V rámci ekonomiky každej krajiny prebieha určitý nepretržitý, opakujúci sa proces. Výroba = produkcia je spoločenská cieľavedomá činnosť zameraná na výrobu materiálnych statkov s cieľom uspokojovať ľudské potreby, opakovaná výroba sa nazýva reprodukcia. Reprodukčný proces môžeme vyjadriť ako sústavný kolobeh peňazí (cena tovaru, mzda za vykonanú prácu) a kolobeh tovaru (práca, statky, služby) v prostredí národného trhu, kde pôsobia 3 základné subjekty - domácnosť, podniky, štát. Reprodukčný proces = výroba + rozdeľovanie (mzdy) + výmena (obchod) + spotreba.
Živočíšna výroba (ŽV) sa vyznačuje určitými špecifickými črtami v porovnaní s rastlinnou výrobou (RV). Medzi tieto zvláštnosti patria:
- nepretržitosť výroby vyplývajúca z biologickej podstaty;
- prevláda vysoká koncentrácia výrobných síl na malej ploche; ŽV nemá plošný charakter ako RV;
- prevláda hromadnosť výroby - výsledok vyššej koncentrácie zvierat;
- viacprodukčnosť výrobného procesu ŽV (napr. v chove dojníc, okrem produkcie mlieka sa získavajú aj teľatá a maštaľný hnoj).
Charakteristické zvláštnosti výrobných procesov ŽV
Hospodárske zvieratá sú rozhodujúcimi výrobnými činiteľmi, pričom vystupujú ako:
- pracovné prostriedky - ak hospodárske zvieratá poskytujú výsledný produkt alebo činnosť a človek nimi spravidla v nezmenenej forme pôsobí na pracovný predmet, t.j. krmivo, čiže ak nemenia svoju formu;
- pracovné predmety - ak človek svojou činnosťou, t.z. kŕmenie, napájanie, čistenie, spolupôsobí s pracovnými prostriedkami na hospodárske zvieratá, ktoré sa pretvárajú na žiaduci produkt.
Ďalšími charakteristickými črtami sú obmedzenosť vplyvu prírodných podmienok a cyklickosť a rytmickosť, ktorá je závislá od výrobnej technológie; výroba jednotlivých produktov sa pravidelne a rytmicky opakuje.
V rámci reprodukcie v živočíšnej výrobe je dôležité rozlišovať:
- uzavretý obrat stáda - umožňuje reprodukciu príslušného druhu hospodárskych zvierat v agrosubjekte; pričom by mali byť k dispozícii všetky reprodukčné kategórie zvierat jedného druhu;
- otvorený obrat stáda - nemá zastúpené všetky reprodukčné kategórie v rámci jedného druhu zvierat v agrosubjekte; pre zabezpečenie reprodukcie sú potrebné medzipodnikové nákupy (presuny) zvierat.
Štruktúra stáda predstavuje zastúpenie jednotlivých kategórií alebo skupín zvierat vyjadrené podľa určitých kritérií z celkového stavu zvierat kategórie alebo druhu v rámci podnikateľskej jednotky alebo iného územného celku.
Manažment výroby v jednotlivých odvetviach
Manažment výroby mlieka
Úlohou je plynulá výrobná produkcia mlieka a tiež teliat pre produkčné a reprodukčné ciele. Mlieko je nenahraditeľnou potravinovou zložkou pre ľudí, má významné liečebno-dietetické účinky, je bohatým zdrojom vitamínov, má priaznivú skladbu minerálnych a ostatných látok. Liter polotučného mlieka má energiu 1900 - 2065 kJ, zloženie v pomere cukry:tuky:bielkoviny = 38:37:25.
Rozčlenenie dojníc podľa fáz reprodukčného procesu:
- dojnice v období státia na sucho (max. 2 mesiace);
- dojnice v pôrodnom období (max. 1 mesiac);
- dojnice v období rozdojovania a inseminácie (max. 2-3 mesiace);
- dojnice v produkčnom období (zvyšok výrobného cyklu).
Počet dojníc sa vypočítava podľa vzorca:
D PX = početná veľkosť skupiny dojníc, PX = ------ x PC
kde: PC = celkový počet dojníc na farme, 365 D = počet dní pobytu dojníc v príslušnej skupine.
Potreba manuálnych pracovníkov sa vypočítava podľa vzorca:
K npr = potreba manuálnych pracovníkov, npr = ------
kde: K = kapacita príslušnej skupiny dojníc, alebo celej farmy (ks), NO = norma obsluhy (ks na 1 pracovníka).
Napriek zlepšujúcej sa tendencii vývoja úžitkovosti dojníc existuje nemálo problémov, ktoré zbytočne zaťažujú výrobu mlieka, napríklad nižšia výkonnosť našich liniek v porovnaní so západnými technológiami.
Predmetom regulácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami sú:
- surové kravské mlieko, podľa STN 57 0529;
- výrobky z kravského mlieka: maslo, syry, sušené mlieko a výrobky z neho, ďalšie mliekárenské výrobky.
Nástroje regulácie trhu zahŕňajú cenu surového kravského mlieka, množstevné kvóty nákupu mlieka viazané na cenu, štátny intervenčný nákup, exportné dotácie pri vývoze, dotácie a mimocenové nástroje, vývozné a dovozné licencie, ako aj opatrenia na ochranu domácej výroby v zmysle dohody WTO o ochranných opatreniach a o poľnohospodárstve. Rozhodujúcim orgánom pre použitie jednotlivých nástrojov je rada Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky. V oblasti vývozu, dovozu, ochranných dotačných a mimocenových opatrení rozhoduje Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Medzi vybrané ukazovatele organizácie a ekonomiky výroby mlieka možno zaradiť:
- počet narodených teliat v ks na 100 kráv;
- počet odchovaných teliat v ks na 100 kráv;
- priemerná ročná dojivosť v litroch na 1dojnicu;
- vlastné náklady v Sk na 1 liter mlieka;
- priemerná realizačná cena v Sk na 1 liter mlieka;
- produktivita práce v Sk na 1 pracovníka;
- miera rentability v %;
- prácnosť pri výrobe mlieka v min.
Manažment výroby v odchove teliat
Cieľom je produkcia množstva kvalitných jalovičiek pre reprodukciu stáda a kvalitných býčkov pre zabezpečenie zástavu vo výkrme jatočných býkov. Poskytuje kvalitné a diétne mäso, transformuje bohaté zdroje vlastných objemových krmív na žiadúci produkt, poskytuje suroviny pre spracovateľský priemysel.
Z výrobno-organizačného hľadiska sa v praxi môžu realizovať nasledovné formy odchovu teliat:
- teľatníky s mliečnou výživou do 3 mesiacov veku teliat;
- špecializované zariadenia pre odchov teliat oboch pohlaví od 10 dní do 6. mesiaca veku;
- teľatníky ako organická súčasť odchovu jalovíc alebo výkrmu býkov.
Odchov teliat prebieha 10 - 20 dní do 6. mesiaca veku, pričom rozlišujeme:
- obdobie mliečnej výživy (10 - 90 dní);
- obdobie rastlinnej výživy (3. - 6. mesiacov veku).
V praxi sa v súčasnosti realizujú 3 spôsoby odstavu teliat:
- včasný odstav, vo veku 6 - 7 týždňov;
- skrátený odstav, vo veku 8 - 9 týždňov;
- pozvoľný odstav, vo veku nad 9 týždňov.
Manažment výroby v odchove jalovíc
Cieľom je produkcia zdravých, kondične zdatných jalovíc, schopných postupne zabezpečovať reprodukciu stáda. Z výrobno-ekonomického aspektu je dôležité vytvoriť podmienky pre pripustenie jalovíc vo veku 15 - 17 mesiacov a minimálnej hmotnosti 360 - 380 kg.
Proces chovu jalovíc možno rozčleniť nasledovne:
- skupina odchovu jalovíc do 7. mesiaca veku až do pripustenia v 15. - 17. mesiaci, doba trvania predstavuje približne 240 - 300 dní;
- skupina jalovíc od pripustenia až po zistenie gravidity, t. j. približne v 3. mesiaci gravidity, doba trvania predstavuje 90 dní;
- skupina odchovu zistených gravidných jalovíc, ktorá trvá 120 - 150 dni (odporúča sa členenie na jalovice do 7. mesiaca a po 7. mesiaci gravidity).
Manažment výroby v odvetviach chovu ošípaných
Odvetvia chovu ošípaných poskytujú takú mäsovú produkciu, ktorá zohráva významnú úlohu v zabezpečovaní výživy nášho obyvateľstva. Chov ošípaných má oproti chovu hovädzieho dobytka výhody v tom, že:
- nepožadujú sa tak vysoké investičné náklady na ustajnenie ako pri HD;
- technológie v chove ošípaných umožňujú vysoké koncentrácie zvierat;
- možná je bezstelivová prevádzka a vyššia spotreba jadrových krmív.
Z organizačného hľadiska chov ošípaných tvoria:
- šľachtiteľské chovy;
- rozmnožovacie chovy;
- úžitkové chovy.
Manažment výroby v chove prasníc
Cieľom je zabezpečenie rovnomernej produkcie potrebného množstva zdravých odstavčiat. Rozlišujú sa tri základné vývojové fázy:
- skupina nepripustených, pripustených a gravidných prasníc až do 20 - 21. dňa gravidity (35 - 42 dní);
- skupina gravidných prasníc - od 21. - 105. dňa (83 - 90 dní);
- skupina vysokogravidných prasníc - 7 - 10 deň pred pôrodom, ostávajú ešte 3 - 4 týždne.
Manažment výroby bravčového mäsa vo výkrme ošípaných
Cieľom je pravidelná produkcia výkrmových ošípaných pre naplnenie trhových požiadaviek v oblasti kvalitného bravčového mäsa. Turnusová prevádzka vo výkrme predstavuje jednorázové vyskladnenie skupiny alebo niekoľkých skupín zvierat z objektu a jednotlivé obsadenie voľných kotercov. Medzi tým je potrebná dôkladná dezinfekcia.
Rozlišujú sa štyri formy výkrmu:
- tradičný - najnáročnejší, norma obsluhy max. 180 ks;
- mokrý výkrm - výkrm vlhkými zmesami - norma obsluhy 700 - 1200 ks;
- suchý výkrm - výkrm suchými zmesami - norma obsluhy 1800 - 2000 ks;
- moderné technológie s automatizovanými systémami kŕmenia a napájania.
Manažment výroby hovädzieho mäsa
Pre dosahovanie efektívnej produkcie má značný význam doba výkrmu. Snahou je dosahovanie čo najkratšej doby od naskladnenia zvierat (približne 180 kg ž. h.) až do vyskladnenia (500 - 530 kg ž. h.).
K základným organizačným formám výkrmu HD patria:
- intenzívny výkrm HD jadrovými krmivami od 150 do 500 kg živej hmotnosti.
Predmetom usmerňovania trhu s hovädzím mäsom sú:
- živý hovädzí dobytok, okrem čistokrvných plemenných zvierat;
- hovädzie mäso čerstvé alebo chladené;
- hovädzie mäso mrazené;
- párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, drobkov alebo krvi;
- prípravky a konzervy z mäsa, drobkov alebo krvi.
Výkrm hovädzieho mäsa - Najlepšie spôsoby, ako zarobiť peniaze - Cow Farm
Reprodukcia a ekonomika
Základom každej ľudskej činnosti je potreba. Potreba je stav organizmu, kedy človek pociťuje nedostatok niečoho. Je to uvedomelý alebo neuvedomelý nedostatok niečoho. Každý si stanovuje svoju vlastnú hierarchiu potrieb. Ovplyvňujú každého poznatky a spôsob myslenia (daný zdravotným stavom, výchovou, ...). Potreby sú vysoko individuálne, môžu byť primárne (biologické) a sekundárne (druhotné). Môžu byť individuálne, kolektívne a spoločenské.
Statok je všetko užitočné (hmotné aj nehmotné) čo uspokojuje ľudské potreby. Delia sa podľa dostupnosti (voľné, ekonomické), podľa vzácnosti (ekonomické statky sú vzácne, existujú v obmedzenom množstve) a podľa vlastníctva (súkromné, verejné).
Spotreba je uspokojovanie bežných potrieb. Spotrebu ovplyvňuje viacero činiteľov: reklama, peniaze, návyk, kvalita, ...
Keďže výrobné zdroje každej krajiny sú značne obmedzené, spoločnosť musí zvažovať, čo bude vyrábať a musí sa rozhodovať medzi viacerými možnosťami. Alternatívne náklady na výrobu tovarov a služieb sú merané nákladmi tých statkov a služieb, ktorých sa spoločnosť musela vzdať. Hranica výrobných možností sa posúva doprava a nahor, ak sa získajú dodatočné výrobné zdroje a začnú sa využívať modernejšie technológie.
Rozšírená reprodukcia znamená extenzívny alebo intenzívny rast výroby. Extenzívny rast sa zabezpečuje vstupom dodatočných výrobných faktorov (pracovnej sily, strojov, zariadení a podobne).
HDP (Hrubý domáci produkt) je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame celkovú ekonomickú činnosť krajiny. Vyjadruje súčet pridanej hodnoty a nepriamych daní. Pridaná hodnota z hľadiska firmy predstavuje rozdiel medzi jej tržbami a jej nákupmi materiálov a služieb od iných firiem. Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo vyrobených konečných výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za jeden rok. Amortizácia predstavuje hodnotu spotrebovaných a opotrebovaných kapitálových statkov.
Čistý export je rozdiel medzi exportom a importom. Je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej krajine vyrobí a tým, čo sa v danej krajine nakúpi a spotrebuje.
Statky a služby produkované v domácnosti (pre seba, svoju domácnosť alebo príbuzných) sa nerealizujú prostredníctvom trhu, a preto nie sú obsiahnuté v HDP, ale zvyšujú ekonomický blahobyt.
Produkcia tieňovej ekonomiky zahŕňa legálne aktivity (fušky) a ilegálne aktivity (obchod s drogami, zbraňami), ako aj pololegálne aktivity (daňové úniky, aktivity typu „urob si sám“).
Rast kvality úžitkových vlastností statkov a služieb zvyšuje ekonomický blahobyt. Hodnota voľného času nie je súčasťou HDP, ale jeho rast zvyšuje ekonomický blahobyt.
Inflácia
Inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny. Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá.
Inflácia môže nadobudnúť rozmanité formy podľa rýchlosti rastu cien:
- mierna inflácia (jednociferné ročné miery) - prijateľná a zlučiteľná s normálnym vývojom ekonomiky;
- cválajúca inflácia (10 - 999 % ročne) - spôsobuje veľké ekonomické problémy;
- hyperinflácia (nad 1000 %) - spojená s mierou inflácie viac ako 1000 %, výraznou dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom peňažného hospodárstva.
Podľa príčin delíme infláciu na:
- inflácia ťahaná dopytom (agregátny dopyt rastie rýchlejšie ako celková ponuka);
- nákladová inflácia (rast výrobných nákladov, najmä miezd, cien vstupov);
- skrytá inflácia (rast cien sa neprejavuje, typická pre centrálne riadenú ekonomiku).
Nezamestnanosť
Pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobroľné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách (tzv. prirodzená miera nezamestnanosti).
Typy nezamestnanosti:
- lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanosť (problémy s mobilitou alebo kvalifikáciou);
- dobrovoľná nezamestnanosť (podpory v nezamestnanosti sú vysoké, ľudia volia nečinnosť);
- frikčná (dočasná) nezamestnanosť (migrácia, zmeny zamestnania, zmeny zapríčinené životným cyklom);
- štruktúrna a technologická nezamestnanosť (modifikácia ekonomických štruktúr, nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách);
- cyklická nezamestnanosť (najvážnejšia, vyplýva z hospodárskych kríz).
Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, sú v rovnováhe.
tags: #reprodukcia #jednoducha #zuzena #rozsirena