Príroda a jej vplyv na rozvoj a stravovacie návyky detí predškolského veku

Pobyt vonku prináša deťom nespočetné benefity, ktoré presahujú rámec fyzického a psychického zdravia a zasahujú do celkového vývinu. V dnešnej uponáhľanej dobe, kedy sú deti často obklopené médiami a sociálnymi sieťami, sa však zabúda na jeho prirodzenú silu. Každodenné vychádzky v prírode sa stávajú skôr výnimkou ako pravidlom, a pre mnohé deti je kontakt s prírodou obmedzený na minimum.

Je všeobecne známe, že pobyt vonku deťom prospieva. Má obrovský dopad nielen na ich fyzické a psychické zdravie, ale aj celkový vývin. V dnešnej konzumnej, médiami a sociálnymi sieťami ovplyvnenej dobe si možno ani neuvedomujeme, že mnoho detí vníma prírodu skôr cez obrazovky ako priamo. Zabúdame na jej prirodzené benefity. Každodenné vychádzky v prírode prestávajú byť samozrejmosťou. V niektorých prípadoch je kontakt minimálny v podobe krátkej prechádzky s rodičmi. Sú deti, ktoré ešte nikdy neboli na ozajstnej farme, v lese či jaskyni alebo ešte nelozili po stromoch. Je to problémom predovšetkým tých, ktoré žijú v meste.

Kto chodí do prírody, býva zdravý

Pozitívny vplyv prírody na zdravie je už podložený aj viacerými výskumami. Čistý vzduch, viac kyslíka má blahodarný vplyv na našu náladu. Pomáha čistiť pľúca a zlepšuje okysličovanie krvi a zároveň zvyšuje našu vitalitu a posilňuje imunitný systém. Dôsledkom toho náš organizmus efektívnejšie bojuje s menej závažnými chorobami, či už nachladnutím alebo inými infekciami. Znižuje vysoký krvný tlak a chráni nás pred jeho vznikom. V prírode nás rozptyľuje menej vzruchov, vďaka čomu sa naša pozornosť zameriava len jedným smerom. Pomáha aj deťom pri poruchách pozornosti. Môže slúžiť ako digitálny detox a pomáha nám vrátiť sa z online sveta do reálneho. Krása prírody nám otvára myseľ, poskytne nám nové myšlienky, ktoré môžu byť podnetom na tvorivé činnosti. Pobyt v prírode sa často spája aj s fyzickou aktivitou, ktorá je prospešná pre naše telo.

Deti, ktoré sú sústavne zavreté v byte, v škole a prevážané sú v autách na krúžky a do školy, trpia tiež nedostatkom vitamínu D, ktorý pri aspoň dvojhodinovom pobyte vonku získava človek do tela zo slnka prirodzenou cestou. Niektoré deti však nie sú vonku vôbec a práve preto sa u nich tento vitamín produkuje len v nedostatočnom množstve. S vitamínom D súvisí niekoľko funkcií v ľudskom tele.

Vplyv prírody na učenie a celkový rozvoj

Od toho, v akom kvalitnom prostredí sa bude dieťa pohybovať, akí učitelia ho budú učiť a akými ľuďmi bude obklopené, bude značne závisieť jeho ďalší rozvoj, smerovanie, profesionálne i osobné uplatnenie v živote. Tým, že príroda zlepšuje fyzickú aj psychickú pohodu dieťaťa ovplyvní aj jeho učenie. Pravidelné trávenie času v prírode pomáha minimalizovať deficit pozornosti, tlmí hyperaktivitu, podporuje schopnosť učiť sa, tvorivosť a duševné zdravie a pohodu.

Zlepšuje pozornosť dieťaťa

Čoraz viac detí má problém so sústredením sa v triede, či už kvôli rôznym vedľajším podnetom, psychickej únave alebo ADHD. V prírode je menej rušivých podnetov, je väčší kľud a deti nemajú toľko podnetov naraz. Sústreďujú sa len jedným smerom.

Znižuje stres

V dnešnej dobe sú vystresovaní nielen dospelí, ale aj deti. Mnohé výskumy potvrdili, že čerstvý vzduch a dostatok zelene ovplyvní vylučovanie kortizolu, tzv. „stresového hormónu“. Životný štýl, ktorý je charakteristický dlhotrvajúcou prácou v strese, odopieraním si spánku prispieva k narúšaniu normálneho vylučovania kortizolu a vytvára priame premostenie k rozvoju civilizačných ochorení.

Rozvíja sebadisciplínu a kreativitu

Neorganizované hry v prírode zvyšujú u detí schopnosť riešiť problémy a učiť sa sebadisciplíne. Viacero benefitov prináša aj učenie sa v prírode, tzv. zážitkové učenie, napríklad:

• Schopnosť prepojiť vedomosti z viacerých oblastí.
• Buduje nové zručnosti a podporuje samostatnosť.
• Je to príťažlivejší a zaujímavejší spôsob učenia sa.
• Rozvíja sa kreativita.
• Predstavuje príležitosť vzdelávať sa formou hry.
• Stimuluje, inšpiruje a rozvíja motiváciu.
• V neposlednom rade vytvára silnejšie puto s prírodou a prináša väčšiu spokojnosť.

Je vedecky dokázané, že pobyt v prírode obohacuje deti vo viacerých smeroch. Vďaka častému pobytu v prírode sa dobre rozvíja hrubá a jemná motorika, logické uvažovanie, predstavivosť, fantázia, rozvíjajú sa sociálne vzťahy, komunikácia, kooperácia, prebúdzajú sa zmysly, empatia, pokora. Príroda priaznivo vplýva na upokojenie hyperaktívnych detí a pôsobí na celú rodinu relaxačne.

Ak deti chodia do prírody málo alebo vôbec, môže sa znížiť ich imunita, nedostatok pohybu prispieva k narastaniu obezity a stráca sa zmysel pre orientáciu. V posledných rokoch sa zistilo aj to, že nedostatočný kontakt s prírodou spôsobuje poruchy správania, rednutie kostí, alergie, zvýšený stres, ba dokonca kriminalitu. Americký novinár Richard Louv slabý kontakt s prírodou považuje za civilizačný fenomén a nazval ho „poruchou z deficitu prírody.“

Profesorka krajinnej architektúry na Univerzite v Edinburgu Catherine Ward Thompson zverejnila zaujímavé výsledky štúdie súvisiace s meraním hladiny stresu u obyvateľov. Čím ďalej testované osoby bývali od zelene, tým väčšia bola u nich hladina stresového hormónu kortizolu. Jej kolegovia z univerzity skúmali správanie škótskych detí vo veku 7 - 11 rokov, ktoré mali výrazné poruchy správania. V bežných triedach tieto deti často búchali dverami, hádzali stoličky a agresívne komunikovali. Keď sa učili v prírode, boli pokojnejšie, ba dokonca dokázali aktívne počúvať výklad učiva. A aj na základe týchto a podobných výskumov profesorka Thompson si myslí, že nárast porúch správania je reakciou na obmedzený priestor, ktorý majú deti k dispozícii.

Príroda a prírodovedná gramotnosť v predškolskom veku

Podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, deťom pripravujú aktivity smerujúce k rozvoju prírodovednej gramotnosti podľa zadaných oblastí, so zreteľom na vekovú skupinu. Dieťa v predškolskom veku má spontánne vstupovať do skúmania javov, predmetov a situácií a získavať nové informácie, ktoré využíva na postupnú tvorbu a zdokonaľovanie svojich predstáv o ich fungovaní; dôverovať svojmu poznaniu a zároveň mať neustále tendenciu testovať funkčnosť vlastných vysvetlení.

Čo je prírodovedná gramotnosť?

Je to spôsobilosť používať prírodovedné vedomosti, identifikovať otázky, utvárať závery, ktoré sú podložené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v ňom prebiehajú a ktoré spôsobuje človek svojou činnosťou.

Podoblasti vzdelávania v oblasti Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zahŕňa naozaj všetky oblasti prírody. Dokonca je to rozdelené do viacerých podoblastí:

• Vnímanie prírody: rozprávať o prírodných reáliách známeho okolia, vymenovať ročné obdobia, uvedomiť si zmien v prírode počas roka,…
• Rastliny: identifikovať rôznorodosť rastlinnej ríše, uviesť potravinový a technický úžitok niektorých úžitkových rastlín a húb, rozpoznať vybrané poľnohospodárske rastliny, rozpoznať rôzne druhy ovocia a zeleniny, uvedomiť si význam ich konzumácie pre správnu životosprávu, opísať podmienky zabezpečujúce klíčenie a rast rastlín,…
• Živočíchy: identifikovať rôznorodosť živočíšnej ríše, rozdiely medzi živočíchmi v spôsobe ich pohybu, rozpoznať mláďatá vybraných živočíšnych druhov a pomenúva ich, opísať spôsoby starostlivosti o niektoré živočíchy,…
• Človek: opísať ľudské telo v základných anatomických kategóriách, fyziologické funkcie tela (dýchanie, trávenie, pohyb, krvný obeh, zmyslové vnímanie),…
• Neživá príroda: uviesť príklady, kde sa v prírode nachádza voda; príklady javov, v ktorých je možné vnímať prítomnosť vzduchu, opísať Zem ako súčasť vesmíru,…
• Prírodné javy: opísať prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (svetlo a tiene, teplo a horenie, topenie a tuhnutie, vyparovanie, rozpúšťanie, zvuk, sila a pohyb),…

Ako učiť deti o prírode?

Snahou učiteliek by mala byť popri rozvoji elementárnych poznatkov o prírode aj podpora procesu poznávania prostredia prostredníctvom rozvoja pozorovacích a skúmateľských aktivít detí. Pokusy sa častou súčasťou edukácií. Učiteľka je pre deti vzorom zvedavej a bádajúcej osoby, ktorá kladie otázky a hľadá odpovede. Deti treba viesť k bádateľským aktivitám, naučiť ich klásť si otázky a hľadať odpovede (i keď vzhľadom na vek často pomerne nepresné až naivné). Usmernenia a otázky učiteľky môžu mať aj nasledovnú podobu:

• Pokús sa vysvetliť, čo sa stane s cukrom vo vode.
• Aký materiál môžeme použiť na výrobu padáka?
• Porozmýšľaj, čo všetko sa v teplej vode robí lepšie a v studenej horšie.
• Čo keby sme vreckový čaj zaliali studenou vodou namiesto horúcej?
• Poznáš liečivé rastliny? Ako ich využívame?

Diéta a jej vplyv na učenie a zdravie

Správna výživa je nevyhnutná pre optimálny vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Strava bohatá na živiny podporuje pamäť, pozornosť a schopnosť učiť sa. Vyvážená strava by mala obsahovať dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a minerálov. Bielkoviny sú dôležité pre rast a obnovu tkanív, sacharidy poskytujú energiu a tuky sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu.

Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať

• Sladké nápoje a potraviny: Obsahujú veľa cukru, ktorý môže viesť k výkyvom hladiny cukru v krvi a zhoršiť pozornosť.
• Spracované potraviny: Obsahujú veľa soli, tuku a cukru, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie mozgu.
• Umelé farbivá a príchute: Niektoré štúdie naznačujú, že môžu zhoršiť hyperaktivitu a problémy s pozornosťou.

V škôlke by sa mala ponúkať zdravá, pestrá a vyvážená strava. Je dôležité, aby deti spoznávali nové chute a vône. Strava by mala byť prispôsobená chuťovým pohárikom detí a mala by dbať na to, aby sa cítili komfortne, boli spokojné, pokojné a vyrovnané. Aj pri nich platí, že jedia i oči, preto si často potrpím aj na servírovanie jedla. Deťom sa veľmi páči, keď si na tanieri nájdu niečo zábavné, ale zároveň zdravé a chutné. Treba dosť fantázie a motivácie, ak máme doma nejakých nejedákov.

Začať by sme mali ľahkým jedlom, jednotlivé suroviny miešať a kombinovať v rôznom predvedení. Hlavne je omnoho lepšie, ak dieťa dané potraviny a suroviny, ktoré konzumuje, pozná. Preto sa treba s deťmi veľa rozprávať, ukazovať im jednotlivé potraviny, z ktorých varíme. Ideálne je vždy ich zapájať do procesu varenia a pečenia. Deti zbožňujú napodobňovať vzor dospelého. Dajte im krájať a čistiť zeleninu, spravte im cesto, nech sa s ním hrajú. Nech miešajú nejakú plnku do koláča alebo si vyrobte spoločnú nátierku. Dieťa sa pri tom pekne zrelaxuje, upokojí, naučí sa nové veci, bude si to jedlo viac vážiť a určite ho aj zje. Bude spokojné a aj maminka bude spokojná, že sa jej drobec zabavil a dobre najedol.

Pohyb a učenie v predškolskom veku

Zdravá strava a pohyb idú spolu ruka v ruke. Pohybové aktivity sú každodennou súčasťou života detí v materskej škole, či sú to ranné cvičenia, cvičenia na fitloptách, cviky zamerané na precvičenie klenby chodidla, na chrbtové svaly, pohybové aktivity, pohybové hudobné hry, alebo každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, kde sa deti dostatočne nabijú energiou, odbúrajú stres a naberú nové sily. Vychádzky v daždi alebo pri snežení nie sú prekážkou, treba zvoliť len správne oblečenie a priestor, v ktorom sa deti budú pohybovať.

Učenie v predškolskom veku by malo byť hravé a zábavné. Deti sa najlepšie učia prostredníctvom skúseností a aktivít, ktoré stimulujú ich zmysly a predstavivosť.

Metódy učenia

• Hra: Hra je pre deti prirodzený spôsob učenia. Prostredníctvom hry si rozvíjajú sociálne, emocionálne, kognitívne a motorické zručnosti.
• Čítanie: Čítanie deťom rozvíja slovnú zásobu, predstavivosť a schopnosť porozumieť textu.
• Rozprávanie príbehov: Rozprávanie príbehov rozvíja predstavivosť, pamäť a schopnosť vyjadrovať sa.
• Umenie a hudba: Umenie a hudba rozvíjajú kreativitu, predstavivosť a jemnú motoriku.
• Pohybové aktivity: Pohybové aktivity rozvíjajú hrubú motoriku, koordináciu a rovnováhu.

Deti v predškolskom veku potrebujú rutinu a štruktúru. Pravidelný režim im poskytuje pocit istoty a bezpečia. Stanovenie pevných pravidiel a pravidelných činností zabezpečujú dieťaťu pocit istoty a bezpečia.

Príprava na školu a špecifické potreby

Predškolský vek je dôležitým obdobím prípravy na školu. Deti by mali byť pripravené po duševnej, telesnej aj sociálnej stránke. Pedagógovia v materskej škole zohrávajú kľúčovú úlohu v príprave dieťaťa na školu.

Špecifické potreby: Prader-Williho syndróm (PWS)

Deti s PWS majú špecifické potreby v oblasti diéty a učenia. Majú neustály pocit hladu a spomalený metabolizmus, čo spôsobuje nadmerné priberanie. Preto je potrebné dodržiavať nízko kalorickú diétu a kontrolovať príjem potravy. Je dôležité informovať všetkých ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s dieťaťom, o večnej túžbe po jedle. Učenie pri PWS je často náročnejšie kvôli problémom s krátkodobou pamäťou a plánovaním. Pokyny musia byť veľmi jednoduché a vizuálne pomôcky sú kľúčové.

Deti s PWS majú lepšiu dlhodobú pamäť. Častým opakovaním je možné dosiahnuť dobrý výsledok. Porozumenie reči je dobré. Problém nastane, ak má dieťa verbalizovať inštrukciu. Týka sa to hlavne predškolského veku. Väčšina detí s PWS sa učia vizuálne. Pomáhajú obrázky, video a prezentácia pomocou rúk. Tento postup sa osvedčil hlavne u tých, ktorí sú pozadu vo vývoji reči.

Deti s PWS dobre skladajú puzzle. Túto zručnosť je možné využiť aj ako aktivitu, ktorá im pomáha upokojiť sa a rozptýliť. Dokonca aj veľmi malé deti dokážu skladať zložité puzzle. Tak ako zdravé deti, aj deti s PWS zvládajú učebnú látku lepšie, ak sú zapojené viaceré zmysly. Vyhnúť sa je potrebné materiálom, ktoré sú jedlé, pretože tieto deti sa nedokážu ovládať a môžu zjesť svoju učebnú pomôcku.

Mnohé malé deti s PWS Vás obmäkčia a rozcíti svojím sladkým prejavom. Sú veľmi pyšné na to, keď môžu pomáhať a veľa krát sa každému pozdravia. Aj napriek tomu, že sú radi v spoločnosti iných detí a učia sa od nich, často robia to isté ako iné deti, ale izolovane. Ako všetkým deťom v tomto veku, chýbajú aj im skúsenosti na riešenie nebezpečných situácií a pokyny v tejto oblasti od pedagóga sú veľmi dôležité v akomkoľvek veku dieťaťa s PWS.

Mladšie deti sú často pozadu vo vývoji expresívneho jazyka. Predpokladá sa, že je to výsledkom slabého svalového tonusu (hypotónia), ako aj meškania kognitívneho vývoja (poruchy čítania, písania, počítania). Deti s PWS majú rôzny stupeň svalovej hypotónie. Niektoré majú vážne orálne motorické problémy, ako aj apraxiu (porucha schopnosti vykonávať cieľavedomé zložitejšie pohyby (pohybové stereotypy) pri inak neobmedzenej hybnosti) reči. Väčšine detí dokáže pomôcť logopéd, ktorý diagnostikuje a pokúša sa odstrániť identifikované problémy.

Dôležité je nájsť spôsob komunikácie pre malé dieťa. Jeden z najväčších zdrojov frustrácie a problémov správania sa v tomto veku je neschopnosť dieťaťa komunikovať. Pretože majú problémy s rovnováhou, koordináciou a silou, meškajú deti s PWS často vo vývoji zručností hrubej motoriky, ako sú beh, skákanie, šplhanie, preskakovanie, hádzanie a chytanie lopty. Navyše, väčšina detí má slabú silu v rukách. Preto sú kreslenie, strihanie a písanie často frustrujúce aktivity. I tu je potrebná silná motivácia prostredníctvom odborníkov, hlavne terapeutov.

Veľa detí s PWS má slabú krátkodobú pamäť. Badateľné je to hlavne vtedy, ak sa materiál prezentuje ústne. Tento deficit sa často nesprávne diagnostikuje ako nepozornosť alebo neposlušnosť. Deti s PWS majú často problém plánovať a usporiadať kroky riešenia problému. Problém majú tiež s deduktívnym uvažovaním. Majú tendenciu myslieť „čierno - bielo“. Preto musia byť Vaše pokyny veľmi jednoduché. Tieto deti majú problém zovšeobecňovať informácie a transferovať to, čo sa naučili v jednom prostredí do iného. Používajte vizuálne pomôcky na predstavu o čase, vrátene kalendárov a rôznych obrázkových hodín.

Stratégia, ktorá je úspešná u jedného, nemusí platiť pre všetkých. Cieľom je maximalizovať úspech, aby bol proces vzdelávania pozitívnou skúsenosťou pre všetkých. Bežným prejavom u detí s PWS je, že informácie získavajú a ukladajú veľmi dôsledným spôsobom. Majú silnú potrebu rutiny, rovnakých postupov a dôslednosti v oblasti vzdelávania. Myslia „čierno - bielo“. Ak je život „šedý“, majú tendenciu báť sa a prejavujú úzkosť. Pojmy ako „neskôr“, „možno“ môžu byť problematické. Niektoré deti si dokonca vyžadujú naplánovaný čas pre odpočinok. Väčšine z nich prospieva zachovanie rutiny a štruktúry v činnostiach. Dôslednosť, rigidita (stuhlosť) a rovnaké činnosti sú silnou potrebou hlavne pre deti s PWS v predškolskom veku.

Predpokladajte zmeny a dajte priestor na diskusiu. Robte tak v bezpečnom priestore, kde môžu vyjadriť svoje pocity. Dieťa potrebuje čas na prispôsobenie sa zmene. Majte pripravený náhradný plán: „Keď bude svietiť slnko, pôjdeme na prechádzku do parku.... Keď bude pršať, budeme robiť niečo (názov aktivity) v triede“. Ak je to možné - používajte vizuálne pomôcky: písomné pomôcky - zoznamy, harmonogramy, plány práce. Ak je to možné, oznámte zmenu osoby učiteľa dopredu - ale nie veľmi dopredu. Nedávajte sľuby, ktoré nemôžete dodržať. Pracovné postupy rozdeľte do presných, postupných krokov.

Aby ste vyriešili „problém s tvrdohlavosťou“, pokúste sa o kompromis: Dieťa aj pedagóg musia nájsť úplne nové riešenie. To je nielen úspešná stratégia riešenia problémov - môže to byť aj forma rozptýlenia. Ak je dieťa flexibilné, pochváľte ho. Deti s PWS majú tendenciu trvať na jednom probléme alebo myšlienke až do bodu, kedy to zatieňuje hlavný cieľ učenia. Toto správanie môže spôsobiť problémy pri prechode z jednej témy/aktivity na druhú. Opakujú tú istú otázku vždy a znovu, aj ak im stokrát odpoviete. Môžu hovoriť o jednej téme a doslova sa zaseknú a majú problém prejsť na ďalšiu. Veľa detí má záľubu v rituáloch alebo špecifických spôsoboch „vykonávania činností“. Niektoré majú tendenciu opakovane sa hrať s tou istou hračkou alebo kresliť niečo „do nekonečna“. Tento jav bol popísaný ako „neurologický vypínač, ktorý sa nikdy nevypne“.

Zotrvávanie na jednej téme môže viesť ku zvýšeniu úzkosti a strate emocionálnej kontroly. Použite reflexiu - od dieťaťa požadujte, aby zopakovalo, čo ste povedali. Vyjadrujte sa písomne, používajte vizuálne pomôcky. Menej je viac - zadávajte menšie množstvo práce naraz. Pridávajte podľa toho, ako dieťa spolupracuje. Vyhýbajte sa prejavom sily a ultimáta. Ignorujte (ak je to možné). Neposkytujte viac informácií, ako je potrebné, predovšetkým veľmi dopredu. Použite „strategické načasovanie“ - naplánujte aktivitu, ktorú má dieťa problém prestať robiť, tesne pred aktivitou, ktorá je pre neho motivujúca. Napríklad - naplánujte čas na prácu (hru) s počítačom pred desiatou alebo obedom. Stanovte limity. “Poviem ti to ešte dvakrát a potom prejdeme na ďalšiu tému. Pracovné hárky upravte tak, aby dieťa s PWS riešilo len niektoré problémy. Takto ten hárok vyzerá podobne ako hárky ostatných detí, obsahuje však menej úloh.

U detí si môžete všimnúť extrémne vzrušenie, keď sú šťastné a na druhej strane nevýslovný hnev, keď ich niečo trápi. Akákoľvek kombinácia stresujúcich situácií môže spôsobiť emocionálnu „nepohodu“. Výsledkom môžu byť také prejavy správania ako sú výbuchy zlosti, zúrivé výkriky, nadávky, agresia, deštrukcia a seba-ubližovanie. Počas týchto prejavov sa myslenie vytráca. Nadobudnutie sebaovládania trvá určitý čas a často ho sprevádza smútok, výčitky svedomia a vina. Pretože nedokážu pochopiť následnosť dejov, deti nedokážu vždy pochopiť ako zmeniť „toto sa nerobí“ na „toto sa urobí“.

Deň začnite tým, že si prejdete program dňa a podrobne sa venujete akýmkoľvek zmenám, ktoré sa môžu vyskytnúť. Ak je nový program dňa k dispozícii v písomnej forme, pomáha to často potláčať úzkosť. Na začiatku nového dňa si stanovte denné ciele - najviac však tri. Porozprávajte sa o prejavoch správania, ktoré očakávate od dieťaťa. Urobte z toho kooperatívnu úlohu, ktorej výsledkom je určitá forma správania. Ciele, ktoré chcete dosiahnuť, pripravte v písomnej forme. Vyhýbajte sa slovám „ne-, nesmieš,....“, sústreďte sa na slovo „budem“. Buďte voči dieťaťu pozorní a pochváľte ho, keď sa dokáže ovládať, hlavne v komplikovaných situáciách. Oslavujte úspech. Podporujte komunikáciu a priznanie si pocitov. Slová sú dôležité - pozorne POČÚVAJTE! Zahrňte detí do prípravy plánu práce. Skutočnosť, že sa na tom môžu podieľať, zvyšuje ich spoluprácu. Hrajte modelové situácie. „Stále si poviem nevadí, keď som nahnevaný. Povedz si to aj ty ..... nevadí, nevadí....“. Skúšajte, keď dieťa nie je pobúrené alebo nahnevané. V závislosti od detí a situácie - používajte humor. Je to často účinné. Naučte sa predpokladať situácie, kedy môže byť dieťa frustrované a pomôžte mu/jej nájsť útočisko na bezpečnom miestečku. Vytvorte kľúčové slovo alebo frázu, ktorá varuje dieťa, že je čas sa stiahnuť. Nacvičujte používanie týchto slov/fráz, keď je dieťa pokojné. Vytvorte si plán a naučte dieťa čo má robiť, keď má pocit frustrácie a hnevu. Mnohé deti nahrádzajú tento potláčaný hnev inými aktivitami - dlhé prechádzky/fyzické cvičenie, trhanie papiera, roztrhanie kúsku látky, praskanie papierových vreciek..... Nepokúšajte sa vysvetľovať, keď sa dieťa nedokáže ovládať. Obmedzte diskusiu. Majte pripravený plán, keď je dieťa zúrivejšie. Bezpečnosť pre všetkých by mala byť prioritou. Dôslednosť v prístupe k dieťaťu je imperatív. Dajte každej debate pozitívny koniec. Nebuďte zaujatí.

Pre deti s PWS sa pocit plnosti nikdy nedostaví do ich mozgu - sú neustále hladní. Neovládateľný hlad sa objavuje u detí zvyčajne do 6. roka života. Okrem tejto večnej túžby po jedle je pomalý aj ich metabolizmus, čo spôsobuje nadmerné priberanie. Preto je potrebné dieťa strážiť a kontrolovať. Ak dieťa cestuje do školy autobusom, uistite sa, aby vodič alebo asistent dieťaťa mali u seba jeho balíček s jedlom. Všetkých ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s dieťaťom, informujte o večnej túžbe po jedle - šoférov autobusu, opatrovateľov, sekretárky, učiteľov a dobrovoľných pestúnov. Kontrolujte dieťa v jedálni a všade, kde je jedlo - vrátane automatov so sladkosťami. Deti treba vždy kontrolovať aj na chodbách alebo v blízkosti otvorených skriniek. Dieťa nesmie mať pri sebe peniaze. Uzamknite všetky zdroje peňazí - vrátane peňaženiek. Komunikácia medzi rodičmi a pedagógmi je extrémne dôležitá - hovorte o situáciách, kedy sa v škôlke oslavuje, hoduje. Dodržiavajte nízko kalorickú diétu. Neodkladajte čas desiaty alebo obeda. Ak je to nevyhnutné, dopredu to vysvetlite. Obmedzte dostupnosť a viditeľnosť jedla. Pamätajte aj na misky s cukríkmi. POCHVÁĽTE dieťa, keď nesiahne po jedle v situácii, kedy tak mohlo urobiť. Nepoužívajte jedlo ako odmenu alebo podnet urobiť niečo. Dajte pozor na zápachy - nič tak nerozzúri dieťa s PWS ako vôňa pukancov. Keď idete na výlet alebo exkurziu, dopredu prediskutujte záležitosti týkajúce sa jedla. Kúpite pre dieťa desiatu, alebo si ju zoberie pripravenú z domu? Ak sa mu desiata kúpi-čo to bude?

Denné cvičenie by malo byť samozrejmosťou programu dieťaťa s PWS. Deti s PWS sa unavia rýchlejšie a môžu v priebehu dňa aj zaspať. Ráno je pre nich optimálny čas na učenie, vtedy je energia na najvyššej úrovni. Udržujte dieťa v pohybe. Pošlite ho niečo vybaviť. Choďte na prechádzku. Po obede naplánujte mobilizačné aktivity s vysokou spotrebou energie. Podporujte aktivity, ktoré stimulujú veľké svaly a hlboké dýchanie - fúkanie balóna. Ak treba, poskytnite čas na dopredu naplánovaný oddych alebo pokojnejšiu aktivitu.

Tieto prejavy správania sú typické a môžu sa zhoršiť v období stresu. V kombinácii s vysokým prahom bolesti môže takéto správanie, ak nie je kontrolované, vyústiť do poškodenia tkaniva. Nechty musia byť vždy ostrihané. Aplikujte mlieko na pokožku vo veľkých množstvách - pokožka je tak klzká. Pokožka, ktorá je mäkká a vlhká, sa ťažšie škrabe. Nanášanie mlieka sa môže tiež stať efektívnym rozptýlením. Dieťa odmeňte a pochváľte, ak sa prestane škrabať. Odmenou nikdy nebýva jedlo! Postihnutú oblasť zakryte obväzom. Nestačí iba povedať, aby sa dieťa prestalo škrabať/štípať - to nefunguje. Pred vychádzkami do prírody aplikujte repelent.

Malé deti s PWS sú veľmi roztomilé. Ako väčšina ich rovesníkov začínajú skúmať okolitý svet a nadväzovať priateľstvá. Môžu mať však určité problémy: striedať sa pri hre, spolu sa hrať a pomáhať si. Často vidíme ako sa hrajú paralelne s ostatnými s minimálnym kontaktom k iným deťom. Zatiaľ čo deti chcú a potrebujú iné deti a cenia si priateľov, môže to byť pre nich problém čeliť nepredvídaným reakciám iných, a to hlavne dlhší čas. Naučte deti označiť svoje emócie a emócie iných. Emócie je potrebné pomenovať a potvrdiť. Vychádzky plánujte dopredu. Väčšina detí s PWS mešká v osvojovaní si toaletných návykov. Pretože majú slabé svaly a iné vývojové problémy, nemusia tento návyk zvládnuť ani v predškolskom veku. „Predškolák„ nato musí byť zrelý fyzicky ako aj psychicky. Pripravte program na osvojenie si týchto návykov, ktorý najlepšie vyhovuje potrebám dieťaťa. Nikdy nepoužívajte jedlo ako motiváciu.

Deti s PWS sú veľmi starostlivé, citlivé a svedomité. Veľmi chcú byť úspešné, mať priateľov a byť súčasťou komunity škôlky. Hoci musia čeliť niektorým osobitým výzvám, so správnou podporou a porozumením...

tags: #priroda #a #dieta #predskolskeho #veku