Strach z potratu je bežnou obavou mnohých žien počas tehotenstva, najmä v jeho skorých štádiách. Hoci existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Je dôležité pochopiť, že potrat je často spôsobený prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami.
Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Lekársky termín pre spontánny potrat je spontánny potrat. Potratom končí približne 10% známych tehotenstiev, pričom viac ako 80% potratov sa vyskytuje počas prvého trimestra tehotenstva, teda prvých 12 týždňov. Najvyššie riziko potratu je práve v prvých týždňoch tehotenstva. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko potratu ešte znižuje.
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Medzi časté symptómy, ktoré môžu signalizovať spontánny potrat, patria bolesti v podbrušku a krvácanie. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene, a vtedy ani nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu.
Počas tehotenstva dodáva vaše telo vyvíjajúcemu sa plodu hormóny a živiny, čo pomáha plodu rásť. Chyby sa môžu vyskytnúť náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu. Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov.
Medzi rizikové faktory spontánneho potratu patria chromozomálne abnormality, vrodené anomálie maternice a krčka maternice, získané vady maternice (Ashermanov syndróm, myómy, endometrióza), endokrinné ochorenia (luteálna insuficiencia, hyperprolaktinémia, syndróm predčasného ovariálneho zlyhania, cukrovka, ochorenia štítnej žľazy), niektoré infekčné choroby matky (Chlamydia, Ureaplasma, Mycoplasma), imunologické faktory a široké spektrum environmentálnych vplyvov. Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako mladšie ženy. Jeden potrat však nezvyšuje riziko ďalšieho potratu.
Existuje viacero typov potratov. Syndróm miznúceho dvojčaťa nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Viacpočetné tehotenstvo, ako napríklad dvojčatá, môže mať vplyv na rast a vývoj plodov. Potrat môže byť tiež neúplný, čo znamená, že celé tkanivo z embrya nemusí opustiť telo. V takom prípade je nevyhnutné zbaviť sa zvyšných častí plodového vajíčka, aby sa predišlo krvácaniu a infekcii. Vzácnym stavom je septický potrat, ktorý je charakterizovaný infekciou plodového vajíčka s možným šírením do celého organizmu a život ohrozujúcimi komplikáciami.
Po spontánnom potrate nastupuje emočné náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s touto stratou. Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomoc s vypracovaním plánu koncepcie. Potrat je zvyčajne iba jednorazový. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť.
Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé. Zotavenie vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov.
Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je chirurgický zákrok, pri ktorom sa z maternice ženy "odstráni" živé dieťatko. Interrupcia môže byť realizovaná farmakologicky alebo chirurgicky. Farmakologické ukončenie tehotenstva sa dá vykonať do 7. týždňa gravidity pomocou kombinácie liekov. Chirurgické spôsoby zahŕňajú miniinterrupciu do 8. týždňa gravidity alebo metódu dilatácie a kyretáže od 8. do 12. týždňa tehotenstva (zo zdravotných indikácií aj medzi 12. a 24. týždňom). Komplikácie chirurgických interrupcií sa delia na bezprostredné, časné a pozdné. K bezprostredným následkom patria veľké krvné straty, poranenie krčka maternice a perforácia maternice. Časné komplikácie zahŕňajú zlyhanie metódy, rezíduá plodového vajíčka v maternici a zápaly.
Je dôležité si uvedomiť, že nie všetkým potratom sa dá zabrániť. Môžete však podniknúť kroky, ktoré vám pomôžu udržať zdravé tehotenstvo. Pamätajte, že potrat nutne neznamená, že v budúcnosti už viac nepoľutíte dieťa. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými príčinami a nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Sebaobviňovanie nie je na mieste.
V mnohých kultúrach existovalo pravidlo, že do ukončenia tretieho mesiaca tehotenstva sa o ňom nehovorilo. Dnes sa mnohé ženy ihneď podelia s touto novinkou s okolitým svetom, no ani to ich nedokáže uchrániť pred rizikom potratu. Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, je podstatné neobviňovať sa z neho.
V prípade, že sa u vás vyskytnú príznaky, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc čo najskôr. Poskytovateľ starostlivosti o tehotenstvo môže vykonať ultrazvukové vyšetrenie na potvrdenie potratu, pričom kontroluje srdcový tep plodu alebo prítomnosť žĺtkového vaku. Na kontrolu potratu sa odporúča aj krvný test, ktorý meria hladinu ľudského choriového gonadotropínu (hCG).
Potrat je strata tehotenstva pred 20. týždňom trvania tehotenstva. Väčšina potratov sa vyskytuje v prvom trimestri tehotenstva. Potrat veľmi často neprebieha ako kompletné vypudenie plodu a v dutine maternice zostávajú zadržané časti plodu, obalov alebo placenty.
Je dôležité bojovať proti nezmyselnému zabíjaniu a podporovať prijatie nového života, aj keď príde nečakane. Ak sa niekto ocitne v takejto situácii, je dôležité, aby dokázal povedať áno novému životu, pretože keď sme dostali dar života, mali by sme ho dopriať aj iným.