Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., rodená Karafiátová, sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Je slovenská sociologička a politička, ktorá sa zapísala do histórie ako prvá žena na poste predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Počas svojej kariéry zastávala aj funkciu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny a poverenej ministerky obrany.
Raný život a vzdelanie
Iveta Karafiátová sa narodila v Bratislave do rodiny novinára a zdravotnej laborantky. Jej detstvo poznačili skromné pomery, keďže jej otec sa v socializme nedokázal plne uplatniť. Už v mladosti prejavovala výnimočné schopnosti, vďaka čomu mohla preskočiť materskú školu a rovno nastúpiť na základnú školu. Na konci strednej školy jej trieda odmietla použiť socialistické slogany na tablo, čo jej síce prekazilo získanie maturitného vysvedčenia, no napriek tomu bola prijatá na univerzitu.
Vysokoškolské štúdium začala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1975, kde si pôvodne podala prihlášku na kombináciu sociológia-matematika. Keďže sa však tento odbor neotvoril pre nízky záujem, rozhodla sa študovať len sociológiu. Štúdium ukončila v roku 1979 a v roku 1981 získala titul PhDr. za prácu "Kvantitatívny a kvalitatívny výskum". Následne absolvovala postdoktorandské štúdium na Oxfordskej univerzite v roku 1990. V roku 1997 sa habilitovala na Univerzite Komenského za habilitačnú prácu "Križovatky sociálneho poznania - problémy sociálnej politiky" a v roku 2005 získala profesorský titul za dielo "Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie". Titul PhD. jej bol udelený v Slovenskej akadémii vied za prácu "Typologická metóda v sociálnych vedách".
Akademická a odborná kariéra
Po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala Iveta Radičová na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venovala metodológii výskumu, aby sa vyhla ideologicky zaťaženým témam marxizmu-leninizmu. Vedecky sa orientovala na sociálnu politiku, zamestnanosť, sociálnu inklúziu a európsku integráciu. Okrem toho sa venovala metodológii sociologického výskumu a verejným politikám, čo sa odrazilo v jej početných publikáciách a koordinácii výskumných projektov.
Radičová pôsobila ako pedagogička na Katedre sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a tiež na Katedre politológie FiF UK. Založila Centrum pre analýzu sociálnej politiky, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka. Bola hosťujúcou profesorkou na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku a Rakúsku. Pôsobila tiež ako expertka na sociálnu politiku na rôznych ministerstvách a v medzinárodných organizáciách.
Politická kariéra
Politická kariéra Ivety Radičovej sa začala po Nežnej revolúcii v roku 1989. Bola členkou a neskôr hovorkyňou hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V roku 2005 ju premiér Mikuláš Dzurinda nominoval na post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny po demisii Ľudovíta Kaníka. V tejto funkcii pôsobila do júla 2006.
V novembri 2006 vstúpila do strany SDKÚ-DS, kde sa stala podpredsedníčkou. Po parlamentných voľbách v roku 2006 získala mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a zamerala sa na sociálnu politiku a práva znevýhodnených skupín. V apríli 2009 sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako sa ukázalo, že hlasovala aj za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú.
V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách, kde sa dostala do druhého kola ako prvá žena v histórii Slovenska, no prehrala s Ivanom Gašparovičom. Po parlamentných voľbách v roku 2010 bola ako líderka SDKÚ-DS poverená prezidentom zostavením vlády. Dňa 8. júla 2010 bola menovaná za predsedníčku vlády Slovenskej republiky, čím sa stala prvou ženou na tomto poste.
Jej koaličná vláda (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd) padla 11. októbra 2011 po tom, ako parlament neschválil rozšírenie dočasného eurovalu. V období od novembra 2011 do marca 2012 zároveň viedla aj Ministerstvo obrany SR.
Osobný život
Iveta Radičová sa počas štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského zoznámila so Stanislavom Radičom, známym moderátorom, scenáristom a humoristom. V roku 1979 sa za neho vydala a v roku 1980 sa im narodila dcéra Eva. Jej manžel Stanislav Radič tragicky zomrel v roku 2005 na infarkt, čo pre ňu a jej dcéru znamenalo obrovské životné trápenie.
Po smrti manžela sa v roku 2006 začala jej vzťah s Jánom Riapošom, predsedom Slovenského paralympijského výboru, ktorý trval tri roky. Iveta Radičová je vdova a žije s dcérou Evou v Novej Dedinke.
Po odchode z politiky
Po páde vlády a predčasných voľbách v roku 2012 opustila Iveta Radičová aktívnu politiku. V roku 2012 odmietla kandidovať na post prezidentky Slovenskej republiky. Po ukončení politickej kariéry sa plánovala vrátiť k akademickej činnosti. Prednášala na Oxfordskej univerzite a na iných univerzitách v Európe. Od septembra 2015 pôsobí ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.
