním kontrakcií a vedie k následnému potratu. Misoprostol sa používa aj dnes, a to vtedy, keď príde k spontánnemu potratu. Interrupčnú tabletku by mohli podávať len nemocnice a zariadenia jednodňovej chirurgie. Celkovo sa účinok interrupčnej tabletky výrazne nelíši od spontánne prebiehajúceho potratu. Ukončí neželané tehotenstvo, v 95 % bez nutného operačného výkonu.
Psychické dôsledky potratu
Okrem fyzických rizík je dôležité venovať pozornosť aj psychickým následkom potratu. Mnoho žien po potrate vykazuje znaky depresie, pocitu viny, straty sebaúcty, myšlienok na samovraždu, úzkosti, nespavosti, hnevu, sexuálnych problémov a nočných môr. Spúšťačom psychických problémov môžu byť rôzne podnety, ako správy o deťoch, potratoch, zhliadnutie dieťatka v kočíku alebo dátum potratu. Psychické problémy sa môžu aj somatizovať.
Ako sa vyrovnať so stratou
Potrat je náročná udalosť v živote ženy a jej rodiny. Je dôležité nájsť si čas pre seba, smútiť a trúchliť. Ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť.
Vek a plodnosť
Vek ženy je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú jej plodnosť. Žena sa rodí s určitým množstvom vajíčok a v priebehu života jej už nové vajíčka nevznikajú. Po 35. roku veku ženy klesá už aj ich kvalita, vajíčka nemajú správnu genetickú výbavu. Vo veku 40 rokov sa tvorí viac ako 90 % aneuploidných vajíčok (vajíčok s nesprávnym počtom chromozómov).
V 35. roku veku ženy je výskyt neplodnosti 10 až 20 %. Vo vyššom veku sú šance na otehotnenie pri umelom oplodnení vyššie ako pri prirodzenej snahe o otehotnenie, ani zďaleka však nedosahujú takú úspešnosť umelého oplodnenia ako u mladších žien. U žien do 35 rokov je 42 % pravdepodobnosť, že si po umelom oplodnení odnesú domov bábätko, u žien medzi 38. - 40. rokom ženy je to už len 22 % a po 44. roku veku je úspešnosť menšia ako 1 %. Ideálny vek na otehotnenie je do 30 rokov. Ak nie je možné mať dieťa do tridsiatky, riešením je napríklad zamrazenie vajíčok v mladom veku (optimálne do 30-ky).
Podľa gynekologičky Ivety Stenovej sa metóda asistovanej reprodukcie, ako je IVF, používa najmä na liečbu sterility. "Zhoršovanie prirodzenej fertility u ľudí je civilizačný problém a má tendenciu vzostupu. Gynekologička zároveň upozorňuje, že vekom klesá najmä ženská plodnosť, pričom aj v praxi registruje, že téma reprodukcie sa odsúva do čoraz vyšších vekových skupín." IVF s použitím vlastných vajíčok sa robí do 45. roku života ženy.
Skúsenosti žien so spontánnym potratom
Spontánny potrat je pre ženu traumatizujúca skúsenosť, ktorá môže mať dlhodobé psychické následky. Ženy po potrate často prežívajú pocity straty, smútku, hnevu, osamelosti a bolesti. Je dôležité, aby mali k dispozícii podporu od partnera, rodiny, priateľov a odborníkov.
Michaela (26): „Prečo my? Ako pre každú ženu, nebol to dobrý zážitok. S už bývalým priateľom sme sa o bábo snažili rok, až sa nám to podarilo a veľmi sme sa tešili. V pondelok ma v práci začalo pobolievať v podbruší, potom prišli čudné kŕče, a keď som išla na záchod, zbadala som krv. Vedela som, že to nie je dobré, a tak som volala sestričke od gynekológa a opísala jej, čo sa mi stalo. Dosť dlho sme čakali, ako to na Slovensku býva, a potom mi doktorka oznámila nemilú správu. Bola som v 7. týždni tehotenstva, čo sa vraví, že je vtedy „bežné“. S priateľom sme plakali. Doktorka bola milá a odporučila mi čistenie, zákrok v nemocnici pod narkózou. Išla som tam na druhý deň. Už len to čakanie bolo utrpením, keďže izba sa nachádzala na tej istej chodbe, ako sú čakajúce mamičky s bruškom alebo už novopečené mamičky s dieťatkami. Mám strašný strach z ihiel a injekcií. Sestrička mi nevedela zaviesť kanylu, lebo bola podmienka, že to musí byť na ľavej ruke, kde mám strašne malé žily. Takže prišla iná, ktorá to spravila nesprávne, a keď mi v sále začali púšťať narkózu, štípalo ma to. Bilo sa vo mne toľko emócií, že to bol jeden z najhorších zážitkov v mojom živote. Viem, že v iných krajinách to môže byť pre ženy aj horšie, čo je však malá útecha. Myslím si, že sa mi s tým podarilo zmieriť, lebo som si písala s jednou známou, ktorá tiež veľakrát potratila. Táto skúsenosť však zohrala rolu aj vo vzťahu s priateľom. Odkedy sa to stalo, nemali sme sex približne rok a už ani nie sme spolu. Zmierila som sa už aj s tým, že nebudem mať vlastné dieťatko, lebo strach je väčší ako túžba - nechcela by som znova zažiť to „čistenie“ v nemocnici.“
Lenka (27): „Potrat je pre každú ženu traumatizujúci, no rovnako dokáže traumatizovať aj ich životných partnerov,“ hovorí 27-ročná Lenka. „Spätne je mi veľmi ľúto, že som nevedela brať ohľad na manžela a jeho pocity. Vytesnila som ho. Ako Lenka ďalej opisuje, tento „medzipriestor“ trval ešte dva mesiace po spontánnom potrate. „Napokon ma to všetko dobehlo a ja som sa zložila - psychicky aj fyzicky.“
Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana, v ktorom pomáha rodinám vyrovnať sa so stratou, tiež pripomína, že aj partneri či partnerky žien prežívajú po potrate rovnako široké spektrum emócií. „Vnímame však niekoľko rozdielov. Telo si tehotenstvo ,zapamätá‘ a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.“
Jana (39): „Mala som tri spontánne potraty za sebou v rokoch 2019 až 2021 (v 12., 8. a 6. týždni). Väčšinou som pociťovala stratu, strach, smútok, hnev, osamelosť, bolesť. Neschopnosť spraviť čokoľvek, aby sa to zmenilo; dotieravý pocit, že nemám pod kontrolou ani vlastné telo. Asi najdlhšie mi trvalo prijať tú nemohúcnosť, že na to vôbec nemám vplyv a že situácia sa stále opakuje, nech robím a cítim čokoľvek. Snažila som sa nevyčítať si to, vedela som, že som si na seba dávala pozor. Podstúpili sme s manželom rôzne vyšetrenia, na ktorých bolo všetko v poriadku. Nakoniec sa mi teraz v lete podarilo otehotnieť pomocou IVF a čakáme, ako to dopadne. Keď píšem tento text, som v 17. týždni a každý deň s manželom oslavujeme, že sa nám podarilo „dosiahnuť rekord“. V decembri budem mať 40 rokov.“
Jana (39) pokračuje vo svojom príbehu: „S manželom, vtedy ešte priateľom, sme sa v roku 2019 rozhodli, že sa začneme pokúšať otehotnieť. Práve som mala 34 rokov a Marek tridsať. Boli sme spolu štyri roky, dva roky sme žili vo Švédsku a vyše polroka bývali v bytíku, ktorý sme si spoločne kúpili a zariadili. Prvýkrát sa nám podarilo otehotnieť na jeseň 2019, obaja sme z toho mali radosť. Žiaľ, v 12. týždni som potratila. Celý potrat prebehol pod lekárskym dozorom, v nemocnici nám s Marekom vyhradili priestor, kde sme mohli prečkať najhoršie, a asi o druhej ráno nás pustili domov. Prišli Vianoce, cestovali sme na Slovensko, kde sme sa pokúšali trochu rozptýliť. Po sviatkoch sme sa rozhodli skúsiť to znovu. Keď sa nám do augusta nepodarilo otehotnieť, objednali sme sa na IVF kliniku. Žena nad 35 rokov, ktorej sa vyše polroka nedarí otehotnieť, má vo Švédsku nárok na vyšetrenie na zistenie dôvodov neplodnosti. Na naše prekvapenie som ďalší december zistila, že sa nám podarilo spontánne otehotnieť druhýkrát. Mala som krátko pred 36. narodeninami. Sviatky sme opäť strávili na Slovensku a tešili sa z malého tajomstva. Žiaľ, v 9. týždni som začala mať výtok a miernu bolesť v spodnej časti chrbta. Po prvej skúsenosti sme sa obaja s Marekom báli, že sa situácia opakuje. Bola práve pandémia, takže do nemocnice som musela ísť sama, Marek čakal vonku. Po vyšetrení ma poslali domov s tým, že mám prísť o dva dni, aby zistili, či sa tehotenstvo skončilo. Obaja sme z toho boli smutní, nahnevaní, sklamaní, prechádzali sme si rôznymi fázami, každý sme sa s tým v tom momente vyrovnávali po svojom. V určitom bode som mala pocit, že som v tom sama, a ťažko sa mi to spracovávalo. Po pár dňoch sme o potrate povedali našim rodinám. Nakoniec sme boli schopní porozprávať sa o tom aj spoločne. Okrem toho sme mali okolo seba skupinu priateľov, ktorí vedeli, čím si prechádzame, takže sme sa mohli aj každý o tom rozprávať s ľuďmi, ktorí neboli priamo zapojení. Na jar sme sa aj pod vplyvom pandémie rozhodli presťahovať z dvojizbového bytíka do domčeka so záhradkou a zároveň sme sa zasnúbili. Celé leto sme plánovali svadbu, takže sme sa zameriavali na iné veci. V septembri sme mali svadbu presne podľa našich predstáv. Nechceli sme nič nechať na náhodu, tak som si hneď v 5. týždni dohodla prehliadku u gynekologičky na súkromnej klinike. Krátko po návšteve sa mi opäť objavil bledohnedý výtok, ale nemala som žiadne bolesti. Keďže sme obaja vedeli, že to pre nás nie je dobrý signál, v najbližších týždňoch sme tŕpli, čo sa bude diať. V 7. týždni tehotenstva som mala silnú bolesť v podbruší, ale žiadne výraznejšie krvácanie. V 9. týždni som mala ďalšiu kontrolu, lekárka však už nezachytila žiadny tlkot srdca a poslala ma do špecializovanej ambulancie v nemocnici. Tam mi po rôznych vyšetreniach oznámili, že embryo sa prestalo vyvíjať zhruba v 7. týždni a že bude dobré vyvolať potrat. Vo Švédsku sa potraty v prvom trimestri veľmi neriešia, necháva sa na prírodu, aby si s tým poradila. Ale po troch potratoch za sebou pár odosielajú na špecializovanú kliniku na vyšetrenie potenciálnej príčiny. Okrem toho mi ponúkli viaceré možnosti komunikácie so psychológom pre mňa i pre Mareka, ak by sme potrebovali pomôcť vyrovnať sa s tým. Mali sme otázky, prečo sa to deje práve nám (v rodine sa práve narodilo niekoľko detí a nikto podobné problémy nemal, viacerí priatelia mali čerstvo narodené bábätká alebo oznámili, že sú tehotní). Boli sme nahnevaní, zranení, ale pocítili sme aj trochu úľavu vzhľadom na to, že sme viac ako mesiac žili v konštantnom napätí a strachu, kedy sa to stane. Napriek tomu sme sa obaja rozhodli kontaktovať kliniku v nádeji, že sa lekárom podarí zodpovedať nám aspoň niektoré otázky. V priebehu niekoľkých mesiacov sme podstúpili rôzne vyšetrenia vrátane hydrosonografie a hysteroskopie. Lekári, žiaľ, nezistili žiadnu zjavnú príčinu potratov, tak predpokladali, že boli spôsobené chromozomálnymi abnormalitami v embryu, potenciálne aj pre môj vyšší vek. Obaja s Marekom sme vedci, venujeme sa molekulárnej biológii, takže sme si čítali aj rôzne vedecké štúdie. V niekoľkých zistili, že práve progesterón u žien s viac ako tromi potratmi môže pomôcť udržať tehotenstvo. Po čase som sa začala zahrávať s myšlienkou, že by sme to mohli vyskúšať poslednýkrát, ak je teda možnosť, že sa užívaním progesterónu niečo zmení. S Marekom sme to preberali a od mája 2022 sme sa rozhodli dať tomu šancu. Okrem toho sme však spoločne začali rozoberať ďalšie možnosti. V máji 2023 sme si znovu dohodli stretnutie na špecializovanej klinike, keďže sa mi nedarilo otehotnieť viac ako rok. Navrhli nám podstúpiť umelé oplodnenie. V októbri 2023 sme začali s procesom prvýkrát. Marek mi každý večer pichal injekcie s hormónmi, aby som bola pripravená na odobratie vajíčok. Lekárom sa podarilo odobrať dvadsať vajíčok, z ktorých sa podarilo oplodniť dvanásť. Väčšinou môže transfer embrya prebiehať po dvoch-troch dňoch (ak je počet embryí malý) alebo po piatich dňoch od odobratia. V našom prípade sa lekári rozhodli počkať do piateho dňa. Za ten čas sme mali štyri dobre sa vyvíjajúce embryá. Nanešťastie som nereagovala na hormonálnu stimuláciu dobre, mala som bolesti, kŕče a lekári sa obávali hyperstimulačného syndrómu (ide o prehnanú reakciu organizmu na prebytok hormónov - pozn. red.). Ak je naplánovaný transfer zmrazeného embrya, žena nemusí prejsť úplne celou hormonálnou stimuláciou, ale napriek tomu si dáva niekoľko injekcií na presné načasovanie ovulácie a zároveň si začne dávať progesterón tri dni pred plánovaným transferom, aby svoje telo pripravila na príjem. Skoro ráno v deň transferu embryológovia vyberú embryo z mrazničky, nechajú ho v miske aklimatizovať sa a niekoľko hodín sledujú, ako sa „prebúdza“. Mne zrazu o jedenástej zazvonil telefón, volali mi z kliniky, že naše embryo sa po rozmrazení, žiaľ, nevyvíja správne, a preto nie je vhodné v procese pokračovať. Vraj sa to stáva zhruba v desiatich percentách prípadov a neočakávajú, že by sa to mohlo opakovať pri zvyšných embryách. Všetko sme zopakovali na konci januára, tentoraz sa telefón neozval a my sme úspešne zvládli prenos embrya. Po šestnástich dňoch (stále som si dávala progesterón na podporu udržania embrya) bol tehotenský test nanešťastie negatívny. Takže bolo treba začať znovu. V ďalšom cykle klinika postupne rozmrazila obe zostávajúce embryá, ani jedno z nich nebolo vhodné na prenos. Tentoraz nám už nevolali. Od začiatku roka bola v mojej práci komplikovaná situácia, firma sa rozhodla našu pobočku od prvého apríla zavrieť a po dohode o odstupnom dostala väčšina personálu výpoveď. Keďže som mala pod sebou tím ľudí, okrem stresu z toho, čo bude so mnou, som musela fungovať aj ako ich podpora. A k tomu som musela prejsť od začiatku celým stimulačným procesom. Na druhý pokus mi upravili hladinu hormonálnej stimulácie, aby som nemala silnú reakciu. Po piatich dňoch vyzerali dve embryá nádejne. S prvým embryom prebehlo všetko v poriadku, ale dva dni pred plánovaným tehotenským testom som začala mať výtok, ktorý neskôr prešiel do krvácania na úrovni menštruácie a tehotenský test vyšiel negatívne. Začiatkom júna som mala pred sebou transfer posledného zmrazeného embrya. S Marekom sme boli rozhodnutí, že to je posledný pokus. V tom čase som bola už niekoľko týždňov doma, užívala si letné dni v Štokholme, chodila na prechádzky so psíkom, trávila čas v záhrade, čítala knihy a pozerala seriály, ku ktorým som sa dlho nevedela dostať. Celkovo som si uvedomila, v akom veľkom strese som v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch bola a ako veľmi mi táto pauza pomohla. Po dvoch týždňoch som si spravila tehotenský test a na naše prekvapenie vyšiel pozitívne. Každý deň sme čakali, či sa niečo nepokazí. Vždy keď sme prekonali dátum z predošl...“
Ako dlho trvá hormonálna liečba pred samotným IVF?
Niektoré ženy po spontánnom potrate rozhodnú pre umelé oplodnenie (IVF), ktoré im môže pomôcť otehotnieť. IVF je metóda asistovanej reprodukcie, pri ktorej dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou mimo tela ženy - v laboratórnych podmienkach.
Petra (36): Vzťah 36-ročnej Petry však ani s odstupom času situáciu neustál a okrem toho sa už otehotnieť nechystá.
Potrat v kontexte medzinárodných štatistík a legislatívy
Potrat je komplexná téma s medicínskymi, etickými, sociálnymi a právnymi aspektmi. Na celom svete sa ročne vykoná približne 73 miliónov umelých potratov, čo predstavuje 61 % všetkých neplánovaných tehotenstiev a 29 % všetkých tehotenstiev. Tieto čísla pochádzajú zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2024. WHO tiež spravuje Globálnu databázu potratových politík, ktorá poskytuje komplexné informácie o zákonoch, politikách, zdravotných štandardoch a usmerneniach týkajúcich sa potratov v rôznych krajinách.
V Indii je situácia so sexuálnym násiliam alarmujúca. Každých 13 hodín je znásilnené dieťa mladšie ako desať rokov. Zákon v Indii umožňuje ukončiť tehotenstvo po 20. týždni, pričom v prípade 10-ročného dievčaťa umožnil Najvyšší súd ukončenie tehotenstva po 21. týždni. V roku 2015 mohlo podstúpiť potrat 14-ročné dievča v 25. týždni. V tomto veku však dievčatá podľa lekárov nie sú psychicky pripravené vstúpiť do reprodukčného štádia svojho života. Problémom v Indii je tiež skorý vydaj dievčat. Prípad 10-ročného dievčaťa zdôrazňuje rozsah sexuálneho násilia v krajine. Viac ako 10-tisíc detí bolo v roku 2015 znásilnených a podľa vládnej štúdie viac ako polovica opýtaných detí zažila nejakú formu sexuálneho násilia.