Radovan Bránik, známy svojím odborným zameraním na extrémizmus a svojimi blogovými príspevkami, sa vo svojich vyjadreniach často dotýka kontroverzných tém a organizácií. Jednou z nich sú aj Slovenskí branci, združenie, ktoré svojou činnosťou vyvoláva otázky a diskusie.
Bránik sa so Slovenskými brancami prvýkrát stretol v polovici roku 2011 pri likvidácii následkov povodní v Píle. Na začiatku si myslel, že ide o príslušníkov armády, vzhľadom na ich oblečenie a správanie. Zaujala ho ich prítomnosť pri rôznych udalostiach s hromadným postihnutím obyvateľstva. V oblasti disciplíny, výkonu v teréne a ochoty pracovať boli podľa neho bezkonkurenční.
Postupne sa však začalo ukazovať, že ich záujem presahuje rámec bežnej občianskej výpomoci. Hoci sa branci prezentujú ako apolitické združenie, Bránik si ich činnosť mohol porovnať s členmi Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí sa tiež podieľali na likvidácii následkov povodní. Na rozdiel od nich, u brancov nebola taká silná politická ideológia. Ich záujem sa sústredil skôr na bojové techniky a taktiku.
Bránik zdôrazňuje, že Slovenskí branci nie sú mierumilovní chlapci a ich tréningy sa postupne posúvali od civilnej ochrany k bojovým aktivitám, ako je boj zblízka, prepady konvojov či zadržiavanie rukojemníkov. Aj keď sa na verejnosti prezentujú konformnejšie, niektoré ich aktivity považuje za nebezpečné. Desiatky členov získali počas rokov silné bojové schopnosti a majú prístup k zbraniam, hoci oficiálne ide o airsoft. Bránik však vie, že ich silná túžba pracovať s reálnymi zbraňami existuje a niektorí členovia majú legálne povolenia na ich držbu. Robia aj ostré streľby, buď na oficiálnych strelniciach s požičanými zbraňami, alebo inými spôsobmi.
Jedným z alarmujúcich faktov je absencia evidencia členov Slovenských brancov, čo znemožňuje kontrolu ich pohybu a využitia nadobudnutých schopností. Viacerí z nich sa opakovane zúčastňovali kurzov prežitia v Rusku. Bránik jednoznačne konštatuje, že medzi brancami takmer nenájdete nikoho s pozitívnou inklináciou k NATO či západným štruktúram. Pre nich je NATO nepriateľom a Rusko spásou. Táto orientácia je podľa neho umocnená inštruktormi, ktorí do ich výcviku nenápadne integrujú mýty o všeslovanskej vzájomnosti.
Bránik tiež spomína, že Slovenskí branci trénujú aj vypočúvacie metódy, ako je waterboarding, spánková deprivácia či preťažovanie zmyslových podnetov. Tieto techniky, ak by sa použili v reáli, sú za hranicou zákona. Napriek tomu, že vedenie brancov oficiálne protestovalo proti jeho tvrdeniam o inklinácii k extrémizmu či neonacizmu, Bránik si za svojimi slovami stojí.
Okrem témy Slovenských brancov sa Radovan Bránik vyjadril aj k aktuálnym kauzám, ako je vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Svoj pohľad ponúkol aj na politickú scénu, pričom označil Mariana Kotlebu za "zradcu" pre radikálnejších extrémistov, ktorí sa po jeho odchode začínajú konsolidovať a predstavujú vysoké riziko pre systém, nakoľko neprejavujú ochotu ku kompromisu s existujúcim štátnym zriadením.
V kontexte svojej osobnej histórie Bránik spomína, že sa od detstva zaujímal o tému smrti a snažil sa ju pochopiť. Jeho záujem o staré tlače a mapy pred rokom 1700 a rodinná história, ktorá siaha až k šľachtickému titulu z roku 1629, dodávajú jeho pohľadu na históriu a spoločenské javy osobitý rozmer.
