Psychická deprivácia u detí a profesionálne rodičovstvo

Dieťa považuje za svojho rodiča toho, kto sa o neho skutočne stará. Pre dieťa je kľúčový vzťah s osobou, ktorá sa oň stará a poskytuje mu bezpečie. V prvom roku života sa formuje základná dôvera alebo nedôvera, ktorá ovplyvňuje ďalší vývoj dieťaťa. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má zásadný vplyv na jeho psychosociálny vývin. Deti v detských domovoch, rozpadávajúcich sa rodinách alebo nechcené deti sú ohrozené psychickou depriváciou, ktorá môže mať dlhodobé negatívne dopady.

Deprivácia je psychický stav, ktorý vzniká, keď človek chronicky neuspokojuje v plnej miere svoje potreby alebo nedosahuje vytýčené ciele. K deprivácii dochádza vtedy, keď sa základné potreby uspokojujú na úrovni existenčného minima, alebo klesajú až pod jeho úroveň. V detskom veku sú potreby úzko spojené s poznaným svetom a viažu sa najmä na rodičov a vychovávateľov.

Potreba rodinného prostredia a jeho vplyv na vývoj dieťaťa

Už v roku 1950 Winnicott zdôraznil, že dieťa nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte vzťahu s osobou, ktorá sa oň stará. Táto osoba, často označovaná ako „blízka osoba“, nemusí byť biologická matka, ale ktokoľvek, kto dieťaťu poskytuje starostlivosť a bezpečie. Potreba patriť k spoločenstvu a byť akceptovaný je základnou psychickou potrebou. V primárnej socializácii je kľúčová dôverná väzba na ľudí, ktorí majú svoj prístup k svetu už vytvorený. Najprirodzenejšie sa tento vzťah vytvára medzi dieťaťom a matkou, teda osobou, s ktorou je už počas tehotenstva citovo najbližšie spojený. Ide teda o potrebu blízkej osoby, ktorá je nevyhnutná na uspokojenie základných potrieb. Z hľadiska rozvoja osobnosti je pre dieťa najdôležitejšia primárna socializácia, ktorá prebieha v rodine, alebo prostredí, ktoré ju nahradzuje.

Negatívne dopady psychickej deprivácie u detí dlhodobo žijúcich v detských domovoch internátneho typu boli podnetom na transformáciu detských domovov na Slovensku a na ich postupný prerod na detské domovy rodinného typu s preferenciou profesionálnych rodín. V snahe minimalizovať pobyt detí v detských domovoch a umiestniť ich do iných foriem rodinnej starostlivosti s hlavnou myšlienkou: „Aby každé dieťa malo svoju rodinu…“ začalo Občianske združenie Úsmev ako dar v roku 2000 v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny realizovať transformáciu detských domovov.

Socializácia a sociálna integrácia detí z detských domovov

Socializáciu môžeme definovať ako proces postupnej premeny človeka na spoločenskú bytosť, začleňovanie sa do života spoločnosti a osvojovanie si kultúry. Sekundárna socializácia je proces učenia a prispôsobovania jedincov v priebehu celého života. Pre deti z detských domovov, ktorým chýbajú prirodzené vzory a modely fungovania bežnej rodiny, môže byť sekundárna socializácia náročnejšia. Ďalšie problémy nastávajú pri sociálnej integrácii po ukončení ústavnej starostlivosti. Sociálna integrácia predstavuje rovnoprávne začleňovanie človeka do spoločnosti. Komplikácie však nastávajú v špecifických prípadoch niektorých osôb alebo minoritných skupín, ktoré sa od väčšinovej populácie výrazne odlišujú a nie sú schopné dosiahnuť prirodzeným spôsobom vysokú mieru socializácie. V týchto prípadoch je nevyhnutné ich integráciu aktívne podporovať a vytvárať pre nich vhodné podmienky.

Etiológia porúch správania u detí v detských domovoch

Etiológia vzniku porúch správania je široká a zahŕňa vnútorné a vonkajšie činitele. Deti a mladí dospelí v detských domovoch sú rizikovou skupinou, u ktorej je vyššia náchylnosť na psychosociálne problémy. Medzi rozhodujúce rizikové faktory patrí frustrácia, konflikt, deprivácia, strach a stres. Vznik psychosociálneho narušenia je daný súhrou činiteľov psychických (deprivácia) a sociálnych (nedostatočná výchova, zanedbávanie). Fungujúca rodina má v prvých štádiách psychosociálneho vývinu dieťaťa oveľa väčšie možnosti vytvoriť také prostredie, v ktorom vie dieťa primerane riešiť svoje psychosociálne krízy.

Medzi najčastejšie sociálnopatologické javy v prostredí detských domovov patrí šikanovanie a rôzne poruchy správania (asociálne, disociálne správanie, neposlušnosť). Deti majú aj rôzne psychologické problémy ako sú napr. úzkostné poruchy, hyperaktivita a impulzivita, detská depresia. Ďalšími typickými symptómami detí s poruchami správania sú aj záškoláctvo, výchovné problémy, trestná činnosť, drogová skúsenosť, agresívne prejavy, hyperaktivita s narušenou pozornosťou, túlanie, predčasné sexuálne aktivity. Všetky tieto poruchy je nutné podchytiť v počiatočnom štádiu a venovať im zvýšenú pozornosť. Súčasná situácia v oblasti sociálno-patologických javov u detí a mládeže nás upozorňuje na potrebu účinnej prevencie.

Profesionálna rodina ako alternatíva inštitucionálnej starostlivosti

Byť náhradným rodičom je „level“ iba pre neveľký počet jednotlivcov. Pri závažných poruchách správania nie je individuálny integračný prístup vhodným, účinným prostriedkom. Dieťa ohrozuje nielen chod samostatnej skupiny v detskom domove, ale aj seba, prípadne iných vo svojom okolí. Pri profesionálnej rodine treba predovšetkým vyzdvihnúť význam profesionálnej rodiny pre dieťa. Táto forma náhradnej starostlivosti zohľadňuje napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa a najviac sa približuje modelu rodinnej výchovy. Dieťa v profesionálnej rodine má možnosť vyrastať v rodinnom prostredí, čo je z hľadiska jeho vývinu veľmi dôležité pre budovanie vzťahov a väzieb. Profesionálny rodič dáva dieťaťu stálosť osoby, ktorá sa o neho stará. Dieťa v profesionálnej rodine vyrastá v prostredí s dostatočnými podnetmi pre jeho vývin a získava v profesionálnej rodine prirodzeným spôsobom vzory rodinných rolí.

Profesionálna náhradná výchova v rodine bola u nás prvýkrát právne zakotvená v roku 1993 v zákone č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Detské domovy v tom čase patrili pod rezort školstva a jeho zámerom bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Profesionálna náhradná výchova v rodine bola určená pre tie deti, ktoré si nebolo možné osvojiť a pre ktoré sa nenašli ani pestúnske rodiny. Profesionálna rodina má obrovský význam najmä pre malé deti, pretože nevyrastajú v anonymnej inštitúcii, ale v rodine, ktorá napĺňa ich potrebu mať blízku osobu a umožňuje tak deťom rozvinúť zdravú osobnosť štruktúru a v budúcnosti byť dobrým rodičom.

V profesionálnej rodine zabezpečujú starostlivosť o deti jednotlivec alebo manželia, ktorí sú zamestnancami detského domova alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova vo vlastnom rodinnom prostredí. Manželia môžu zabezpečovať starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorá je zriadená v samostatnom dome alebo byte, ktorý je vymedzenou časťou detského domova, len ak sú obaja zamestnancami detského domova.

Detský domov je povinný utvárať také podmienky v detskom domove, aby každé dieťa do veku troch rokov, ktoré sa prijíma do detského domova, bolo čo najskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Detský domov udržiava s mladým dospelým s jeho súhlasom kontakt aj po jeho odchode z detského domova a poskytuje mu potrebné poradenstvo pri osamostatňovaní. Od januára 2013 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6 rokov veku. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. Ústredie tiež spúšťa projekt pre lepšiu pripravenosť a podporu profesionálnych rodičov. Profesionálne rodiny postupne nahrádzajú ústavnú starostlivosť a v posledných rokoch je evidentný nárast profesionálneho rodičovstva na Slovensku.

Nárast profesionálnych rodičov na Slovensku (2008-2010)

V zmysle Koncepcie si Ústredie dalo za cieľ postupným zvyšovaním počtu profesionálnych rodín zabezpečiť také podmienky, aby najneskôr v roku 2015 každé dieťa minimálne do 8 roku veku a najneskôr v roku 2020 každé dieťa minimálne do 10 rokov veku bolo umiestnené v profesionálnej rodine. Situácia v detských domovoch za posledné roky jasne hovorí o náraste profesionálneho rodičovstva. Podľa údajov Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) počet profesionálnych rodičov v detských domovoch sa v priebehu rokov 2008 až 2010 neustále zvyšuje. Počet profesionálnych rodičov stúpol v porovnaní s rokom 2008 o 181, čo predstavuje nárast o 54,3 % a počet detí a mladých dospelých v nich umiestnených o 388 detí a mladých dospelých. Taktiež bol zaznamenaný stúpajúci počet profesionálnych rodičov, ktorí sú ochotní a schopní zabezpečovať poskytovanie starostlivosti väčšiemu počtu detí, čiže aj väčším súrodeneckým skupinám.

Úskalia a výzvy profesionálneho rodičovstva

V súvislosti s profesionálnym rodičovstvom ÚPSVaR riešilo niekoľko prípadov ťažkostí pri odchode dieťaťa z profesionálnej rodiny do náhradnej rodiny. Išlo o podnety profesionálnych rodičov súvisiace s tým, že počas starostlivosti vznikla medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom silná citová väzba, čo spôsobovalo problémy profesionálnym rodičom odovzdať dieťa do náhradnej rodiny. „Dočasnosť“ starostlivosti o dieťa v profesionálnej rodine vystúpila do popredia najmä v súvislosti s umiestňovaním detí do 3 rokov veku, kde je častejšie zverovanie týchto detí do náhradných rodín alebo návrat do vlastnej rodiny. Tieto deti zostávajú v profesionálnych rodinách niekoľko mesiacov, niekedy týždňov. Deti sa v profesionálnych rodinách častejšie menia, čo je určite náročné.

V začiatkoch profesionálneho rodičovstva sa do profesionálnych rodín umiestňovali deti, ktoré mali nižšiu šancu na zverenie do pestúnskej alebo adoptívnej rodiny (napr. s postihnutím). Tieto deti zotrvávali v profesionálnych rodinách dlhšie, často až do plnoletosti. Téma pripútania sa v profesionálnej rodine je preto veľmi aktuálna.

Profesionálne rodičovstvo je špeciálna forma starostlivosti o dieťa (deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou), ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, avšak je zamestnancom Centra pre deti a rodiny. Do profesionálnych náhradných rodín sa deti do 6 rokov umiestňujú na základe rozhodnutia súdu. Pre dieťa je dôležité, že sa o neho stará jedna stabilná osoba a užíva si pozornosť aj ostatných členov rodiny, do ktorej je umiestnené. Dieťa si v rodine vytvára vzťahovú väzbu, ktorá je pre jeho budúcnosť veľmi dôležitá, predovšetkým z hľadiska budovania si zdravých vzťahov.

Jednou z podmienok pre vykonávanie tejto profesie je ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Nevyhnutné je absolvovanie „Programu prípravy fyzických osôb na vykonávanie profesionálnej náhradnej starostlivosti“, ktoré je v trvaní 80 hodín v prípade, ak ste ukončili stredné vzdelanie (bez maturity), alebo 60 hodín, ak ste ukončili úplné stredné vzdelanie (s maturitou).

Jedným z najväčších problémov profesionálneho rodičovstva je financovanie. Nedostatok finančných prostriedkov v detských domovoch na nové pracovné miesta pre profesionálnych rodičov obmedzuje proces zavádzania tejto starostlivosti do praxe. Náklady na dieťa zverené do starostlivosti profesionálneho rodiča sú často nedostatočne kryté. Poskytované príspevky sú vnímané ako príliš nízke vo vzťahu k cenám a často sa nevalorizujú s rastom cien. Niektorí profesionálni rodičia sú schopní prekryť deficit príspevkov zo svojho rozpočtu, iné sa však dostávajú do finančných problémov. Finančné prostriedky často nepokrývajú ani záľuby a rozvoj talentu dieťaťa.

Ďalším negatívom je, že dieťaťu sa vytvára domov iba dovtedy, kým bude možný návrat do jeho biologickej rodiny alebo do niektorej z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálni rodičia nemajú prednostné právo na požiadanie o pestúnstvo či adopciu konkrétneho dieťaťa, ktoré vychovávali. Dieťa bude alebo nebude veľmi príťažlivé, môže sa zle učiť, čudne správať. Nebudú to vždy krásne, milé, usmiate deti z predstáv.

Napriek náročnosti a negatívam existujú aj pozitíva profesionálneho rodičovstva. Dieťa nie je v detskom domove, v prostredí, kde je jedným z mnohých. Má šancu zažiť rodinu a reálny život. Má príležitosť k osobnostnému rozvoju a má ľudí, ktorí sú ochotní sa mu individuálne venovať. Nemusí o priazeň neustále bojovať s ostatnými. Dieťa sa naučí sociálnym väzbám, naučí sa vytvárať a udržiavať si vzťahy. Bude schopné sa citovo pripútať k svojim budúcim rodičom, bude vedieť prežívať hĺbku vzťahu. Jeho potreby už nebudú uspokojované iba na základnej úrovni, ale niekto skutočne bude počúvať, čo dieťa chce a potrebuje. Môžete mu vytvoriť prostredie dôvery, bezpečia, poskytnúť domov a dať mu lásku.

tags: #psychicka #deprivacia #u #deti #profesionalne #rodicovstvo