Ako pomôcť deťom lepšie čítať a rozumieť textu

Mnohé deti sa naučia čítať technicky správne - plynulo, bez chýb - no zároveň nerozumejú tomu, čo práve prečítali. Bez porozumenia sa z čítania stáva len mechanická činnosť. Tréning porozumenia začína oveľa skôr, než si dieťa samo prečíta prvé slovo. Už počúvanie príbehov a rozprávanie o nich učí dieťa chápať dej, postavy či zápletku. Čítanie s porozumením je zručnosť, ktorú sa dieťa učí postupne. S pomocou otázok, spoločného čítania a povzbudzovania môžete svojmu dieťaťu pomôcť pochopiť nielen text, ale aj svet okolo seba.

Význam čítania s porozumením

Čítanie, s ktorým sa stretávame pri žiakoch prvého ročníka je vlastne začiatok cesty od elementárneho čítania po čítanie s porozumením, alebo k analytickému čítaniu. Význam tohto postupného zdokonaľovania čítania je veľký. Nestačí len reprodukovať text, hľadať v ňom odpovede na otázky, ale ako hovorí vo svojej práci Esej o čítaní a knách Arthur Schopenhauer. Kniha by mala plniť úlohu dobrého, múdreho, láskavého učiteľa i vychovávateľa, ktorý malého čitateľa jemne postrčí byť lepším človekom. A na to treba dobrého autora s dobrými textami.

Počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky si dieťa osvojuje techniku čítania. Po druhom ročníku hovoríme už o zdokonaľovaní techniky čítania, zvýšení porozumenia a skvalitnenia schopnosti reprodukcie prečítaného textu. Vyplýva to z cieľa čítania, ktorým je porozumenie prečítanému textu a schopnosť vedieť o prečítanom hovoriť. Teda čítanie s porozumením je základný spôsob učenia sa. Neporozumenie prečítaného textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch, nakoľko čítaním sa dieťa učí a nadobúda nové vedomosti a poznatky. Napríklad pri porozumení zadaní úloh vo vyšších ročníkoch z predmetov, ako sú matematika, zemepis a pod. Pomalé čítanie ovplyvňuje rýchlosť vypracovania zadania pri samostatnej práci a tiež pri písomných prácach, to ovplyvňuje výsledok práce a následne hodnotenie žiaka pedagógom.

Ak podceníte problémy s čítaním, môže to mať následky. U detí s problémami pri čítaní sa vytvorí „začarovaný kruh“. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Pri strate trpezlivosti dostane od rodičov i tresty za zhoršenie prospechu v slovenskom jazyku i v iných predmetoch. Učenie a škola sa stávajú najväčším nepriateľom. Samotné dieťa rezignuje: „Načo sa budem učiť, keď aj tak to potom neviem a mám zlé známky?“

„Nechuť do učenia sa stupňuje a veľakrát nastupuje u samotného dieťaťa pocit menejcennosti, zníženie sebavedomia a často aj poruchy správania. V škole je dieťa buď utiahnuté, smutné alebo, naopak, začína vyrušovať, odmieta pracovať na hodine, písať úlohy, zamestnáva sa nevhodnými činnosťami a nechce doma čítať. Niekedy je sprievodným znakom i somatizácia (zdravotné ťažkosti na báze psychickej záťaže) a iné zdravotné ťažkosti ako spôsob kompenzácie či úniku od školských povinností. Najmä ráno pri odchode do školy sa dieťa sťažuje na bolesť brucha a pod. Môžu sa pridružiť i neurózy či záškoláctvo. Nič sa nenapráva tak ťažko ako nezáujem dieťaťa o učenie a jeho frustrácia z neúspechu. Najťažšie sa ošetruje detská duša zranená dlhodobým neúspechom,“ vystríha Hana Laciková.

Kedy a ako začať s rozvojom porozumenia?

Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu. Ako odhaliť prvé varovné signály a ako podporovať u detí rozvíjanie čítania s porozumením?

Už od predškolského veku pri počúvaní príbehov. Čítajte spoločne a pravidelne - nahlas aj potichu. Po každej strane sa opýtajte - napr. Venujte čítaniu čas a pozornosť. Ukážte dieťaťu, že čítanie nie je len školská povinnosť, ale aj cesta k poznaniu, zábave a vlastnej fantázii.

Začiatok čítania s porozumením musí byť spojený s vhodným výberom textu. Čiže text by mal byť primeraný veku, zaujímavý pre dieťa, je dobré vedieť o záujmoch čitateľa a tiež poznať jeho čitateľské zručnosti. Skontrolujte, či je text primeraný veku a schopnostiam. Ak je príliš náročný, zvoľte jednoduchší.

Dieťa sa od ranného detstva učí od svojich rodičov. Osobným príkladom. Dieťa nerozumie pokynu, choď si do izby čítať s porozumením. Tomu sa musí naučiť. A na to potrebuje niekoho, kto ho k tomu dovedie. Od ranného detstva je dobré brať deti do príbehov, čítať im, rozprávať sa s nimi o prečítanom texte, rozširovať slovnú zásobu a naučiť ich vyjadriť svoj názor, postoj k textu.

V texte musí dieťa správne rozoznať dôležité od menej dôležitého, dobré od zlého, musí sa vedieť stotožniť s postavami, nájsť hrdinu, vcítiť sa do porazeného, nájsť dobro a mať zážitok z príbehu. To všetko zvládne až vtedy, ak dokáže pochopiť text.

Predpoklady úspešného čítania

Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Platí zásada, že reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so spojkami). V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov. Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí.

Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s.

TIP PRE RODIČOV: Fonologické uvedomovanie môžete trénovať napríklad aj hrou na robota, ktorý slabikuje slová. Deti tiež baví hra na vytlieskavanie mien predmetov, ktoré vidíte pri ceste autom (au-tá, kve-ty, pa-ne-lá-ky). Alebo ďalšou možnosťou je hra, v ktorej má dieťa za úlohu vymyslieť čo najviac slov na rovnakú hlásku (L: lata, Laco, lyžica).

„V oblasti kognitívnych (poznávacích) schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek. Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu,“ vysvetľuje Mgr. Hana Laciková, PhD. zo súkromnej špeciálno-pedagogickej poradne Inštitút detskej reči v Bratislave.

TIP PRE RODIČOV: Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Povedzte dieťaťu niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov). Dieťa si má zapamätať 4 - 6 vyložených pexesových kariet, tie sa potom otočia a dieťa ich má v presnom poradí vymenovať.

Kľúčová rola učiteľa a rodiča

Učiteľ je prvý, kto si všimne ťažkosti s čítaním, nakoľko vie porovnať jednotlivé deti v triede a vie kompetentne posúdiť vážnosť zaostávania či stagnácie dieťaťa oproti rovesníkom. Stačí sa poradiť s odborníkmi, pohovoriť si s rodičmi a v prípade potreby poslať dieťa na odborné vyšetrenie. Tu je dôležité povedať, že odlíšiť dyslexiu od slabého čítania je náročné aj pre odborníkov a vyžaduje si to dôslednú diagnostiku. Orientačným predpokladom dyslexie u dieťaťa na prvom stupni môže byť nezáujem o učenie, ale tiež skutočnosť, že dieťa dosahuje v slovenskom jazyku o dva stupne horšie výsledky (známky) ako napríklad z predmetu matematika.

Čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného textu. To znamená, že dieťa môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania. Porozumenie pri čítaní považujeme za cieľ a základný spôsob učenia sa. Poruchy čítania negatívne ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa v škole, sú vážnou prekážkou efektívneho učenia sa, a tak v mnohých prípadoch i zdrojom emocionálnych porúch a neuróz. Príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania môžu byť:

• nedostatočný intelektový potenciál žiaka,
• zdravotné problémy - časté absencie v škole,
• porucha zraku,
• porucha sluchu,
• porucha pozornosti,
• nedostatočná podpora rodinného prostredia,
• nesprávny didaktický postup osvojovania čítania a pod.
• osobitnou kategóriou porúch čítania, ktorej východiskom sú špecifické deficity, je dyslexia, t. j. špecifická vývinová porucha čítania.

Pozor na varovné signály

V praxi sa odborníci stretávajú s odhalením problémov s čítaním v rôznom veku detí. V niektorých prípadoch je to na začiatku školskej dochádzky, u iných v treťom ročníku a v niektorých prípadoch oveľa neskôr, napr. v piatom ročníku. Prečo je to tak? „Niektoré deti si vybudujú vďaka dobrej inteligencii pomerne efektívne kompenzačné mechanizmy, ktoré im do istého veku vystačia a okolie ani nezaregistruje ťažkosti dieťaťa v čítaní. Avšak niekedy tieto spôsoby „maskovania“ začínajú u dieťaťa zlyhávať pri zmene podmienok, napríklad pri väčšom nápore učiva v spomínanom 3. a 5. ročníku, pri zmene pedagóga, pri zvýšení náročnosti učebnej látky. Pri snahe zrýchliť tempo čítania si deti často zvolia stratégiu nesprávnej techniky čítania, a to dvojité čítanie. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas,“ vysvetľuje Hana Laciková. Tento spôsob čítania narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Kvôli nesprávnej technike čítania a pomalosti, veľkej chybovosti pri čítaní nedokáže potom žiak presne zreprodukovať, o čom čítal. Vtedy hovoríme o ťažkosti s reprodukovaním textu, prípadne môže ísť aj o problém s porozumením prečítaného textu.

Ako rozvíjať čítanie s porozumením?

Nečítajte doma na čas! Orientačne by sme mohli povedať, že hranica sociálnej únosnosti pri hodnotení rýchlosti čítania je približne 60 správne prečítaných slov za minútu na konci 2. ročníka základnej školy. Ide však o veľmi orientačné hodnotenie, pričom odborníci dnes už naozaj neodporúčajú cielené hodnotenie čítania na čas, keďže to stresuje žiaka a nie je to vždy zárukou dobrého porozumenia prečítaného textu.

Pracovné zošity a aktivity:

• Séria pracovných zošitov Tajomstvá sveta pre 1., 2., 3. a 4. ročník ZŠ, ktoré krátkymi, pútavými a zaujímavými príbehmi a na ne nadväzujúcimi súbormi úloh učia žiakov pracovať s textom. Úlohy sú formulované a koncipované spôsobom ako úlohy v testovaní 5 a 9, či PISA, a teda slúžia ako predpríprava na testovanie na 2. stupni ZŠ.
• Ukážky aktivít z pracovných zošitov Tajomstvá sveta z RAABE, ktoré rozvíjajú u detí čítanie s porozumením.

Príklady textov a úloh na rozvoj čítania

Skúška čítania na konci 1. ročníka

Text:

Evička je prváčka. Aby to každý o nej vedel, chodí prvá do školy. Voláme ju hrkálka, lebo hrká. Ona vlastne nie, ale jej taška. Všetky veci sa jej tam neustále hádajú. Ceruzka vraví, že si nakreslí, čo chce. Guma sa smeje, že všetko, čo ceruzka nakreslí, vygumuje. Pero kričí na gumu, že sa chvastá. „Vygumuj to, čo napíšem ja!“ „Ticho, valček!“ bráni sa guma. „Keby si nemal nos od atramentu, nenapísal by si nič.“ Všetky písmená z abecedy súhlasia s perom. Iba G, U, M, A prisviedčajú gume. H, R, K prekričia všetky. Preto stále počuť: „HRK, HRK, HRK...“ Až v triede sa prestanú Evičkine veci škriepiť, lebo tam musí byť ticho.

Technika skúšania čítania:

Žiak prečíta prvé dve vety na rozčítanie. Po dvoch prečítaných vetách sa začína merať čas. Dieťa číta text zo svojej predlohy. Učiteľ sleduje čítanie a zaznamená si, kde sa v texte žiaka nachádza po uplynutí prvej minúty aj po uplynutí druhej minúty. Zaznamenávajú sa aj chybne prečítané slová a ich prípadné opravy.

Skúška čítania umožňuje sledovať nasledovné ukazovatele:

• technika čítania: počet správne prečítaných slov za 1. minútu, 2. minútu a ich priemer, ako aj celkový čas, za ktorý dieťa prečíta celý text.
• úroveň porozumenia informácií, ktoré boli priamo vyjadrené v texte: žiakovi môžeme položiť otázky na porozumenie, ktoré priamo vyplývajú z textu ( Do ktorej triedy chodí Evička? 1. do prvej 2. do druhej).
• Technika čítania: hláskovaním, slabikovaním (oddelene - viazane), globálne, kombinovane, dvojité čítanie (trojité čítanie).
• Chyby v čítaní: zámena písmen, nedodržanie dĺžky, vymýšľanie slov, vynechávanie (písmen, slabík, slov), pridávanie (písmen, slabík, slov).
• Porozumenie: samostatná reprodukcia, reprodukcia pomocou otázok, nečíta s porozumením.
• Intonácia ( . , ! ? „“ : ).

Možnosti textov a úloh:

• Fotky s príbehom I, II: Jednoduché až náročnejšie texty a otázky pre začínajúcich čitateľov.
• Doktor Nápad: Príbehy s riešením problémov.
• Texty o obrázkoch: Rozvíjanie pozornosti k detailom na obrázkoch.
• Líška Adela, Karas a Pedro: Zábavné príbehy pre menších čitateľov.
• Príbehy z chovateľských potrieb, Príbehy plné prísloví, Bájky, Slovenské povesti, České povesti, Grécke mýty: Rôznorodé žánre s úlohami na porozumenie a pochopenie významu.
• Ufón stratený v meste: Príbehy so sci-fi tematikou.
• Články, rozhovory, názory: Výber reálnych článkov z tlače pre rozvoj porozumenia aktuálnym témam.
• Požierač snov: Príbehy na zamyslenie o snoch.
• Detektívne príbehy s plánikmi: Rozvíjanie logického myslenia a porozumenia vizuálnym informáciám.
• Populárno-náučné texty: Zaujímavé ukážky z oblasti ochrany životného prostredia a histórie.
• Jazykové prostriedky: Odhaľovanie jazykových prostriedkov v konkrétnych ukážkach.
• Imaginárne slová: Hra s neznámymi slovami.
• Wikipédia: Informačne nabité texty z online encyklopédie.
• Súhrnná správa IPCC: Texty o klimatickej zmene.

tags: #reprodukcia #textu #pre #deti