Psychomotorický vývoj dieťaťa: Od prvých mesiacov po predškolský vek

Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky. Psychomotorický vývoj dieťaťa zahŕňa postupné osvojovanie si pohybových, senzorických a kognitívnych schopností, ktoré sú základom pre zdravý rast a rozvoj. Tento proces je individuálny, no existujú isté míľniky, ktoré odborníci sledujú. Psychomotorický vývoj predstavuje súhru motorických (pohybových) a psychických (mentálnych) schopností. Tieto dve oblasti sa navzájom ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť. Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Psychomotorický vývoj je zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. Napriek tomu, že každé dieťa je iné a jeho vývoj môže byť od ostatných odlišný, existujú princípy psychomotorického vývoja, ktorými sa vývoj zdravého dieťaťa riadi. Je to proces, kedy všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roka života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.

Včasné identifikovanie oneskorení v psychomotorickom vývoji môže mať zásadný dopad na budúci rozvoj dieťaťa. Podpora psychomotorického vývoja je jednou z najväčších investícií do budúcnosti vášho dieťaťa.

Vývoj hrubej motoriky

Termínom hrubá motorika označujeme celkový pohybový vývin človeka. Ide o súhru pohybov hlavy, trupu a spolupráce horných a dolných končatín. Významnou mierou prispieva k správnemu držaniu tela, učí dieťa zvládnuť orientáciu v priestore, prekonávať rôzne prekážky, zladiť pohyb s rytmom a hudbou a vedome napodobňovať pohyb podľa vzoru. Hrubé motorické zručnosti sú pre deti a neskôr aj dospelých ľudí základom každodenného života. Môžeme povedať, že sa zapájajú do takmer každej činnosti, ktorú dieťa vykonáva. Sú súčasťou starostlivosti o seba samého ako je umývanie si zubov, obliekanie sa či obutie topánok. Zároveň má hrubá motorika priamy vplyv na jemnú motoriku.

Míľniky hrubého motorického vývoja podľa mesiacov:

• 1. Mesiac: Dieťa na chvíľku dokáže zdvihnúť hlavu. V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. symetrickú polohu tela. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca.
• 2. Mesiac: Dieťa ležiace na bruchu dokáže zdvihnúť hlavu. V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom.
• 3. Mesiac: Keď dieťa leží na bruchu, dokáže postupne zdvihnúť nielen hlavu, ale aj plecia, pričom svoju váhu presúva na predlaktia. V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Začína "rozprávať" - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie. Dieťa si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťaté v päsť s palčekom schovaným vnútri prstov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
• 4. Mesiac: Dieťa udrží hlavu počas sedu. Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop).
• 5. Mesiac: Dieťa má už plnú kontrolu nad svojou hlavou. Keď je rukami pridŕžané v polohe sedu, hlava je vzpriamene s telom. Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne). Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. To znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Túto zručnosť si bábätko začalo osvojovať už v 3. mesiaci svojho veku. Ak však ešte v 5. mesiaci nie je symetrická poloha samozrejmosťou, alebo ak sa dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, však často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta. Ďalším bodom typickým pre dovŕšenie 5. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách. Dokáže teda dostatočne zapojiť brušné svaly a zadoček odlepiť od podložky. Pri tomto "ťažkom" cvičení by však tiež malo zachovať už vyššie spomínanú symetrickú polohu tela. Niekedy sa tiež s obľubou deti hrajú s nožičkami. V ľahu na chrbte sa päťmesačné bábätko hrá bezproblémovo s ručičkami. U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Veľkou motiváciou pre bábätko je dosiahnuť na hračku, ktorá je na strane (pre prehľadnosť popisu napr. Vľavo). Dieťa by malo začať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok. Ďalej sa ešte nedokáže pretočiť koordinovane, preto väčšinou prepadá späť do ľahu na chrbte. Bude pokračovať v "precvičovaní" už získanej zručnosti. Bude sa stále častejšie opierať o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Pokiaľ u svojho bábätka pozorujete, že preferuje oporu iba napr. O ľavé predlaktie a pravé koleno a uvoľňuje k hre iba pravú ručičku, mali by ste tiež zbystriť svoju pozornosť.
• 6. Mesiac: Dieťa je schopné bez problémov prevaliť sa z jednej strany na druhú, najprv spredu dozadu. V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Je opäť zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. Doteraz obe nožičky pracovali pri pritiahnutí k brušku súčasne, teraz ale k tomu, aby sa z ľahu na ľavom boku dieťa pretočilo na bruško, musí dokázať vrchnú pravú nožičku pokrčiť ešte viac a spodnú ľavú naopak natiahnuť. Rovnako tak musí vedieť rozlíšiť obe ručičky. V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou. Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky. Pôvodne bábätko uchopovalo hračky z malíčkovej strany ruky a následne ich baliť do dlane. Ak mu podáte hračku priamo v strednej rovine, teda nad tvárou či hrudníkom bábätka, nebude sa vedieť rozhodnúť, akou ručičkou má na hračku siahnuť. Aj oči majú svoje okohybné svaly, ktorých pohybová súhra musela postupom času dozrieť. Niektoré dieťatká po narodení mierne škúlia. Toto škúlenie bolo fyziologické do 6. mesiaca. Pokiaľ pozorujete aj po dovŕšení 6. mesiaca u dieťaťa škúlenie, je potrebné kontaktovať lekára. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky. Charakteristické pre toto obdobie je aj tzv. "plávanie", niekto pozná skôr pojem "lietadlo". Rovnako tak, ako keď dieťa leží na chrbte a nedokáže sa rozhodnúť, akú ručičkou siahne na ponúkanú hračku, tak aj v ľahu na brušku, ak vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára pusinku a máva ručičkami. Samo sa ešte plaziť nevie a zatiaľ netuší, čo má urobiť, aby na hračku dosiahlo. Ak sa u šesťmesačného dieťatka vykoná tzv. trakčný test, keď dieťa ležiace na chrbte uchopíte za ručičky a mierne sa potiahne do polosedu, samo sa krásne zabalí do klbka.
• 7. Mesiac: Dieťa dokáže s podporou dospelého stáť. Takisto môže bez podpory dospelého sedieť, avšak iba na krátku dobu. Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". Strach z odlúčenia sa začína prejavovať už okolo 7. mesiaca.
• 8. Mesiac: Dieťa stojí už bez podpory dospelého, no stále sa pridŕža nábytku, sedí už samostatne.
• 9. Mesiac: Po miestnosti sa dieťa pohybuje kotúľaním prípadne plazením, ale najmä za pomoci rúk. Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik.
• 10. Mesiac: Dieťa je schopné samo sa postaviť. Zároveň je pri sedení veľmi stabilné. V 10. mesiaci sú deti zvyčajne veľmi pohyblivé. Plazia sa, lezú po štyroch (možno rýchlejšie, než by ste chceli), dokážu sa posadiť, možno už vedia aj stáť a opatrne chodiť okolo nábytku.
• 11. Mesiac:
• 1. Rok: Dieťa už chodí s dospelým, ktorý ho vedie už len za jednu ruku. Niektoré deti už zvládnu chôdzu na dlhší čas aj bez podpory. Za prvý rok zvládne dieťa postupne prechádzky bez pomoci, vie sa postaviť bez pomoci. Postupne pri chôdzi padá menej, vtedy začínajú deti pri chôdzi ťahať svoju obľúbenú hračku, akoby ju brali na prechádzku. Takisto vie bežať, ísť po schodoch pomocou zábradlia či kráčať dozadu. Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom ("daj mi", "poď sem") a komunikuje gestikuláciou.
• 2. Rok: V tomto veku vie napríklad kopať do lopty, preto sú hry s loptami tak obľúbené.
• 3. Rok: Dieťa dobre beží, vie jazdiť na trojkolke a zvládne tiež stáť na jednej nohe, z čoho vyplýva, že jeho koordinácia sa výrazne zlepšila.
• 4. Rok: Dieťa si dokáže s druhým hádzať loptu, preskočiť určitú vzdialenosť či skákať na jednej nohe.
• 5. Rok: Dieťa má už naozaj dobrú rovnováhu, môže preto bicyklovať, korčuľovať či preskakovať cez švihadlo.

Ako vidíte, hrubá motorika je veľmi dôležitá pre správny vývin dieťaťa. Preto by sme ju ako rodičia mali podporovať a neustále na nej pracovať. Na záver dodám, že s rozvojom hrubej motoriky je potrebné začať už v útlom detstve a postupne, keď dieťa rastie jeho nadobudnuté zručnosti upevňovať. Zároveň by som ešte doplnila, že toto je len krátke zhrnutie/prehľad vývoja hrubej motoriky, ale neznamená to, že každé dieťa sa vyvíja podľa tabuliek.

Psychomotorický vývin dieťaťa zahŕňa postupné osvojovanie si pohybových, senzorických a kognitívnych schopností, ktoré sú základom pre zdravý rast a rozvoj. Tento proces je individuálny, no existujú isté míľniky, ktoré odborníci sledujú.

Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.

V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba.

V treťom až štvrtom mesiaci sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.

Od štvrtého do šiesteho mesiaca sa dieťa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.

Od šiestich do deviateho mesiaca dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.

Od deviateho do dvanásteho mesiaca dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.

V období od jedného do troch rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začať používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roka.

Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.

Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.

Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.

V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.

V tomto období sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Motorika: Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.

Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Motorika: Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.

Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Motorika: Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi.

Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky.

Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.

Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Motorika: Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa.

Dieťa v tomto období zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.

Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.

Ako podporiť psychomotorický vývoj

Podpora psychomotorického vývoja je jednou z najväčších investícií do budúcnosti vášho dieťaťa.

Praktické rady pre rodičov:

• Venujte bábätku čas na bruchu každý deň, aj keď len niekoľko minút.
• Používajte kontrastné hračky (čierno-biele alebo výrazne farebné), ktoré podporujú zrakové vnímanie.
• Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené.
• Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie.
• Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkach alebo detských stoličkách.
• Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť.
• Povzbudzujte dieťa k pretáčaniu tým, že položíte zaujímavú hračku mierne mimo dosah.
• Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať.
• Motivujte ho k lozeniu pomocou hračiek, ktoré sa kotúľajú.
• Vyhýbajte sa chodítkam - tie môžu narušiť prirodzený vývoj.
• Povzbudzujte dieťa k chôdzi, ale netlačte.
• Čítajte mu knihy, pomenúvajte predmety, opakujte slová. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia.
• Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
• Váš drobček je stelesnená energia a momentálne ho najviac zaujíma premiestňovanie sa z miesta na miesto a preskúmavanie vecí všetkými zmyslami. Vy preto potrebujete byť vždy o krok napred. Z dosahu odstráňte všetky veci, ktoré nepatria do malých ručičiek alebo pusinky.
• Nízky stolík v obývacej izbe je ideálnym pomocníkom pre jednoduchšie postavenie a pokusnú chôdzu. Niet divu - v stoji váš anjelik dosiahne na veci, ktoré mu doteraz zostávali skryté, a sú nepochybne ďaleko zaujímavejšie než akékoľvek hračky.
• Vysvetlite dieťaťu, že aj keď na chvíľu odídete, vždy sa k nemu vrátite späť.
• Všetko slovne popisujte. „Čo by si rád?“
• Učte dieťatko robiť „pá, pá“ len tak pre zábavu. Neskôr môžete mávanie spojiť s akýmikoľvek odchodmi. Zamávajte mu vždy, keď odchádzate a uistite ho, že sa zase vrátite.
• Je dokázané, že deti sa naučia oveľa rýchlejšie hovoriť, keď pri rozprávaní k nim komunikujete aj pomocou znakov.
• Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.

V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko. Poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršie chôdzi.

Kedy hovoriť o oneskorenom psychomotorickom vývoji?

Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov: Napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. mesiaci. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.

Novorodenec (4. - 8. týždeň): V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Čo by malo zvládnuť? Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ako pracuje ručička? Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať. Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnaný a na druhej nie, popr. ak reflex chýba, je to signál na podrobnejšie vyšetrenie. POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.

Tonický labyrintový reflex: Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnaný do 4. - 6. mesiaca.

Chôdzový reflex: Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.

Reflex hľadania potravy: Prevedenie: Jemne sa dotknite líčka dieťaťa v okolí úst. Dieťa otočí hlavičku smerom k dotyku a otvorí ústa. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.

Grasping reflex (reflex uchopenia): Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.

Reflex vzpriamenia nôh: Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.

Moroov reflex (reflex úľaku): Objavuje sa až po 3. mesiaci.

tags: #kurz #psychomotoricky #vyvoj #dietata