Tehotenstvo v neskoršom veku, najmä to prvé, je často predmetom diskusií a povedzme si narovinu, nie vždy v tom najlepšom svetle. V súvislosti s tehotenstvom po tridsiatke sa zvyčajne skloňujú iba negatíva, preto vám teraz prinášame 7 benefitov, na ktoré sa môžete tešiť, keď plánujete dieťatko po dovŕšení 35.
Už si ani nespomínate, kedy ste na torte sfúkli 30 sviečok a hoci aj máte stabilný partnerský vzťah, deti do vášho života ešte nepribudli. Na otázky rodiny, kedy už konečne budete mať prvého potomka, odpovedáte, že máte psa a/alebo mačku. Pri najbližšej návšteve môžete rodinným príslušníkom vytrieť zrak odpoveďou, že čakáte na ten správny vek.
Výhody tehotenstva a materstva v neskoršom veku
V súvislosti s tehotenstvom po tridsiatke sa zvyčajne skloňujú iba negatíva, preto vám teraz prinášame 7 benefitov, na ktoré sa môžete tešiť, keď plánujete dieťatko po dovŕšení 35.
1. Duševná bystrosť
Viaceré štúdie dokázali, že mať deti v neskoršom veku môže spôsobiť naštartovanie vášho mozgu. S pribúdajúcim vekom budete duševne bystrejší. Vedci zistili, že matky, ktoré priviedli na svet dieťa po 35. roku života, mali po menopauze lepšiu verbálnu pamäť a takisto ostrejšie poznanie. V porovnaní so ženami, ktoré porodili pred 24. rokom života.
2. Menej stresu a väčšia spokojnosť
Starší rodičia majú tendenciu pociťovať po narodení dieťatka menej stresu a sú pokojnejší a spokojnejší ako ich mladší “kolegovia”. Kým u mladších mamičiek je šťastie pociťované po pôrode iba krátkodobé alebo úplne absentuje, u starších rodičiek pretrváva dlhšie a dokonca sa pred pôrodom a po ňom zvyšuje.
3. Znížené riziko poranenia dieťaťa
Rodičia svoje deti chránia bez ohľadu na to, v akom veku sa stali rodičmi. Je však vedecky dokázané, že riziko neúmyselného poranenia dieťaťa, ktoré si vyžaduje lekársku starostlivosť, klesá so zvyšujúcim sa vekom matky. Ako starší rodič ste obozretnejší a viete, kde by sa mohlo vaše dieťa zraniť.
4. Zrelosť a obozretnosť
S pribúdajúcim vekom prichádza nespochybniteľný pocit zrelosti. Stačí, ak sa zamyslíte nad tým, ako veľmi ste sa zmenili za uplynulých 10 rokov. A je to práve zrelosť, ktorá zohráva významnú úlohu aj v rodičovstve. Holandskí vedci napríklad zistili, že mamy staršie ako 31 rokov nadávajú v prítomnosti detí a na deti oveľa menej a takisto sa vyhýbajú fyzickým trestom na deťoch. Celkové výsledky štúdie ukázali, že deti starších mamičiek boli lepšie vychované, dobre socializované a emocionálne zdravšie, čo sa prejavilo aj v ich zrelosti v tínedžerskom veku.
5. Technologická zdatnosť potomkov
Čím dlhšie budete čakať s počatím detí, tým je pravdepodobnejšie, že vaše dieťa bude technologicky zdatnejšie a výdobytky modernej doby pochopí omnoho rýchlejšie. Deti starších rodičov ťažia zo vzdelávacieho, technologického a sociálneho pokroku, ktorý sa vo svete dosiahol za uplynulé desaťročie a bude určite pokračovať.
6. Finančná stabilita
Nedá sa poprieť fakt, že zdravie je viazané na peniaze. Ak ste po skončení školy nastúpili do práce a venovali sa budovaniu kariéry, pravdepodobne vám na bankovom konte nejaké eurá pribudli. Ženy, ktoré sa po skončení strednej školy vrhli na vysokoškolské štúdium a tým pádom sú dlhšie súčasťou vzdelávacieho systému, dosahujú v sociálno-ekonomickej oblasti lepšie výsledky, čo sa priaznivo odzrkadlí na zdraví ich potomkov.
7. Dlhá životnosť
A tá najlepšia správa na záver - ak budete mať deti v neskoršom veku, môžete žiť dlhšie. Ako sa ukázalo, tieto názory nemôžu byť ďalej od pravdy. Štúdia z roku 2015 publikovaná v akademickom žurnále Menopause totiž dokázala, že ženy, ktoré majú deti po 33. roku života, mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú 95 rokov!
Ideálny vek na prvé dieťa: Medicínsky a sociologický pohľad
Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie?
Je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie? S akými problémami ohľadom otehotnenia ženy bojujú v staršom veku?
Výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku. Prinášame vám oba pohľady na tému, kedy je ideálne byť mamou.
Prečo otehotnieť skôr?
V 20-tke je každý pohyb hračkou, v 30-tke sa všetko dá, no nie s takou ľahkosťou, po 40-tke sa sem tam už aj boľavé kosti či kríže ozývajú… Všetko závisí od životosprávy a pohybu človeka, no i tak sa lekári zhodujú, že najideálnejšie je, keď sa staneme mamami v skoršom veku.
„Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár. Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád, po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne.
Prečo je podľa odborníka ideálne dodržať vekové optimum? „Je to medicínske hľadisko. Ekonomika v trhovom mechanizme, kedy sa sociálne optimum a štandard dosahujú ťažšie, podstatne ovplyvňuje plánovaný termín otehotnenia a posúva ho nad hranicu 30 rokov. K starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká (vyskytujú sa aj pred 30-tkou) chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.
Nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie,“ myslí si odborník, MUDr. Miroslav Kozár.
Čo komplikuje možnosť otehotnenia vo vyššom veku?
„Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikocepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov.
Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť,“ vysvetľuje gynekológ.
Odporúčania pre páry
„Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku. Druhým krokom je realizovať - dodržiavať zásady propagované vo výchove už pri samotnom otehotnení, počas tehotenstva a pri pôrode,“ prezradil nám viac MUDr. Miroslav Kozár.
Rozdiely vo vnímaní materstva podľa veku
„Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom “bližšie k deťom“. Vychádzajúc z rozhovorov so ženami týchto vekových skupín to hodnotím takto. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita. Všetky matky majú rady svoje deti, len treba myslieť na to, že nie všetky dokážu zabezpečiť dobré, resp. nadštandardné sociálne podmienky.
Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa,“ dodáva na záver gynekológ. Za odborné rady i názory veľmi pekne ďakujeme gynekológovi MUDr. Miroslavovi Kozárovi z Nitry.
Sociologický pohľad na ideálny vek
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne.
Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal pre magazín Huffington Post, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Spoza veľkej mláky sa na nás hrnú štúdie, že ideálny vek pre otehotnenie je 26 rokov, ale aj 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa.
Z lekárskeho hľadiska je ideálne mať dieťa čím skôr, no podľa sociológa Mirowskeho je dôležité aj dlhodobé zdravie ženy, resp. fakt, ako sa budúce matky cítia počas života, a ako na nich vplýva tehotenstvo a materstvo po pôrode. Výsledky jeho zistení znejú - ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne.
Kedy je vlastne ideálny vek mať dieťa?
Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro.
Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (resp. v 24-och rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.
Štúdia, ktorá bola realizovaná Univerzitou južnej Kalifornie, prišla s veľmi zaujímavým zistením, ktoré navyše môžeme považovať za relevantné, nakoľko práve táto nezisková výskumná univerzita bola v roku 2000 časopisom Time vyhlásená za “univerzitu roka”.
Na čo teda vedci prišli? Výsledky štúdie im ukázali, že najlepší čas na prvé dieťa je u ženy vek 35 rokov z dôvodu, že mentálne schopnosti matky sú vtedy na najvyššej možnej úrovni.
Výhody tehotenstva vo vyššom veku
Spomínanej štúdie sa zúčastnilo celkom 830 žien, ktoré už boli po pôrode aj po menopauze. Vedci sa rozhodli skúmať ich plánovacie schopnosti, vizuálnu predstavivosť, verbálnu pamäť, schopnosť koncentrovať sa a ich pozornosť. Ukázalo sa, že ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa po dosiahnutí 24. roku svojho života, obstáli v testoch mentálnej zručnosti, verbálnej zručnosti a v riešení problémov lepšie ako ženy, ktoré sa stali matkami vo veku 15-24 rokov. Najlepšie ale v testoch obstáli ženy, ktoré mali svoje posledné dieťa po 35. roku svojho života.
Po tomto veku sa u nás oveľa viac rozvinú vlastnosti, ktoré sú pri výchove dieťaťa nevyhnutné, ako napríklad trpezlivosť, prispôsobivosť, schopnosť plánovať či empatia. Ako ale aj samotní vedci upozorňujú, ich zistenia nie je možné aplikovať na každú jednu osobu, nakoľko každý z nás je iný. Nájdu sa totiž aj jedinci, ktorí dospejú k takémuto mentálnemu stavu už oveľa skôr, no rovnako sú ľudia, u ktorých trvá nadobudnutie týchto vlastností ešte dlhšie.
Kompletný sprievodca prvým mesiacom vášho novorodenca – čo môžete očakávať
Genetické aspekty dedičnosti
V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo je preklad gréckeho slova genno, z ktorého pochádza slovo genetika, je totiž prísna vedecká disciplína skúmajúca dedičnosť a premenlivosť.
Keďže Gregora Johanna Mendela zaujímalo, ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zasa nie, rozhodol sa preskúmať zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov pri organizmoch. Na svoje výskumy použil hrach siaty (Pisum sativum) a jeho odrody. Výber hrachu nebol náhodný. Pri ňom sa totižto nemusí dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami sú ihneď viditeľné. Kláštorná záhrada v Brne, kde Mendel pôsobil, sa zmenila na hrachové políčka.
Pátermendel niekoľko rokov sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Rastliny krížil tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov pri pokusoch sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá pri prenášaní znakov z rodičov na potomstvo a v genetike sa označujú ako Mendelove pravidlá.
Na rozdiel od iných si Mendel problém zjednodušil tak, že sledoval najprv prenášanie jednej vlastnosti, napríklad farby. Zvolil si hrach s červenými a bielymi kvetmi a sledoval zmenu farby pri krížení. Postupne zistil, že sa nededia vlastnosti, ale len schopnosti, vlohy pre ne. Tieto vlohy dostali neskôr názov gény. Dedia sa teda gény, a nie znaky (vlastnosti). Krížením môžu gény tvoriť nové kombinácie. Na tvorbe dedičných znakov sa rovnomerne zúčastňujú obaja rodičia.
Čo je DNA?
Keď sa povie genetika, azda ako prvé príde na um DNA. Ide o prírodný polymér - deoxyribonukleovú kyselinu, ktorá spolu s kyselinou ribonukleovou (RNA) patrí medzi nukleové (jadrové) kyseliny. Tie objavil v roku 1869 švajčiarsky lekár Friedrich Miescher, keď sa mu podarilo z jadier bielych krviniek hnisu izolovať hmotu, ktorú nazval nukleín. Vzorka však nebola dosť čistá na to, aby sa mohla ďalej skúmať.
Začiatkom 20. storočia sa zistilo, že DNA sa skladá z cukrov, fosfátov a báz, no jej funkcia v prenose genetickej informácie bola ešte neznáma. Tajomstvo kódovania genetickej informácie odhalili až v roku 1953 vedci z Cambridgeskej univerzity James D. Watson a Francis Crick. Objasnili molekulárnu štruktúru DNA, ktorú tvoria základné stavebné jednotky - nukleotidy. Každý nukleotid sa skladá z molekuly cukru, molekuly fosfátu a dusíkatej molekuly - bázy. Celkovo ide o päť rôznych báz, v DNA sa vyskytujú štyri: adenín (A), tymín (T), cytozín (C) a guanín (G).
Výsledkom práce cambridgeských vedcov bol model dvojitej špirály DNA (duplex), v ktorej jedno vlákno je zrkadlovým obrazom druhého a tri po sebe idúce písmená zo štyroch možných (A, T, C a G) určujú jednu aminokyselinu v bielkovinovom reťazci. Nukleotidy sú spojené slabými chemickými interakciami medzi dvoma bázami, v prípade DNA sa vždy páruje adenín s tymínom (A/T) a cytozín s guanínom (C/G). DNA reprezentuje genetický materiál bunky. Medzi jeho základné vlastnosti patrí schopnosť zopakovať sa (replikovať).
Tehotenstvo po 40-tke: Výzvy a príležitosti
Byť mamou po štyridsiatke už nie je také raritné ako voľakedy - čoraz viac aj známych mám volí túto možnosť, pretože má svoje výhody aj nevýhody - aké?
Priemerný vek ženy, kedy sa stanú prvýkrát matkami, sa posunul v roku 2022 v EÚ na 29,7 rokov. Slovenky pritom patria k tým najmladším - no priemerný vek sa stále zvyšuje. Aké to však je mať dieťa ako štyridsať a viacročná?
Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené mnohými faktormi, napríklad túžbou po profesionálnom rozvoji, kvôli zložitej ekonomickej či bytovej situácii. V súčasnosti sa priemerný vek, kedy sa žena stane matkou a prvýkrát porodí, blíži v Európe k tridsiatke.
Zároveň stúpla miera plodnosti žien vo vyššom veku:
- v roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín
- v roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššia
- miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje
Slovensko sa zatiaľ nachádza v rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa (za rok 2022) na chvoste - sme 3. v poradí so ženami prvorodičkami vo veku priemerne 27,3 rokov. Prvé dve miesta si vyslúžili Bulharsko (26,6) a Rumunsko (27,0), v Česku je to 28,8. Krajinami s najvyšším priemerným vekom sú Taliansko (31,7), Španielsko (31,6) a Írsko (31,5).
40 rokov a šanca otehotnieť?
Trendom v súčasnosti je neustále zvyšovanie veku, kedy sa žena prvýkrát stane matkou. „Bola som na pôrodnej sále najmladšia, hanbila som sa,“ priznala dnes pre Najmama.sk už viac ako 60-ročná Mária, ktorá svoje tretie dieťa začiatkom 90-tych rokov rodila ako 31-ročná. Dnes takto staré ženy rodia svoje prvé deti - pričom sa môžu často cítiť ako najmladšie, keďže pribúda žien po štyridsiatke.
Má rozhodnutie mať dieťa po 40-tke svoje výhody a aké výzvy čakajú matky? Rozhodnutie mať dieťa je, ako sme spomínali vyššie, individuálne. Práve vďaka rozvoju medicíny majú šancu stať sa matkami aj čoraz staršie ženy. Je preto vhodné poznať riziká tehotenstva po 40. roku života, aj aké sú šance otehotnieť.
Štúdie ukazujú, že tieto šance klesajú po 40. roku na 44 %, zatiaľ čo po 30. roku života je to 85 %. Každá žena sa rodí s obmedzeným počtom vajíčok. Po 35. roku života sa ich počet výrazne znižuje. Po 45. roku života je prirodzené otehotnenie veľmi nepravdepodobné (ale deje sa). Ak teda plánujete svoje dieťa v tomto veku, neváhajte sa poradiť so svojím gynekológom či gynekologičkou, ktorí vám odporučia potrebné vyšetrenia.
Aké vyšetrenia by ste mali zvážiť?
Na začiatku by sa mal zhodnotiť stav vašich reprodukčných orgánov - napr. vaginálny ultrazvuk ukáže, či vo vaječníkoch, vajíčkovodoch a maternici nie sú patologické stavy. Odporúča sa tiež vykonať cytologické vyšetrenie, vyšetrenie krvného obrazu, ESR, vyšetrenie moču, vyšetrenie glukózy v krvi, hladiny protilátok proti rubeole, ovčím kiahňam a toxoplazmóze, cytomegalovírusu. Dôležitú úlohu zohráva aj hladina hormónov štítnej žľazy.
Pre ženy po 40. roku života je pri plánovaní tehotenstva dôležité aj hormonálne vyšetrenie a posúdenie ovariálnej rezervy. Čo je tiež potrebné zdôrazniť a vziať do úvahy pri plánovaní tehotenstva v neskoršom veku, je skutočnosť, že kvalita vaječných buniek sa s vekom znižuje. Sú náchylnejšie na poškodenie DNA a genetické mutácie.
Pokiaľ ide o hormóny, mali by sa kontrolovať hladiny LH, FSH, estradiolu, progesterónu a prolaktínu.
Tehotenstvo po 40. roku života a riziko genetických ochorení u dieťaťa
Ako sme už spomenuli, s pribúdajúcim vekom sú vaše vajíčkové bunky náchylnejšie na rôzne mutácie. Napríklad v prípade Downovho syndrómu je riziko takejto mutácie vyššie:
- 1:667 u 20-ročnej ženy
- 1:107 u štyridsaťročnej ženy
- 1:30 u štyridsaťpäťročnej ženy
To však neznamená, že mladé ženy nemajú riziko genetických chýb alebo že staršie matky „odsudzujú“ svoje deti na tieto chyby. Po 35. roku života sa tehotným ženám odporúča podstúpiť prenatálne vyšetrenia, ktoré hodnotia riziko vzniku vád plodu.
Tehotenstvo po 40. roku života a riziká pre matku
Tehotenstvo po 40. roku života patrí medzi rizikové tehotenstvá, pretože u žien v tomto veku je vyššia pravdepodobnosť výskytu komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, preeklampsia alebo potrat v rôznych štádiách tehotenstva. Predčasný pôrod a pôrod cisárskym rezom sú tiež častejšie ako u mladších žien.
Aké sú výhody materstva po štyridsiatke?
Rozhodnutie odložiť materstvo je často diktované snahou stabilizovať profesionálny a súkromný život. Ženy vo veku okolo 40 rokov majú zvyčajne stabilné zamestnanie, byt a životného partnera - to všetko im umožňuje poskytnúť dieťaťu bezpečné prostredie pre život a vývoj.
Medzi výhody neskorého materstva patria aj tie, ktoré sa zvyčajne spájajú so zdravím, ako napríklad lepšie kognitívne funkcie a väčšia šanca na dlhú životnosť. Okrem toho odborníci a odborníčky upozorňujú, že neskoré materstvo znamená, že deti majú menšiu pravdepodobnosť sociálnych problémov, majú väčšiu finančnú stabilitu na založenie rodiny a tiež väčšiu šancu uspieť vo vzdelávaní.
Ako zvýšiť šance na otehotnenie po 40. roku života?
Primeraná starostlivosť o ženu, ktorá sa pokúša o dieťa po štyridsiatke, ako aj následná starostlivosť počas tehotenstva a v období po pôrode môžu minimalizovať riziká spojené s neskorým materstvom.
Štúdie ukazujú, že u starších žien, ktorým sa poskytuje primeraná prenatálna starostlivosť, sa výsledky tehotenstva v porovnaní so ženami mladšími ako 40 rokov výrazne nelíšia. Vhodná prenatálna starostlivosť môže zahŕňať:
- vedenie zdravého životného štýlu pred tehotenstvom a počas neho - stravovanie bohaté na živiny, udržiavanie fyzickej aktivity, vyhýbanie sa stimulantom - nefajčenie a obmedzenie alkoholu
- pravidelné preventívne prehliadky vrátane prenatálnych prehliadok
- pôrod v centre, ktoré sa špecializuje na rizikové tehotenstva
- liečba základných ochorení (hypertenzia, cukrovka 2. typu alebo ochorenie štítnej žľazy)
Ako sa pripraviť na tehotenstvo vo veku 40 rokov?
Odporúčania sa výrazne nelíšia od odporúčaní pre mladšie ženy. Základom je vylúčiť zo stravy alkohol, prestať fajčiť a obmedziť kofeín. Okrem toho strava bohatá na živiny - základom by mala byť zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, zdravé tuky a mliečne výrobky. Dôležitá je aj fyzická aktivita. Telo sa počas tehotenstva veľmi mení, preto je vhodné zabezpečiť, aby bolo silné a výkonné.
Stres neprispieva k otehotneniu a udržaniu tehotenstva. Preto je vhodné stres obmedziť a naučiť sa ho zvládať.
Po konzultácii so svojím gynekológom či gynekologičkou je dôležité užívať vhodné doplnky stravy pred a počas tehotenstva. Užívanie kyseliny listovej je nevyhnutné, ale vhodné môžu byť aj iné doplnky stravy, napr. s omega-3 kyselinami, vitamínmi skupiny B, zinkom, horčíkom, selénom a vápnikom.
Tehotenstvo po štyridsiatke môže byť pre ženu výzvou, ale pri správnej starostlivosti môže byť aj krásnym obdobím, kedy očakávate veľkú zmenu života a nového človiečika v ňom.
