Špecifické poruchy učenia a správania u detí

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s pojmami ako dyslexie, dysgrafie, dysortografie a dyskalkúlie. Tieto termíny označujú špecifické poruchy učenia, ktoré sa prejavujú u detí v rôznych oblastiach ich vzdelávania. Je dôležité pochopiť, že tieto poruchy nie sú dôsledkom lenivosti, nedostatočnej inteligencie alebo zlej výchovy, ale majú svoje biologické a neurologické príčiny.

Dyslexia je porucha prejavujúca sa v čítaní. Je to biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Trpí ňou hlavne mladšia vrstva populácie. Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Zelinková (1994) spomína okrem vyššie uvedených faktov aj podmienku, že dieťa nemá zrakový či sluchový postih. Má poruchy pravo-ľavej orientácie, resp. Má veľkú chybovosť čítania, resp. Môže sa prejavovať zámenou opticky podobných písmen napr. b-d, zámenou písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. d-t, alebo zámenou funkčne podobných písmen, napr. u-ú.

Dysgrafia (F 81.1) je špecifická porucha písania. Jedná sa o poruchu grafomotorického prejavu, ktorá postihuje súbor všetkých činností, ktoré jedinec počas písania vykonáva, pohyby ruky pri písaní, ale i súčinnosť psychiky. Deti s poruchou písania nedokážu správne napodobniť tvar písmen, vynechávajú niektoré detaily písmen alebo naopak k písmenám dopĺňajú detaily, ktoré tam nepatria. Ich písmo je neupravené, ľudovo ho môžeme pomenovať ako škrabopis. Dysgrafia teda postihuje grafickú stránku písomného prejavu, čitateľnosť a celkovú úpravu písma. Písmo osoby s dysgrafiou je kostrbaté, neúhľadné, ťažko alebo až nečitateľné. U dieťaťa, resp. veľakrát slovo začne, no nedopíše alebo vynechá v slove niektoré písmená.

Dysortografia je špecifická porucha pravopisu. Dieťa má obmedzenú citlivosť pre jazyk, ktorá sa môže prejavovať aj v hovorenej reči. Možno ju definovať ako neschopnosť naučiť sa gramaticky správne písomne vyjadrovať, napriek tomu, že dieťa má prijateľné rozumové schopnosti (inteligencia je v norme) a nechýba mu ani primeraná výchovná a vyučovacia stimulácia. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. problémových oblastí. Pri tomto type je znížená kvalita zrakovej pamäti. Jedinec nie je schopný dokonale a presne si vybaviť grafickú podobu písmen, ktoré sú tvarovo ale aj sluchovo podobné. Tento typ dysortografie súvisí s namáhavosťou a pomalosťou písania u daného jedinca. Vlastný písomný prejav jedinca s týmto typom poruchy tak vyčerpáva, že mu odoberá všetku energiu, preto mu nezostáva sila na sústredenie sa a uplatňovanie gramatických pravidiel pri písaní. S vekom dieťaťa sa mení obraz jeho poruchy v jeho výkonnosti. Zhruba do 3. ročníka ZŠ sa objavujú klasické dysortografické chyby. So stúpajúcim vekom je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššom ročníku potrebuje na správne napísanie viac času než žiak bez poruchy. V staršom školskom veku pribudnú chyby pravopisné, a to aj napriek tomu, že žiak ovláda pravidlá.

Dyskalkúlia (F 81.2) je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou počítať, napriek tomu, že celková inteligencia dieťaťa je v pásme normálu a je vzdelávané bežným spôsobom. Táto porucha počítania spravidla narušuje rozvoj a nadobúdanie matematických zručností. Príznaky dyskalkúlie sú rozličné a podľa nich rozlišujeme tzv. typy.

• Jeden typ sa vyznačuje narušenou matematickou schopnosťou, poruchou manipulácie s predmetmi alebo s nakreslenými symbolmi. Dieťa nie je schopné vytvoriť skupinu predmetov k danému číslu, nie je schopné dospieť k pojmu prirodzeného čísla. Preto má problémy s porovnávaním čísel, usporiadaním čísel, s pridávaním, uberaním a počítaním na počítadle.
• Iný typ sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa čítať matematické znaky a ich kombinácie, symboly, číslice, viacmiestne čísla s nulami (najmä uprostred), tvarovo podobné čísla.
• Ďalší typ sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa písať matematické znaky. Má problémy so zápisom čísel podľa diktátu, ťažkosti má v písaní viacciferného čísla - žiak zvyčajne zapisuje cifry v opačnom poradí, má problémy s nulami pri zápise, nie je schopné zapísať výsledok v správnom poradí.
• V poslednom type žiak nezvláda uskutočňovanie matematických operácií. Jedná sa o poruchu chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, v chápaní čísla ako pojmu. Problémy sa ukazujú v riešení slovných úloh.

Okrem špecifických porúch učenia existuje aj syndróm ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), ktorý sa prejavuje poruchou pozornosti a hyperaktivitou. Príčinou tohto syndrómu je malé a difúzne organické poškodenie mozgu. V prvom prípade je v popredí skôr nekľud, nesústredenosť, prudkosť v reakciách, výkyvy v náladách a pod. V druhom prípade sú v prejavoch dieťaťa a obzvlášť v jeho učení akoby medzery alebo nápadné slabé miesta, takže sa nemôže napríklad naučiť čítať (dyslexia) alebo počítať (dyskalkúlia) alebo písať(dysgrafia) atď. A nakoniec je tu ešte tretí prípad, ktorý je kombináciou dvoch predchádzajúcich, teda dieťa s oslabeným nervovým systémom a k tomu ešte s nerovnomerným rozložením mentálnych funkcií (napr. nekľudný a nesústredený dyslektik).

Život rodín s deťmi trpiacimi poruchami vnímania nie je vždy jednoduchý. Mnohí rodičia sa cítia nepochopení a čelia predsudkom. Je dôležité uvedomiť si, že tieto deti vyžadujú špeciálnu starostlivosť a pochopenie. Predsudky vyplývajúce z neznalosti problémov im nesmierne sťažujú uplatnenie sa v živote. Môžu trpieť pocitmi hanby a zneváženia.

Deti so špecifickými poruchami učenia a správania sú často školsky neúspešné, pretože nie sú schopné naučiť sa čítať, písať a rátať pomocou bežných výukových metód. Učitelia spravidla vidia na týchto deťoch iba negatíva - chyby a nedostatky. Škola v spolupráci s rodinou by však mala umožniť, aby deti aj napriek svojim rozličným znevýhodneniam a ťažkostiam dokázali v spoločnosti uplatniť svoje schopnosti či rozvíjať svoje nadanie. Tieto deti sú však v školách frustrované a traumatizované len preto, že škola nepoužíva viac spôsobov výuky a individuálne potreby žiaka nezohľadňuje.

Záchvat zlosti je výbuchom uvoľňujúcim napätie. Frustrácie dieťaťa sa nahromadili do tej miery, že došlo k výbuchu. Dieťa je v tranze, presýtené hnevom a negatívnymi emóciami, ktoré nie je schopné kontrolovať. Pokiaľ vidíte, že sa blíži záchvat zlosti, pokúste sa ho zmierniť.

• Pokiaľ záchvat zlosti trvá, je dieťa celkom bez seba a nevníma vás.
• Dajte pozor na to, aby si dieťa neublížilo alebo nezranilo niekoho ďalšieho.
• Keď chcete dieťa upokojiť alebo ochrániť pred zranením, posaďte si ho na kolená a pevne ho u seba pridržte alebo si k nemu kľaknite a objímte ho.
• Niekedy pomôže, keď dieťa odvediete stranou alebo do inej miestnosti, preč od ostatných detí a členov rodiny.
• Keď je po všetkom, priviňte si dieťa k sebe a upokojte ho, bude po takomto zážitku veľmi vyľakané.
• Neustupujte mu v tom, čo záchvat vyvolalo. Inak ale buďte na dieťa dobrí a láskaví. Pokračujte v normálnej činnosti.
• Nechajte dieťa prejaviť jeho negatívne emócie alebo násilné správanie bezpečným a prijateľným spôsobom.
• Upokojujúcu činnosť zaraďujte pravidelne a používajte je vždy, keď je to potrebné.
• Niekedy je vhodnejšie, keď vás môže zastúpiť ďalšia osoba vo chvíľach, keď sa medzi vami a vašim dieťaťom schyľuje k nejakému výstupu.
• Pokiaľ vyššie zmienené taktiky na vaše dieťa neplatia, držte ho u seba pevne i nežne a kľudným hlasom mu vysvetlite, že rozumiete jeho pocitom, ale že nemôžete dovoliť rozbíjať veci alebo niekomu ubližovať.

Je nutné si uvedomiť, že s vekom dieťaťa sa mení obraz jeho poruchy v jeho výkonnosti. So stúpajúcim vekom je klasických dysortografických chýb menej, ale dieťa vo vyššom ročníku potrebuje na správne napísanie viac času než žiak bez poruchy. V staršom školskom veku pribudnú chyby pravopisné, a to aj napriek tomu, že žiak ovláda pravidlá.

tags: #psychomotoricky #ciel #v #citani