Príprava na dojčenie a materstvo – spoločné rastenie

Príprava na dojčenie a materstvo je komplexný proces, ktorý začína oveľa skôr, než sa dieťatko narodí. Je to cesta plná učenia, adaptácie a hlbokého prepojenia medzi matkou a dieťaťom. Tento proces je úzko viazaný na procesy a prežívanie mamičky, pričom prirodzené procesy v matkinom tele hrajú kľúčovú úlohu.

Po pôrode dochádza u matky aj u dieťaťa v mozgu k významným zmenám. Ľudské mláďa hľadá napojenie na zdroj svojho života, ktorým je telo matky. Matka naopak hľadá zmysel svojho konania, ktoré prichádza cez kontakt s dieťatkom. Odrazu sa počas krátkych okamihov dejú zmeny s ďalekosiahlym vplyvom. Biologicky je tento proces vysoko efektívny pre stabilizáciu srdcového rytmu, teploty, dýchania, spánku a trávenia dieťaťa. Dieťatko sa tiež vyzbrojí správnymi baktériami, ktoré sú motorom pre imunitný systém v tráviacej sústave. Nie je náhoda, že súčasťou starostlivosti v náručí sú aj prsia. Pri dotykoch sa uvoľňuje hormón oxytocín, nazývaný aj vzťahový hormón. Okrem iného sa vylučuje aj pri uvoľňovaní mlieka z prsníkov.

Dojčenie je biologicky prirodzená činnosť pre matku aj dieťa, podobne ako dýchanie, jedenie či pohyb. Je to hodný štart do života, ktorý vás s bábätkom ešte viac prepojí. Materské mlieko je pre ľudské mláďa ideálne, jeho zloženie sa neustále mení a prispôsobuje potrebám dieťaťa. Okamžite od pôrodu má pre dieťa výnimočnú hodnotu.

Spánok bábätiek a nočné dojčenie

Všetci ľudia spia v spánkových cykloch, nie neprerušovaným spánkom. Rozdiel medzi dospelými a bábätkami spočíva v tom, ako sú schopní po ukončení jedného spánkového cyklu upadnúť do ďalšieho. Pre dojčené deti je prechod medzi spánkovými cyklami často umožňovaný dojčením. Toto bola vždy jedna z funkcií dojčenia - uľahčiť opätovné zaspatie dieťatka po ukončení spánkového cyklu. Dieťa navyše môže počas noci vypiť podstatnú časť svojho príjmu mlieka, čo je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka.

Spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia a nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Môžu sa budiť veľmi často a intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká po polroku budia častejšie, ako keď boli novorodenci, pretože ich ovplyvňujú viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov.

Keď vidíte, že sa vaše bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne. Dojčíte ho teda v polospánku, a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí. Toto znamená, že napriek mnohým zobudeniach sa aj vy, aj dieťa vyspíte lepšie. Ak navyše máte dieťatko blízko seba alebo pri sebe v posteli, je aj pre vás jednoduchšie dojčiť dieťa v polospánku, pretože pri dojčení rýchlejšie zaspíte a zobudenie nebude pre vás také náročné. V tomto veku vaše dieťa potrebuje v noci istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať.

Vaše dieťa sa raz prestane budiť, aj bez toho, aby ste ho učili zaspať či prespať celú noc. Naučí sa to rovnako, ako sa samo naučí chodiť. Teraz je čas, aby ste mu poskytovali istotu, že zaspávať a v noci spať je príjemné a bezpečné. Keď sa táto jeho potreba nadobudnutia istoty naplní, sama od seba odznie. To bude dôvod, pre ktorý bude potom celú noc bez prebudenia s istotou spať. Toto obdobie je jedinečné a nikdy sa nevráti. A rodičia, ktorí sa nesnažia o dosiahnutie méty „neprerušovaného“ spánku, sa v konečnom dôsledku vyspia lepšie, ako tí, ktorí sa neustále trápia tým, či sa dieťaťu nočným dojčením nekazia zuby, či mu dostatočne odpočíva žalúdok a či už by nemalo spať bez dojčenia tak, ako dieťa susedov.

Praktické tipy pre matky

Nemusí to byť vždy jednoduché či príjemné, ale rodičmi sme aj v noci, a maličké deti si vyžadujú aj nočnú starostlivosť. Neexistuje univerzálne správna odpoveď na to, ako by ste spolu s bábätkom mali spať, ale mnohé matky zisťujú, že sú menej unavené, ak urobia niektoré z týchto zmien:

Zmeny, ktoré sa týkajú matky:

• Časť nočnej únavy je naozaj možné eliminovať tým, že prijmeme, že dieťatko sa v noci budí, prestaneme prebudenia počítať a nadobudneme istotu, že každé dieťa raz samo od seba noc prespí. Mnohé ženy vravia, že po tom, čo sa prestali snažiť v noci urobiť nejakú zmenu, tak sa vyspali oveľa lepšie. Keď sa ráno zobudíte s tým, že nebude vedieť, koľkokrát ste boli hore, budete sa cítiť lepšie.
• Ak sa matka pokúsi nájsť v noci počas spania a dojčenia maximum pohodlia, môže sa cítiť oveľa lepšie, ako keď zostane ležať nepohodlne a ráno ju bolí chrbát. Takáto zmena môže zahŕňať použitie vankúša pre oblasť kolien, členkov, chrbta ako aj dostatok priestoru na spanie.
• Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie. Vezmite si dieťa do postele, vytvorí sa medzi vami takzvaná nočná harmónia, v rámci ktorej sa síce dieťa bude rovnako budiť, ale nepreberie sa úplne, vy ho budete môcť začať dojčiť hneď a rýchlo zaspíte.

Keď sa bábätko prebudí a bude sa dojčiť, najskôr myslite na svoj chrbát a uložte sa tak, aby to v prvom rade bolo pohodlné pre vás. Ak to potrebujete, nájdite si nejakú podložku (vankúš, perinu), ktorú si dáte za chrbát.

• Pomôže, ak sa matka ohľadne nočného spánku snaží hľadať riešenia, ktoré by jej vyhovovali už cez deň, nie v noci, keď na to nemá energiu.
• Je možné urobiť zmeny v každodennej rutine, vďaka ktorým by si matka cez deň viac odpočinula, napríklad:
  • pôjdete si ľahnúť večer hneď s dieťaťom, aby ste sa mali možnosť vyspať čo najdlhšie, pretože niektoré ženy využívajú čas po zaspatí dieťatka na domáce práce a potom spia skutočne málo,
  • niekedy matkám napríklad pomôže, keď si dieťatko skoro ráno po nadojčení zoberie otec, než odíde do práce a umožní matke, aby sa ešte nejakú chvíľu vyspala,
  • mnohým matkám pomôže, ak začnú dieťa počas denných spánkov uspávať inde ako v kočíku, s ktorým následne celé hodiny počas spánku dieťaťa často v zime a nepríjemnom počasí kráčajú po vonku.
• Ak je to nevyhnutne potrebné, urobte potrebné zmeny v nočnom dojčení. Nič nebráni tomu, aby ste na základe dokonalého poznania svojho dieťaťa, poznania, ktoré ako jeho matka máte, urobili potrebné kroky na zmenu danej situácie, ak to považujete za potrebné. Ak sa vám niečo nepáči, tak to zmeňte.

Zmena, ktorá sa týka dieťaťa:

Niektoré deti niekedy akceptujú nočné zmeny, ak sú urobené v súlade s ich povahou. Niekedy súhlasia s držaním za ručičku, hladkaním a spievaním či masážou, a to bez toho, aby plakali. A niektoré deti potrebujú ešte čas na to, aby v noci zaspali po precitnutí bez pomoci alebo aby akceptovali iné spôsoby uspatia bez plaču. V takom prípade ešte počkajte a pokúste sa o zmenu neskôr. Čo nie je možné dnes, môže byť možné o pár týždňov.

Navyše pre mnohé ženy je vlastne dojčenie jednoduchší spôsob, ako dieťa naspäť v noci uspať, pretože na rozdiel od hladkania, spievania, či nosenia sa pri dojčení dá spať.

Nočné dojčenie a tlak okolia

Pre mnoho matiek časť nočnej únavy a obáv z nočného dojčenia predstavuje aj snaha vynájsť nejaký spôsob, ako dosiahnuť to, aby sa dieťatko nebudilo. Niekedy tak konajú pod tlakom okolia, ktorý núti matky počítať, ako často sa dieťatko v noci zobudilo a „dobré“ rady o tom, že by bábätko už malo spať celú noc (nemalo sa v noci dojčiť, lebo už nemôže byť hladné; malo byť bez dojčenia vydržať celú noc a pod.). Okolie, ktoré vám hovorí, že nočné budenie nie je v tomto veku normálne, väčšinou je okolie, ktoré nemá skúsenosti s dojčenými deťmi alebo nie s deťmi, ktoré sú dojčené ešte v tomto veku. Nedajte sa okolím odradiť, takýto vzorec správania je úplne normálny, vaše dieťa sa v noci prestane budiť samo od seba, nemusíte pre to nič urobiť.

Je možné zrušiť len nočné dojčenia?

Neexistujú nijaké zázračné spôsoby, ako s ľahkosťou odstaviť dieťa, ktoré ešte na to nie je pripravené, a je jedno, či ide o denné, či nočné odstavenie, či oboje. Hoci v rôznych článkoch istotne nájdete celú škálu návodov ako to urobiť, nič vám nezaručí, že takýto návod bude presne rovnako fungovať aj pri vašom dieťati a že odstavenie v noci pre neho nebude traumatické. Deti sa v tomto veku totiž nebudia primárne preto, že potrebujú „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získavajú celú škálu iných mimoriadne dôležitých vecí - od istoty cez upokojenie až po jednoduchý spôsob, ako naspäť zaspať. Toto je to, čo je pre ne na dojčení dôležité, a zároveň dôvod, pre ktorý odstavenie „na noc“ nie je jednoduché. A existuje aj možnosť, že dieťa sa síce prestane dojčiť, ale neprestane sa budiť, a potom môže byť uspávanie v noci ešte náročnejšie ako doteraz.

Nočné budenie - pomôže kaša na dobrú noc či umelé mlieko?

Dôvodov nočného budenia bábätiek v tomto veku môže byť veľa, všetky sú normálne a patrí medzi ne hlavne potreba znovu naspäť zaspať po tom, čo sa skončí jeden spánkový cyklus. Je dosť dobre možné, že niekto si môže myslieť, že bábätko by v 6. mesiaci nepotrebovalo piť viac ako jedenkrát za noc. Možno. Ale bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Bolesť, chlad, potreba kontaktu sú rovnako legitímne potreby bábätka aj dieťaťa. A realita je taká, že je normálne, že sa bábätko v noci budí, aby boli uspokojené jeho rozmanité potreby jedinečným prostriedkom - dojčením.

Otázku nočného budenia preto nerieši umelé mlieko, kaša, či iné jedlo - deti sa nebudia z dôvodu hladu, budia sa pre iné dôvody a tieto dôvody najlepšie pokrýva dojčenie. Navyše deti v tomto veku umelé mlieko nepotrebujú, ani ak by neboli dojčené. Mliečna kaša nie je žiadny zázračný prostriedok na celonočný spánok bez ohľadu na reklamy, ktoré sa vás o tom snažia presvedčiť. Vaše bábätko nepotrebuje ďalšie mlieko v mliečnej kaši, má dostatok materského mlieka a komerčne vyrábané kaše sú len drahými výrobkami, ktoré sa nevyrovnajú tomu, čo môžete bábätku normálne dať jesť. Rovnako snaha o nahradenie nočného dojčenia ponúknutím vody alebo iného nápoja fľašou nevedie k ničomu. To, že dieťa pije počas dojčenia materské mlieko, je vynikajúce a dôležité, ale z pohľadu nočného budenia je pre dieťa mimoriadne dôležité niečo iné: a síce satie na prsníku, prítomnosť matky, schopnosť dojčenia naspäť dieťa uspať, a podobne. Toto nie je možné nahradiť vodou, mliekom, fľašou alebo čímkoľvek iným. Ide o dôležitú potrebu dieťatka, ktorá po jej naplnení sama od seba odznie a zanechá po sebe puto dôvery medzi vami a dieťatkom a toto vám už nikto nevezme.

Prečítajte si jeho slová, ktoré dojali milióny žien na celom svete: "Moja žena je typ zameraný na priateľstvá. Vedie hodiny a hodiny dlhých rozhovorov so svojimi priateľkami po celý čas a občas sa mi podarí započuť malé útržky. Nedávno sa rozprávala s priateľkou a hovorili o tom, čomu sa hovorí "spoločné spanie" a počul som tú druhú, ako sa opýtala: „A nie je tvoj manžel zásadne proti? Môj manžel by mi to nikdy nedovolil.“ To mi vyrazilo dych a prenasledovalo ma to niekoľko dní. Takže som sa rozhodol, že sa vyjadrím ako muž a poviem pár vecí priamo. Nemôžem nenávidieť nič z toho, čo robí moju ženu takou matkou, akou je. Nikdy by som nezhodil alebo neznevažoval čokoľvek, čo chce urobiť pre moje deti. Musím sa niekedy tlačiť v maličkom kúte postele? Áno? Ale môj ty bože, ako krásne vyzerá, keď drží moje deti? Aby sa cítili milované a v bezpečí? Vec sa má tak, že toto zažívajú naše ženy len krátke obdobie ich materstva. Nosia naše deti, porodia ich, starajú sa o nich a možno počas toho, ako sú malé, nechajú ich priplaziť sa k nám do postele a pritúliť sa, ale nakoniec naše deti vyrastú a stanú sa „príliš cool“ na maznanie, takže prečo by sme my ako muži mali chcieť ukradnúť im čo i len jedinú sekundu tohto času? Byť matkou je súčasť ich identity a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Chcel by som len povedať, že som hrdý na rozhodnutia mojej ženy ako matky a podporujem každé jedno z nich. Nikdy by som ju nechcel okradnúť o tento čas alebo o tieto obdobia, ktoré sú v skutočnosti tak krátke na to, aby si ich človek neužil. Prosím, rešpektujte svoje ženy ako matky."

Zodpovedané otázky z poradne dojčenia

• Spôsobuje nočné dojčenie kazivosť zúbkov?
• Nočné dojčenie je/nie je ok?
• Je závislé?
• Budiť v noci na dojčenie?

Keď prichádza bábätko na svet, je to proces. Tento proces je úzko viazaný na procesy a prežívanie mamičky. Príprava na dojčenie sa začína omnoho skôr ako samotný pôrod. Začína sa prirodzenými procesmi v matkinom tele.

Po pôrode sa u mamičky aj u dieťatka dejú v mozgu významné zmeny. Ľudské mláďa hľadá napojenie na zdroj svojho života, a to je telo matky. Matka zase hľadá zmysel svojho konania, ktoré prichádza cez kontakt s dieťatkom. Odrazu sa počas krátkych okamihov dejú zmeny s ďalekosiahlym vplyvom. Pri bábätkách so špeciálnymi potrebami je podpora prirodzených procesov o to dôležitejšia.

Čo by pomohlo? Každý z nás reaguje na ťažkosti inak. Čím je miera ťažkostí väčšia, tým viac sa zvyčajne stupňuje aj miera stresu. Čiže to, čo najviac pomáha znížiť stres a prijať ponúkanú pomoc, je ľudský kontakt. Keď sa stretneme s mamičkou individuálne a diskutujeme na tému dojčenia, je dôležité najskôr zistiť, čo prežíva. A až potom prídu na rad otázky, ktorými chceme zistiť, ako o dojčení uvažuje, čo už skúšala, čo funguje, čo nefunguje a aj to, ako by si predstavovala svoj cieľ.

Dojčenie je pre matku aj dieťa biologicky prirodzené. Podobne ako dýchanie, jedenie, pohyb… a je nezmysel niekoho nútiť. Nemyslím si, že je vhodné vnímať dojčenie detí s Downovým syndrómom cez diagnózu.

Mamičky si kladú príliš veľké nároky. „Oprávnenie materstvo” nemožno získať absolvovaním kurzu. Ako som už spomínala, materstvo sa začína množstvom zmien v mozgu u ženy. Ak do tohto procesu zasiahli stresové faktory, zanechá to prirodzene aj stopy na materskom prežívaní a sebavedomí. Výroky matiek majú teda v pozadí spoločné otázky: Som dosť dobrá? Kompetentná? Schopná? Mám na to? Z psychologického hľadiska sú to vážne otázky. Z biologického hľadiska sú nezmyselné. Mozog matky akoby hlásil alarm. Čiže emócie a znepokojenia sú namieste.

Napojenie na prsník pomôže dieťatku „uspoKOJIŤ“ sa. Kedysi používaný výraz kojenie podľa mňa lepšie vystihuje podstatu. Dojčenie totiž nie je len jedlo. Samozrejme, že ide aj o prísun mlieka ako výživy. Pre túto sladkú odmenu je bábätko ochotné používať prsník ako svoje uspokojenie. Bábätká sa však neprisávajú iba z dôvodu hladu. Ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Nevedia, či sú hladné, či im je zima, či ich niečo bolí, či sú unavené a chcú spať, či chcú pohnúť trávenie alebo sa vykakať... Vedia rozlíšiť len dve polohy. „Je mi dobre“ alebo „nie je mi dobre“. Každý podnet vyhodnotený ako „nie je mi dobre“ vedie bábätko k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa.

Materské mlieko je taký poklad, že aj čiastočná tvorba je vzácnosť. Pri deťoch s Downovým syndrómom je dobré spomenúť niektoré špecifiká, pre ktoré je obzvlášť vhodné podporovať dojčenie v záujme podpory vývoja. Je to podobné, ako keby ste dodávali dieťatku špeciálne terapeutické bonusy zdarma.

Všetci by sme chceli vidieť bábo, ktoré je pripravené na dojčenie. Malo by to tak nejak byť, že... Celé telíčko má aktívne zapojené, opreté o mamičkino telo, otáča sa smerom k prsníku… Nos hľadá vôňu mlieka, jazyk sa teší na jeho chuť... S nadšením otvára veľkú pusinku, brada smeruje hore a jazyk je pripravený oprieť sa o prsník.... ááá ham! ... bábo dychtivo začne pohybovať celou sánkou, jazykom opakovane tlačí na horné podnebie a už tečie sladká odmena! Takéto dojčenie baví mamičku aj dieťa.

Bábätko sa učí dojčeniu dojčením. Málokto je ochotný trénovať úmorne a sám. Všetci máme svoje limity niekde inde. Proces učenia vo všeobecnosti prebieha najlepšie v komforte. V poradenstve treba brať do úvahy nielen limity dieťatka a mamičky, ale aj okolnosti v rodine. Stres prináša negatívne limity.

To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je. Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať.

Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6. mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roku s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje. Obdobie, keď sa deti začínajú zaujímať o jedlo, je obdobie experimentovania, skúšania chutí, a keď sa tento záujem objaví, je dobré ho podporiť. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť.

Bábätká môžu jesť bežné rodinné jedlá. Množstvo jedla, ktoré deti do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo. Netreba sa vyhýbať bylinkám či koreninám. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla.

Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Po 6. mesiaci majú bábätká začať jesť jedlo a ďalej sa dojčiť. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek.

To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Bábätká sa budia v noci často, nie nevyhnutne len pre mlieko, a najjednoduchší spôsob, ako ich naspäť uspať je nadojčiť ich.

Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať. Bábätká postupne budú rásť a prespia noc samy od seba bez toho, aby ste pre to museli niečo urobiť.

Mnoho detí v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce.

Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť.

Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla.

Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie.

Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili.

Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie. Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať.

Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Harmonogramy, recepty pre bábätká a presné rozpisy sú populárne. Naopak, príkrmy sa k dojčeniu, ktoré zostáva zachované v rovnakom rozsahu, pridávajú. Časový harmonogram jedenia sa odvíja od predstavy, že deti sa dojčia v konkrétnych časových intervaloch. Matky, ktoré dojčia podľa potrieb bábätka, často hovoria, že nevedia predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie. Alebo naopak, ak je dieťa už príliš hladné, nie je ochotné zjesť jedlo a vytrvalo sa dožaduje dojčenia. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je oboje normálne, dieťa sa naďalej dojčí na požiadanie, či už pred jedlom alebo po jedle.

Je pochopiteľné, že rodičia sa snažia nájsť ten najlepší návod na to, ako kŕmiť svoje bábätko, a preto sa často do písmena pridržiavajú návodov, namiesto toho, aby sledovali svoje bábätko a jeho reakcie - podobne ako pri dojčení. Odpútajte sa od strachu z podávania jedla. Mnoho žien nám píše o tom, ako veľmi sa ich dieťatko pozerá napríklad týždeň pred ukončeným 6. mesiacom za jablkom, ktoré ony jedia, ale rozmanité návody na prikrmovanie v nich vyvolali taký strach, že v snahe urobiť to čo najlepšie mu jablko nedajú. Z bežného aktu jedla sa stáva strašiak, ktorým môžu svojmu dieťaťu ublížiť, ak náhodou nedodržia nejaké pravidlo.

tags: #priprava #na #dojcenie #a #materstvo #spolocne