Predškolský vek trvá od 3 do 6 rokov, pričom horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Počas tohto obdobia vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania.
Psychomotorický vývin je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu.
Telesný a pohybový vývin
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk - nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky. Výrazne sa zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť; pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvár (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.
Rozvíja sa jemná motorika: 4-ročné si vie zapnúť gombík, 5-ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky...
Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník. V diagnostickom posudzovaní úrovne motoriky sa zisťujú základné informácie o vývine motoriky dieťaťa. Na základe dostupných a získaných informácií sa potvrdí alebo zamietne existencia potenciálnych problémov v motorike, ktoré pomáhajú pri identifikácii oneskoreného vývinu v konkrétnej oblasti motoriky. Podľa úrovne zmien v motorickom vývine sa hodnotí aj celkový proces zrenia a optimálny vývin organizmu dieťaťa.
Hrubá motorika: 3-ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. 6-ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú - ide ale o prejavy hravosti, vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.

Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.
Vnímanie
Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania - synkretizmus - globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.

Pozornosť
Pozornosť je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústrediť a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť
Na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to, z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia
Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia - oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetov ľudskej vlastnosti.
Myslenie
Myslenie je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia:
- Fenomenizmus - dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus - ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (mamuty, tatuty).
- Egocentrizmus - myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
- Absolutizmus - myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť - dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“

Slovná zásoba a reč
V 3. roku má dieťa okolo 300 slov, na konci 6. roka okolo 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový vývin
Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané). Opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu.
Citová výchova by mala zahŕňať:
- Dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
- Urobiť si čas na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
- Poskytnúť mu citovú istotu.
- Viesť deti k ovládaniu svojich negatívnych citov.
- Deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin
Je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - materskú školu.
Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi. Morálny vývin dieťaťa - dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3-ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné. V materskej škole má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Základné zásady výchovy detí v rodine:
- Mať deti rád.
- Veľa hovoriť s deťmi.
- Uskutočňovať jednotnú výchovu.
- Štýl výchovy má byť demokratický.
- Viac dieťa odmeňovať ako trestať.

Hlavné formy aktivity detí
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam.
Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti, nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v materskej škole - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústrediť pozornosť, rozvíjať fantáziu.
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia.
- Disciplíny, sebaovládania.
- Manuálnych zručností.
- Tvorivosti.
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. 3-4-ročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činností. V 5-6. roku je potrebných viac takýchto hier.
Typy hier podľa veku:
- Samotárska hra - od 2. rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami, alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra - od 3. rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra - od 4. rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra - od 6-7. rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie: telesné zdravie - týka sa organizmu, normálnej činnosti telesných orgánov; duševné zdravie - predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
- Starostlivosť o telesné zdravie - zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj - myslenia, slovnej zásoby, zručností.
- Starostlivosť o citový vývin - dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť, podpora; dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin - naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu - pestovať vzťah k hodnotám, normám, pravidlám.
Problémy správania detí sa vysvetľujú rôznymi teóriami, napríklad pudovou teóriou, ktorá hovorí o pudoch deštrukcie, agresie a zla, alebo teóriou sociálneho učenia, ktorá tvrdí, že ak dieťa agresiou niečo získa, pôsobí to ako odmena a posilňuje to takéto správanie. Najčastejšie poruchy správania u detí zahŕňajú hyperaktivitu, nepozornosť, impulzívnosť, uzavretosť a používanie vulgárnych výrazov.

Cieľom diagnostiky motoriky je získať ucelený obraz o silných a slabých stránkach dieťaťa. V posudzovaní nedostatkov v hrubej motorike sa pozornosť zameriava na koordináciu (statická a dynamická), presnosť a spojenie pohybov horných a dolných končatín a vzájomnú koordináciu. Cieľom diagnostiky motorických ukazovateľov je informačný a motivačný aspekt pre bezprostrednú potrebu učiteľa, dieťaťa a taktiež aj rodiča. Konkrétne ide o vývinové obdobie, počas ktorého je dieťa začlenené v materskej škole, neskôr vstupuje do prvého ročníka základnej školy. Test pohybovej spôsobilosti sa používa na orientačné posudzovanie pohybovej spôsobilosti. Základom testu je neskôr upravená a doplnená Motometrická škála Ozereckého, ktorá vychádza z hodnotenia určených pohybových úloh odstupňovaných podľa obťažnosti v závislosti od vekových kategórií (od 2 do 13 rokov).
Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Rodič sa môže naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokáže tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky. Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.
Príroda nás navrhla do úplne iného prostredia v akom fungujeme. V bytoch nemáme koberce, ale šmykľavé dlažby, podlahy. Pohyb vonku je obmedzený aj kvôli bezpečnosti a nedostatku zalesnených a zatrávnených plôch, ktoré sú pre človeka prirodzeným prostredím. Generácia našich rodičov zažila úplne iné podmienky. Vieme si uvedomiť, čo všetko sme mohli urobiť už teraz inak, ibaže každé rozhodnutie sme v daný čas a v konkrétnej situácii urobili najlepšie ako sme mohli a vedeli. Nikdy však nie je na zmenu neskoro. V našich životoch je od momentu narodenia dieťaťa všetko úplne inak. Rodič je však stále človekom, ktorý má aj napriek zodpovednosti v prvom rade svoje potreby. V poradni psychomotorického vývinu vás vieme v celom procese podporiť a poskytnúť odborné poradenstvo, ktoré sa netýka len pohybu, alebo len jedného problému. Na dieťa a na jeho rodinu sa pozeráme ako na celok, do ktorého spadajú individuálne potreby každého zvlášť. Hľadať cestu k lepšej komunikácii a spolupráci so svojím bábätkom už od narodenia, neznamená, že svoje dieťa rozmaznávate.
tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #predskolskeho #veku #zo