Fontanela, známa aj ako "lupienok", je väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stretávajú kosti tvoriace lebku. V mieste fontanely nie sú lebečné kosti tak blízko pri sebe ako v ostatných častiach lebky. Ide o veľkú fontanelu, miesto, kde sa stretávajú štyri lebečné kosti. Hoci fontanely nie sú tvorené kosťou, môžeme sa ich bez obáv dotýkať. Dieťatko môžeme česať, umývať mu vlásky či dať mu čelenku. Napriek tomu, že v tomto mieste nie je mozog chránený kosťou, fontanelu tvorí hrubá vrstva väziva prekrytá kožou, preto sa tohto mäkkého miesta môžeme bez obáv dotýkať.
Pre bábätko sú fontanely úžasnou pomôckou, aby sa lebka dokázala prispôsobiť rýchlemu rastu bábätkovského mozgu a tiež preto, aby dieťatko dokázalo prejsť pôrodným kanálom. Spolu s mäkkými lebečnými švami fontanely totiž umožňujú prispôsobiť lebku úzkej ceste von z maternice. Z praktického hľadiska je veľká fontanela miestom, kadiaľ je možné pomocou ultrazvuku vyšetrovať mozog bábätka. Toto vyšetrenie u nás detičky absolvujú ešte pred prepustením z oddelenia novorodencov po pôrode.
Veľká fontanela má kosoštvorcový tvar. Dá sa ľahko vyhmatať, dokonca môžeme cítiť, ako pod ňou pulzuje krv. Okrem „veľkej“ fontanely je na hlavičke ešte 5 ďalších („malá fontanela“ je umiestnená v záhlaví a má trojuholníkovitý tvar, 4 maličké, ktoré má i odborník problém vyhmatať). K malým fontanelám patrí aj malá fontanela v záhlaví, ktorá má trojuholníkovitý tvar a uzatvára sa skôr než veľká - už vo veku 2-3 mesiacov. Veľká a malá fontanela sú dve zo šiestich fontanel novorodenca, ale obyčajne vieme vyhmatať len spomínané dve.
Za normálnych okolností je fontanela zarovno hlavičky, prípadne s jemnou priehlbinkou, najmä ak je dieťatko vo zvislej polohe. Na krátky čas sa môže vyklenúť pri plači, vracaní alebo ak bábätko tlačí na stolicu, poprípade jemné vyklenutie býva prítomné v leže. Ak je bábätko v kľude a zvislej polohe, vyklenutie nie je za normálnych okolností prítomné. Nie je nič neobvyklé, ak aj u zdravého bábätka zbadáme, že fontanela na hlavičke pulzuje, čo je viditeľné najmä ak má bábätko málo vláskov.
Pulzujúca fontanela môže indikovať závažné neurologické ochorenie (infekcie), avšak k tomu by nasvedčovali ďalšie prejavy Vášho dieťatka: vracanie, nevolnosť, vysoké teploty, neschopnosť dieťaťa hýbať hlavou, resp. bolestivosť pri pohyboch dole a hore hlavou, apatia - spavosť, alebo naopak nepokoj a krik, neskôr až poruchy dýchania, kŕče, atď. Inak sa stretávame s tým, že fontanela pulzuje napr. pri tlačení na stolicu, vetroch, pri plači, pri teplote, dehydratácii, občas pulzuje aj pri bežnom stave. Častejšie ju vidíme u málo vlasatých detí a u detí s bohatou hrivou si to ani nevšimneme.
Vpadnutá fontanela býva sprievodným príznakom dehydratácie, ale samotná mierne vklesnutá fontanela u normálne vyzerajúceho aktívneho dieťatka neznamená nič. Ak však bolo dieťatko dlho v teple, malo znížený príjem tekutín, horúčku, vracalo alebo má hnačku, treba si fontanelu viac všímať. Pri dehydratácii sa objavuje aj znížená tvorba moču, suchosť úst či plač bez slzičiek, spavosť alebo naopak dráždivosť. Dehydratácia je nebezpečná a vyžaduje lekársku pomoc.
Vyklenutie sa objavuje (okrem spomenutých normálnych situácií) pri zvýšenom vnútrolebečnom tlaku - napríklad pri krvácaní do mozgu, opuchu mozgu, zápale mozgových blán - pri týchto vážnych stavoch sú však prítomné aj iné príznaky. Samotné vyklenutie fontanely napríklad pri infekcii a horúčke nemusí nutne znamenať zápal mozgových blán, ak nie sú prítomné aj ďalšie jeho príznaky, ale zasluhuje si pozornosť lekára, aby vážnu diagnózu vylúčil.
Priveľká alebo primalá fontanela: Pri hodnotení veľkosti a uzatvárania fontanel je dôležité zohľadniť aj celkový vývoj bábätka a celkový rast hlavičky spolu so šírkou lebečných švov, čo je úlohou každého pediatra. Ak je fontanela nadmerne veľká alebo sa uzatvára pomalšie, môže to odrážať niektoré ochorenia - rachitída (nedostatok vitamínu D), hypotyreoidizmus (nedostatok hormónu štítnej žľazy) či Downov syndróm. Taktiež predčasne narodení novorodenci mávajú fontanelu v čase narodenia väčšiu než donosený novorodenec. Naopak, napríklad pri niektorých stavoch, napríklad kraniosynostóze dochádza k predčasnému splynutiu lebečných kostí a teda aj predčasnému uzavretiu fontanely, čo obmedzuje rast mozgu a vplýva na tvar hlavičky. Menej závažné prípady liečiť netreba, vo vážnejšom prípade je potrebný chirurgický zásah.
Veľká fontanela púta pozornosť lekárov už od pradávna. Kým sa uzatvorí pevným väzivovým a chrupavkovým tkanivom, trvá to približne 18-20 mesiacov. Malá fontanela má trojuholníkovitý tvar a je umiestnená v záhlaví. Zvyčajne mizne do 3. mesiaca. Všeobecne platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké plus aj mínus. Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam. Vždy treba sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa.
Na odborné neurologické vyšetrenie treba dieťa odoslať, len ak sa veľká fontanela a lebečné švy rozostupujú. To isté platí pre veľmi predčasné uzatváranie veľkej fontanely, podsun kostí a zaostávanie rastu lebky.
Zrýchlený rast lebky sa prejavuje: široko otvorenou veľkou fontanelou, akoby vydutou veľkou fontanelou, rozostúpenými švami a inými fontanelami, stáčaním očiek smerom nadol (viditeľné je horné bielko nad dúhovkou), zvýšenou náplňou žíl na lebke (najmä pri plači), dráždivosťou, či nápadnou nespavosťou. Zaostávanie rastu lebky sa prejavuje: predčasne sa uzatvárajúcou fontanelou a lebečnými švami, malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky, oneskorením vývoja psychiky, zvýšeným svalovým napätím, kŕčmi. Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne. To znamená, že ak ste si u dieťaťa všimli len jeden príznak, zvyčajne to nič vážneho neznamená. Poradiť sa s odborníkom je však samozrejme namieste.
HANDLING - FORMA CVIČENIA S BÁBÄTKAMI.
Pokým nedôjde k zrasteniu fontanel, je potrebné dbať aj na možné deformácie hlavičky, ktoré nechtiac môžeme spôsobiť nesprávnym (najčastejšie žiadnym) polohovaním bábätka. Nemali by sme nechávať dieťatko stále ležať v jednej polohe (najčastejšie na chrbátiku), aby jednostranný tlak na hlavičku nespôsobil jej oploštenie, známe ako zležaná hlavička. Najčastejšie je oploštený zátylok pri neustálom ležaní na chrbte - nielen v postieľke, ale aj v autosedačke či detskom lehátku. Nesmieme zabúdať, že najmenšie bábätká sa samy ešte nedokážu otočiť. Ak v obave zo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat dieťatko polohujeme v spánku iba na chrbátik, je potrebné polohovať ho nabok aspoň keď nespinká a strany striedať. Môžeme bábätku podložiť za chrbátik penový klin alebo zakrútenú prikrývku, aby sa drobček neskotúľal späť na chrbátik. Nezabúdajme na polohu na brušku, taktiež len keď je dieťa bdelé.