Keď sa bábätko narodí, jeho telíčko už od prvých dní vie, ako reagovať na okolitý svet. Novorodené reflexy, známe aj ako vrodené alebo nepodmienené reflexy, sú prirodzenými, automatickými reakciami tela na podnety z okolia. Bábätko ich nerobí vedome - dejú sa samy od seba. Sú špecifické len pre novorodenecké obdobie a pomáhajú mu prispôsobiť sa novému svetu a zabezpečujú, aby malo všetko, čo potrebuje na základný bezpečný "rozbeh" do života. Sú ukazovateľom správneho psychomotorického vývinu dieťatka. Ak je všetko v poriadku a vývin dieťatka napreduje správne, tieto reflexy postupne, približne do šiestich mesiacov života, prestávajú byť výbavné (prestávajú sa objavovať) a nahradia ich nové činnosti či pohyby, ktoré už bude robiť vedome. Pri narodení sú vyvinuté len niektoré dráhy - napr. satie, vylučovanie - pretože práve tieto potrebuje novorodenec k uspokojeniu svojich primárnych potrieb.
Nepodmienené reflexy sú reakciou dieťaťa na podnety zvonka. Ich neprítomnosť, resp. prítomnosť po určitom čase môže byť znakom poškodení centrálneho nervového systému (CNS). Preto ich pravidelne sledujú pediatri v rámci poradní. „Je to potrebné pre posúdenie správneho psychomotorického vývoja dieťaťa a rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému. Abnormity v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčí o poruche v prebiehajúcom vývoji,“ tvrdí neonatologička MUDr. Golianová. Pri patologických nálezoch je potrebné dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie.
Je dôležité nepanikáriť a vedieť, že tieto reflexy by ste doma mali len pozorovať pri bežných činnostiach a nemali by ste ich „násilne“ skúšať umelo vyvolávať alebo testovať, pretože ich správne hodnotenie vyžaduje odborný prístup. Lekári pri vyšetrení presne vedia, ako podnet správne aplikovať - aká má byť poloha bábätka, sila dotyku či smer pohybu. Ak by ste reflexy skúšali sami, nemuseli by ste získať správny výsledok a mohli by ste bábätko zbytočne rozrušiť.
Najdôležitejšie novorodené reflexy
Každé zdravé dieťatko sa narodí s istou výbavou nepodmienených reflexov. Súčasťou „výbavy na prežitie“ je u novorodenca hneď niekoľko nepodmienených reflexov, ktoré odrážajú činnosť nervovej sústavy a pomáhajú mu zvládnuť život mimo bruška. Tieto reflexy sú rovnaké u všetkých novorodencov. Ak by niektorý z nich chýbal, môže to naznačovať problém, preto je v takom prípade dobré poradiť sa s lekárom.
Hľadací reflex
Tento reflex pomáha bábätku nájsť potravu. Ak chcete skontrolovať, či ho dieťa má, dotknite sa okolia úst alebo líčka dieťatka. Malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. „Tento reflex umožňuje, aby sa stimulujúci predmet dostal do úst. Dieťa je ním vybavené od 28. týždňa tehotenstva do 2. až 3. mesiaca života. Hľadací reflex predchádza saciemu reflexu. Pozor! Ak dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku. Reflexne sa totiž môže pustiť prsníka a bude opätovne „hľadať“.“
Sací reflex
Vďaka nemu dieťa saje predmet, ktorý sa mu dostane do úst. „Sací reflex je prítomný do 2. - 3. mesiaca života. Nadväzuje na hľadací reflex a je veľmi dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, eventuálne na cumeľ. „Sacie reflex je prítomný od 24. - 28. gestačného týždňa. Deti budú sať všetko, čo im dáte do úst - cumeľ, prst na upokojenie, deti sa vedie prisať aj na inú časť prsníka a vyrobiť vám tam „cucflek“. Preto je často mylná „diagnostika“, že pokiaľ dieťa saje prst, musí byť hladné. Saje preto, lebo má sací reflex. Malo ho už aj v maternici. Ten prestáva byť výbavným okolo 4 - 6 mesiaca (v tomto období už dieťa saje vedome) a opäť sa objaví na starobu, v presenilnom období. Neprítomnosť sacieho, ale aj hľadacieho a prehĺtacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu.
Prehĺtací reflex
„Je prítomný od 30. do 34. týždňa tehotenstva a pretrváva celý život. Stimulácia zadnej tretiny jazyka a hltana vyvolá zložitý proces prehĺtania,“ vysvetľuje doktorka Golianová. Pre príjem potravy však musí dôjsť ku koordinácii sacieho a prehĺtacieho reflexu s dychovou aktivitou, čo je možné od 34. do 36. týždňa tehotenstva. Rovnako ako sací reflex, aj prehĺtací reflex sa začína vyvíjať v maternici od 28. - 32. týždňa tehotenstva a plne sa rozvinie do 36. týždňa. Je veľmi dôležité, aby sací a prehĺtací reflex boli dokonale skoordinované, pretože bábätko musí vďaka nim zvládnuť svoj prvý životný „multitasking“: prisať sa na prsník, sať, prehĺtať a zároveň dýchať. Problémy s týmito reflexmi často riešia lekári u detí narodených predčasne, ktoré ich ešte nemusia mať úplne vyvinuté.
Úchopový reflex
Stimulácia dlaní novorodenca vyvolá silný úchop. Až tak, že dieťa môžete zdvihnúť z podložky a aj tak dlane neotvorí. „Reflex je prítomný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja vedomej úchopovej funkcie ruky, ktorá sa objavuje v 4. až 6. mesiaci života. Pri tomto reflexe bábätko silno uchopí prst, ktorý mu podáme. Stisk je veľmi pevný a automatický. Najprv sa prichytáva prostredník, potom ostatné prsty a nakoniec palec. Po 2 až 4 mesiacoch tento reflex na horných končatinách mizne. Silnejším tlakom do dlane možno vyvolať dlaňovo-čeľustný reflex (Babkin, Lesný) - dieťa vtedy zovrie prst a otvorí aj ústa. Reflex svojim vývinom speje k vedomej činnosti - teda úmyselnému uchopovaniu a držaniu predmetov.
Babinského reflex
Tiež sa vyšetruje na chodidlách. Podráždenie chodidla novorodenca tupým predmetom smerom od päty k malíčku a k palcu vyvolá vejárovité roztiahnutie prstov nohy smerom dohora. „Reflex je vyvolateľný od 26. týždňa tehotenstva do rozvoja opornej funkcie nohy, čo je do 9. až 12. mesiaca života. Tento reflex vymizne do 12. - 16. mesiaca, kedy dieťa reaguje rovnako ako dospelý človek, teda ohne prsty na nohe smerom dole. Ak pretrváva do dospelosti, signalizuje závažné poškodenie nervového systému.“
Vzperný reflex dolných končatín
Môžete ho pozorovať, ak novorodenca chytíte pod pazuchami tak, že sa chodidlami dotýka pevnej podložky (nechajte to však radšej na lekára). Vtedy začne napodobňovať chôdzu. Reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva, vyhasína v období 1. - 2. mesiaca života. „Reflexívna chôdza je u dieťaťa prítomná do konca 4. mesiaca. Ak bábätko drží pod pazuchami a mierne ho nakloní dopredu, začne automaticky napodobňovať chôdzu drobnými krokmi. Pri naklonení na jednu stranu sa vzoprie na jednej nožičke, zatiaľ čo druhú pokrčí v členku, kolene a bedre. Pri striedavom nakláňaní do strán sa objavujú veľké kroky dopredu. Reflex postupne slabne a stráca sa okolo 3. mesiaca života.“
Moorov reflex
Dieťa ním reaguje na úľak a možno ho vyvolať viacerými spôsobmi. „Reflexná odpoveď pozostáva zo symetrického pohybu horných končatín nahor a do strán, pričom dieťa otvorí dlane a nadýchne sa. Nasleduje ustrnutie, dochádza k uvoľňovaniu stresových hormónov, zrýchľuje sa akcia srdca a prehlbuje sa dýchanie. Poslednou fázou reflexu je objímanie, potom plač. Morov reflex mizne okolo 6. mesiaca života. Pretrvávanie reflexu po 6. mesiaci je patologický príznak. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3 - 4 mesiaca života dieťaťa. V 1. mesiaci života sú prítomné obe fázy reflexu, medzi 2. a 3. mesiacom je prítomná len fáza roztiahnutia končatín. Morov reflex je reakciou novorodenca na úľak. Má tri fázy: symetrický pohyb rukami nahor a do strán, s otvorenými dlaňami a nádychom. Následne pritiahne ruky k hrudi, zovrie päste, nohy pokrčí a často začne plakať. Morov reflex je výraznejší u predčasne narodených detí. Najsilnejší je počas prvých 6 týždňov života, postupne slabne a do 3 mesiacov mizne. Môže sa jednať o zvukový (hlasný nečakaný zvuk), vizuálny (silné svetlo) alebo dotykový stimul. Morov reflex je inštinktívny, dieťatko má pocit a akoby sa snažilo prichytiť o telo maminky. V skutočnosti predstavuje Morov reflex ochrannú motorickú reakciu proti náhlemu narušeniu telesnej rovnováhy alebo extrémne náhlej stimulácii. Morov reflex je často dôvodom, pre ktorý sa novorodenci 10-15 minút po zaspatí budia. Budia sa vlastne na trhnutie rúčkami. V maternici, ale dieťatko nemá takú vôľu a rúčkami sa automaticky dotýka maternice, ktorá roztiahnutiu rúčiek bráni. Ak spí dieťatko v nosiči, šatke alebo zavinuté, tak jeho spánok môže byť pokojnejší a dlhší, pretože nedôjde k zobudeniu dieťatka v prípade morovho reflexu. V súčasnosti na trhu nájdete veľké množstvo zavinovačiek, ulitiek, periniek, ktoré sú určené práve pre novorodencov. Rovnako môžete zavinovať dieťatko len do látkovej plienky. Aby zavinovanie fungovalo, musíte zvoliť vhodnú zavinovačku pre vaše dieťatko, zavinovanie musí byť pevné a musíte dať pozor na to, aby dieťatko látka nikde netlačila. Aj keď je Moro reflex dobrým znamením pre novorodencov, niektoré môžu mať nadmerne aktívny alebo prehnaný Moro reflex, ktorý môže niekedy brániť ich spánku. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže závažný Morov reflex znamenať hyperekplexiu (zdedené neurologické ochorenie). Bábätká môžu tiež trpieť hypertóniou, stavom, pri ktorom zvýšený svalový tonus spôsobuje, že končatiny sú stuhnuté a ťažko sa pohybujú. Rodičia si musia pamätať, že Moro reflex nie je dôvodom na obavy, pretože je to normálna reakcia u zdravých detí.“
Moro Reflex Newborn Test | Startle Reflex | Pediatric Nursing Assessment
Reakcia novorodenca na svetlo / Reflex oslnenia
Prejaví sa tak, že novorodenec na osvetlenie časti tváre reaguje otočením hlavičky a očí na stimulujúcu stranu. Doktorka Golianová upresňuje, že reflex sa objavuje medzi 32. - 36. týždňom tehotenstva a vyhasína do 4. mesiaca. Pri prudkom zasvietení do očí bábätko reflexívne silno zatvorí viečka, aby chránilo svoj zrak. Tento reflex je dôležitý pre ochranu citlivých očí novorodenca pred prílišným svetlom.
Fenomén očí bábiky
Keď lekár jemne chytí a otočí hlavičku bábätka doľava a doprava, buľvy očí sa pohybujú opačným smerom. Bábätko ešte nedokáže fixovať zrak na jeden predmet - rovnako ako bábka, ktorá „hýbe očami“, keď jej otočíme hlavu. Tento reflex súvisí s nedostatočne vyvinutou optickou orientáciou, ktorá dozrieva okolo 4. týždňa veku. Po vymiznutí reflexu sa dieťa učí sústrediť zrak na konkrétnu osobu alebo predmet.
Tonicko-šijový reflex
Keď bábätko leží na chrbátiku a otočí hlavičku na jednu stranu, automaticky vystiera končatinu na tej istej strane a druhú ohýba. Tento reflex sa nazýva aj "šermiarov reflex", pretože poloha tela pripomína postoj šermiara s mečom. Pri jemnom nadvihnutí hlavičky sa automaticky dvíhajú aj nožičky nahor. Reflex postupne slabne a s rastom dieťaťa ustupuje, keďže sa začína vedome hýbať. „Ak novorodeniatko položíte na chrbát a prekrútite mu hlavu na pravo, vtedy sa pravá ruka vyrovná (nastáva extenzia pravej končatiny) a ľavá sa ohne. Trvá cca tri mesiace.“
Reflex plazenia
Prejaví sa v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva a je prítomný do prvých pokusov o vzpriamenie. Tento reflex pomáha dieťaťu v rozvoji dýchacieho mechanizmu už v maternici a uľahčuje prvý nádych po narodení.
Reflexy, ktoré postupne miznú
Väčšina nepodmienených reflexov postupne zmizne. „S dozrievaním centrálnej nervovej sústavy dochádza k ich vyhasínaniu alebo k ich zapojeniu do pohybových stereotypov dieťaťa,“ prezrádza odborníčka. Postupne, ako rastie a vyvíja sa, niektoré z týchto reflexov zmiznú a nahradia ich nové činnosti či pohyby, ktoré už bude robiť vedome (v tomto prípade hovoríme o tzv. podmienených reflexoch). Napríklad úchopový reflex mizne medzi 2. až 4. mesiacom, vzperný reflex dolných končatín okolo 3. mesiaca, reflexívna chôdza do konca 4. mesiaca, Moorov reflex do 3. - 4. mesiaca.
Podmienené reflexy
Podmienené reflexy dieťatko získava rôznymi životnými mini lekciami, ktoré si „zapisuje“ do svojej pamäte a skúsenosti z nich využíva v budúcnosti. Tieto reflexy pomáhajú dieťaťu pamätať si dôležité veci, učiť sa a lepšie sa orientovať. Napríklad, ak sa malé dieťa dotkne horúceho hrnca, okamžite ruku odtiahne. Predtým netušilo, že hrniec môže páliť, ale pri ďalšej podobnej situácii už bude vedieť, že na horúce veci netreba siahať a určite si nabudúce dá pozor.
