Príroda sa prostredníctvom matiek vie o svoje poklady postarať. No v súčasnosti sú mláďatá všetkých druhov vystavené aj negatívnym javom, ktoré súvisia s činnosťou človeka. O to viac by mal človek zveri pomáhať. Poľovníkom, lesníkom či profesionálnym ochrancom prírody takéto povinnosti vyplývajú i zo zákona. Dôležité je, aby si to uvedomili všetci návštevníci lesa a zodpovedne sa v prírode správali zvlášť teraz, keď sa stará a chráni si novonarodené mláďatá. Zver potrebuje absolútny pokoj.
Väčšina zvierat má mláďatá na jar, keď je vonku teplé počasie a dostatok potravy. Zvyšuje sa tak šanca, že prežijú. U ľudí to takto samozrejme nefunguje a bábätká sa rodia počas všetkých ročných období. Väčšina rodičov ani nepremýšľa o tom, že by ich potomok mal prísť na svet v konkrétnu ročnú dobu. Tehotenstvo navyše nie je na povel a partneri sú často radi, že sa im vôbec podarí počať.
Pri divých zvieratách je takéto správanie bežné, "predovšetkým u prvorodičiek". Matka levice Kigali zožrala svoje novonarodené levíčatá, hoci dovtedy sa o ne starala. Je možné, že úlohu zohrala neskúsenosť levice alebo neuspokojivý vývoj mláďat. Pitva už nie je možná, a tak pozadie celého prípadu zostane nejasné.
Mláďatá v Národnej zoologickej záhrade Bojnice
Národná zoo Bojnice sa pýši úspešným odchovom mláďat rôznych druhov. Medzi najnovšie prírastky patria mláďatá leva berberského, ktoré sa narodili v bojnickej zoo. Je to o to cennejšie, že na svete žije len obmedzený počet jedincov tohto leva.
Úspešným bol aj projekt vypustenia samca mačky divej do voľnej prírody. Mláďa, ktoré sa narodilo v Národnej zoologickej záhrade Bojnice minulý rok, bolo v apríli vypustené do vhodnej lokality s dostatkom potravy a mimo ľudských obydlí. Verí sa, že tento samec podporí miestnu populáciu.
V ústrety vyšlo aj poľovnícke združenie, ktoré prisľúbilo pomoc pri monitorovaní samca prostredníctvom fotopascí či pozorovaní. Kontrola čipu mačke divej pred vypustením bola súčasťou prípravy, ktorá sa začína už od narodenia zabezpečením minimálneho kontaktu s ľuďmi a privykaním na živú potravu.
Okrem toho sa vo výbehu antilopy vranej pribudli dve mláďatá - Fafa a Enitan, obaja samčekovia. Mená dostali mláďatá podľa začiatočného písmena matiek. Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám.
Starostlivosť o mláďatá v prírode
Obdobie od narodenia až po osamostatnenie sa nie je pre väčšinu živočíšnych druhov vo voľnej prírode obdobím bezstarostnosti, aspoň nie pre ich matky. Diviačatá a mladé muflónčatá už naberajú prvé skúsenosti do života, avšak pod dôslednou ochranou matky. Na obdobie ochrany prírody počas a po kladení mláďat upozorňujú aj tabule s plagátmi.
Jelenia zver
Život v čriedach a väčších rodinách umožňuje jelenej zveri lepšie sa prispôsobiť novým podmienkam v zmenenom a narušenom prostredí. Vo voľných revíroch Slovenska prebieha jelenia ruja spravidla od septembra do polovice októbra a oplodnená jelenica rodí po 35 - 36 týždňoch gravidity jedno, zriedkavo dve mláďatá. Ihneď oslobodí mláďa od placenty a obalov, ktoré požiera a odstráni stopy po pôrode, aby eliminovala pachy, čo by mohli prilákať predátory. Po prvom nacicaní a asi troch hodinách, hoci trochu nekoordinovane, jelenča odchádza od matky do úkrytu. Je odložené. Matku vyhľadáva iba keď má hlad a po nasýtení sa opäť skryje. Chodiť s matkou začne po 3 až 4 týždňoch od narodenia.
Danielia zver
Ruja danielej zveri začína spravidla v prvej tretine októbra a trvá do začiatku novembra. Danielica je gravidná približne 230 dní a potom väčšinou v júni kladie jedno, no čoraz častejšie aj dve mláďatá. Rovnako ako jelenica „uprace“ všetky stopy po pôrode a po prvom nacicaní, asi po pol hodine, odloží mláďa do bezpečného úkrytu. Odložené mláďa je prvých 48 hodín doslova nehybné, ale neskôr, aj vďaka výdatnému dojčeniu matkou, ktorá sa od neho príliš nevzďaľuje, vie rýchlo zareagovať a v prípade nebezpečenstva z ležoviska utiecť. Už po dvoch týždňoch nasleduje matku na pašu.
Srnčia zver
Ruja srnčej zveri prebieha približne od polovice júla do polovice augusta. Zárodok budúceho života zostáva v maternici matky do novembra až decembra v latentnom štádiu. Až potom sa začne rýchlo vyvíjať. Srnčatá, spravidla dve, výnimočne tri či štyri, sa rodia srnám po 42 týždňoch gravidity. Prvé dni sú bez zápachu a ležia oddelene, aby boli viac v bezpečí pred predátormi. Srna sa zdržiava v ich blízkosti po vetre, aby ich mohla prípadne ochrániť pred malými šelmami. Mláďatá intenzívne dojčí a už na desiaty deň sú schopné nasledovať ju a prijímať zelenú potravu. Väčšinou sa však takmer polovica prírastku nedožije jesene.
Muflónia a diviačia zver
Po dvadsiatich dvoch týždňoch gravidity kladie muflónica koncom marca alebo začiatkom apríla na svet jedno, prípadne dve mláďatá. Rodia sa bezzubé, ale v prvom týždni im vyrastá prostredný pár mliečnych hryzákov. Muflónča už po dvoch hodinách od narodenia dokáže nasledovať matku. Asi pol roka je závislé od príjmu materského mlieka, ktoré je veľmi výživné. Ak muflónica stratí z nejakého dôvodu jahňa, je schopná ísť opäť do ruje, ale jej potomok narodený v jeseni má menšie šance prežiť nástrahy zimy.
Diviačica vrhá mladé po 112 až 120 dňoch gravidity. Za normálnych okolností to býva od konca februára do marca, ale pri narušení vekovej a pohlavnej štruktúry čriedy nie sú výnimkou januárové či napríklad júnové vrhy. A občas vídať pásikavé prasiatka aj v neskorej jeseni. Diviačica sa o diviačatá vzorne stará. V prvých dňoch ich zohrieva a vôbec nevychádza z hniezda. Ak jej v zime uhynie diviača, požiera ho. Živé potomstvo chráni pred každým nepriateľom, vie sa postaviť aj človeku. Mladé vodí až do nasledujúceho chrutia. Kančeky - lanštiaky sa potom osamostatňujú a dcéry vytvárajú s matkou materské čriedy.
Projekt "Prvá fotka bábätka" pre predčasne narodené deti
Príchod na svet nesie tajomstvo zázraku života. Nový život prichádza na svet a bábätko z lona putuje rovno na hruď svojej mamy, ktorú v takýchto chvíľach často podporuje svojou prítomnosťou aj otec dieťatka. Ide o ideálne okamihy a vzácne chvíle, ktoré si nesú rodičia v pamäti a v srdci ako jedny z najkrajších. Mnoho rodičov takúto atmosféru, žiaľ, neokúsilo. Predčasný pôrod ich totiž zastihol nepripravených na túto zlomovú životnú udalosť, ktorá sa stáva v okamihu bojom o život dieťatka, o jeho zdravie a často aj o záchranu jeho mamy.
Predčasný pôrod znamená, že bábätko nie je pripravené na život vonku. Úloha neonatológov preto od prvých momentov spočíva v poskytnutí špeciálnej a intenzívnej starostlivosti bábätku, v zabezpečení jeho životných funkcií a v riešení prípadných ťažkostí. Závažnosťou celej situácie sa stráca krása prvého stretnutia matky so svojím dieťatkom, keďže mamy po predčasnom pôrode svoje dieťa nevidia bezprostredne po jeho príchode na svet, ale na túto chvíľu musí mama čakať niekoľko hodín až dní, keď to zdravotný stav bábätka a jej samotnej, umožňuje.
OZ malíček preto v roku 2015 prišlo s projektom Prvá fotka bábätka s cieľom zblížiť rodičov s ich dieťatkom a byť ich prvým kontaktom na diaľku vo chvíľach dočasného odlúčenia. "Kartička s fotkou ich bábätka, ktorú mamy na pooperačnom oddelení dostávajú z rúk ošetrujúcich doktorov ich bábätka spolu so základnými informáciami o svojom bojovníkovi, im pomáha prekonať náročné chvíle po predčasnom pôrode. Táto fotografia navyše zmierňuje pocit odlúčenia a zhmotňuje chvíle počiatkov materstva, kým zdravotný stav dovolí mamičke ísť za jej dieťatkom osobne," približuje filozofiu projektu predsedníčka združenia Ľubica Kaiserová.
Skúsenosti rodičov od začiatku fungovania tejto praxe na oddeleniach sú, podľa jej slov, mimoriadne pozitívne, keďže prostredníctvom neho sa v prenesenom význame rodičom posiela aj sila, viera, nádej a odhodlanie bojovať v náročných prvých chvíľach po predčasnom pôrode a v prípade mám pomáhajú aj v podpore mliekotvorby, ktorá je u predčasne narodených detí mimoriadne dôležitá. "Fotografiu mám odloženú do dnes, keďže prvé dni po pôrode som aj ja ležala na JISke a nemohla som ísť k inkubátoru, kde môj Peťko bojoval o život, tak ma táto fotka držala nad vodou," hovorí mama Patrícia.
Každý rok sa prostredníctvom týchto oddelení odovzdá rodičom približne 1 000 fotiek v 10 nemocniciach na Slovensku. Tento projekt je úspešne zavedený vo všetkých šiestich perinatologických centrách na Slovensku. V Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach i v Martine. Okrem perinatologických centier projekt funguje aj na štyroch neonatológiach: v Humennom, Poprade, v Trenčíne a na Kramároch.
Tisícke párov rodičov tak každý rok lekári a lekárky spolu s prvou informáciou o bábätku prinášajú aj niečo, čo si väčšina z nich uchová po celý život - neoceniteľnú pamiatku na prvé hodiny života ich bojovníka. Kartička obsahuje okrem fotky a nápisu Gratulujeme, narodil sa vám bojovník, aj týždeň, v ktorom sa dieťatko narodilo, pôrodnú váhu predčasne narodeného bábätka, z ktorých mnoho nedosahuje ani 1 000 g, a dĺžku novorodenca.