Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady.
Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje. Poznáte tieto situácie?
Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Obdobie vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov.
Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo…
Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Vzdor - riešenia
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše…). Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Vzdor u malých detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti. U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa nenechať biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Dať presne opačný povel
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Naučiť ich povedať, čo chcú
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Určiť mentálny vek dieťaťa
Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
Hovoriť s nimi ako s partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
Ako to bolo nedávno u nás
Pol štvrtej ráno. Náš 3,5 ročný chlapček sa budí so strašným revom. Keď večer zaspáva, ukladá si okolo seba plyšové hračky, ktoré „spinkajú“ s ním. Teraz sa budí a zisťuje, že sú hračky rozhádzané (logicky, veď sa v noci otáčal z boka na bok). Reaguje strašným ryčaním. Prenášame ho do obývačky. Ideme si ľahnúť (skúšame možnosť odísť z miestnosti - odíde divák, predstavenie sa skončilo). Po pol hodine sa nič nemení, dieťa ryčí ďalej. Preblyslo mi hlavou, že sú už hore všetci susedia a niektorí volajú políciu, že ho určite týrame… Ehm… Už to trvá dlho a som nervózna. Prichádzame k nemu a ja (stokrát cestou som to predýchavala) hlasno dookola opakujem: „Čo sa stalo? Bolí ťa niečo? No, keď takto strašne plačeš, asi si chorý. Ideme na pohotovosť. Tam ti dá pani doktorka liek. Tatko, choď sa obliecť, treba ísť na pohotovosť….“ Postupne (trvá to asi 20 minút) sa ukľudňuje. Našli sme vhodnú formu. Nakoniec chlapček vyhlasuje, že chce zostať spinkať v obývačke. Rozťahujem mu sedačku, ukladám ho. Najprv chce spinkať sám, ale ja si po niekoľkých minútach prenášam perinu a ľahnem si k nemu. Najprv sa odťahuje. Neskôr si nechá hladkať hlavičku, až nakoniec si prenáša sám svoj vankúšik k môjmu. Potom zaspáva - a držíme sa za ruku. Všetko to trvalo asi 90 minút. Tentokrát sme to zvládli. Ráno sa ho potom pýtam, čo sa to v noci stalo… A on mi hovorí (a zrejme sa aj hanbí): „Mami, ale to som nebol ja, vieš?“
Útecha pre rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Vývoj trojročného dieťaťa
Trojročné dieťa prechádza významným obdobím vývoja, ktoré so sebou prináša množstvo zmien v oblasti reči, motoriky, myslenia a sociálneho správania. Toto obdobie je prechodom od batoľaťa k predškolákovi, plné objavovania, učenia sa a osamostatňovania.
Rečový vývoj: od slovíčok k vetám
Po treťom roku života dieťaťa dochádza k výraznému rozvoju reči. Slovná zásoba sa rapídne rozširuje a deti sa učia nové slová veľmi rýchlo. Podľa odborníkov dokáže trojročné dieťa povedať od 250 do 500 slov. Deti v tomto veku už dokážu tvoriť dlhšie vety, ktoré sa skladajú aj zo šiestich slov. Vety sú jednoduché a majú logický sled. Dieťa už nepoužíva iba bezvýznamné slová, ktoré nedávajú zmysel. Spojky začína používať až neskôr. Trojročné dieťa už dokáže lepšie pochopiť otázky a odpovedať na ne.
Ako podporiť rečový vývoj?
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Používajte jednoduché, ale gramaticky správne vety.
- Čítajte mu knihy: Vyberajte knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10-15 mesiacov. Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku a dokonca aj porozumie tomu, na čo sa pýtame. Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet. Oneskorený vývin reči môže mať viacero príčin. Jedným z hlavných dôvodov môže byť oneskorený vývin motoriky. V dnešnom svete musíme venovať pozornosť aj skutočnosti, že v mnohých prípadoch je nahradené spoločné spievanie a riekanky televíziou, telefónom a tabletom. Ale môže sa vyskytnúť aj problém s porozumením reči, čo vyzerá ako keby dieťa občas nepočulo čo hovoríme alebo ako keby nedávalo pozor. V tom prípade si nemyslíte, že je iba lenivé alebo nemá náladu, poprípade ho nezaujalo čo hovoríme. Často sa stane, že by aj chcelo porozumieť tomu, čo mu hovoria, ale počuje inak ako by malo. Čím skôr nájdeme kľúč k riešeniu, tým rýchlejšie dokážeme pomôcť a menej problémov sa objaví neskôr v škole. Keď sa tým nebudeme zaoberať, neskôr môžu nastať vážne problémy pri čítaní, písaní a pri písaní diktátov.
Přípravná cvičení k hlásce R
Motorický vývoj
V treťom roku života dieťaťa dochádza k výraznému pokroku v hrubej aj jemnej motorike. Niektoré deti už skáču aj na jednej nohe. Chôdza po schodoch: Deti striedajú nohy pri chôdzi po schodoch a nemusia sa pridržiavať zábradlia. Jazda na trojkolke: Deti dokážu používať pedále na trojkolke alebo bicykli s opornými kolieskami. Hádzanie a chytanie lopty: Dieťa dokáže chytiť loptu do ohnutých paží. Beh: Beh je istejší a koordinovanejší. Dieťa je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk. Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm. Dokáže ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda. Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom. Behá už viac a istejšie a jazdí na trojkolke. Skáče a stojí na jednej nohe cca 5 sekúnd. Chodí dopredu a dozadu bez problémov.
Jemná motorika
Držanie ceruzky: Dieťa dokáže držať ceruzku prstami a kresliť kruhy, zvislé a vodorovné čiary. Obliekanie a vyzliekanie: Deti sa dokážu obliecť a vyzliecť bez pomoci, ak majú jednoduché oblečenie. Strihanie: Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Kreslenie: Dokáže nakresliť kružnicu. Väčšinou býva kresba postavičiek stále v podobe "hlavonožca", ale svoju kresbu obohatí o uši, nos, širší úsmev zobrazujúci hornú a spodnú peru, zuby, prste na nohách aj rukách a pod. Stavanie veže: Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla. Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky. Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti. Začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika - pohyby prstov a celej ruky.
Ako podporiť motorický vývoj?
- Podporujte pohyb: Nechajte dieťa behať, skákať, liezť a hrať sa vonku.
- Ponúknite mu rôzne hračky: Kocky, ceruzky, farbičky, nožnice, loptu a iné hračky, ktoré rozvíjajú motorické zručnosti.
- Hrajte sa s ním: Hrajte sa hry, ktoré vyžadujú pohyb a koordináciu.
- Povzbuďte ho k samostatnosti: Nechajte ho, aby sa obliekalo a vyzliekalo samé.
Rozumový a sociálny vývoj: poznávanie, emócie a priateľstvá
Trojročné deti sa stávajú zvedavými objaviteľmi, ktorí sa učia o svete okolo seba a rozvíjajú svoje sociálne zručnosti.
Rozumové schopnosti
Rozoznávanie farieb a tvarov: Dieťa rozoznáva základné tvary a farby a vie ich roztriediť. Pomenúvanie predmetov: Vie pomenovať predmety na obrázkoch. Orientácia v priestore a čase: Zvládne sa orientovať vonku, rozoznáva dennú dobu a vie určiť prednú alebo zadnú časť oblečenia. Sústredenie: Trojročné dieťa má vedieť niekoľko minút udržať pozornosť na jednu činnosť a sústrediť sa. Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“. Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Zapamätať si časť príbehu. Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Triediť predmety podľa tvaru a farby. Poskladať veku primerané puzzle. Dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí.
Sociálne a emocionálne schopnosti
Hra s inými deťmi: Dieťa sa rado hrá s kamarátmi v kolektíve a vie požičiavať hračky. Začína sa hrať s inými deťmi (už nielen vedľa nich) - predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky. Nadväzovanie priateľstiev: Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Rozlišovanie emócií: Nastáva obdobie, ktoré je tiež dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať. Sebakontrola: Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie. Tretí rok života je hraničným vekom, dieťa začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé. Empatia: Ak uvidí, že je niekomu smutno, pokúsi sa mu nejakým spôsobom náladu zlepšiť. Pravdovravnosť a čestnosť: Začne chápať pojem pravda a čestnosť. Ak dieťa prizná svoj priestupok, odmeňte ho za pravdovravnosť.
Dieťa sa stáva viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých. Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ. Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed …). Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe. Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.
Nástup do škôlky
Tri roky v živote dieťaťa znamenajú aj zápis do škôlky a začiatok predškolského obdobia. Väčšina detí v tomto veku začína chodiť do škôlky, ak sa rodičia nerozhodnú nechať si ho ešte doma. V tomto roku sa začína aj s nácvikom na nočník. Vyžaduje osvojenie si a zvládnutie rôznych zručností, a preto je to individuálne.
Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do škôlky?
- Používať záchod (nie nočník).
- Samo si stiahnuť nohavice a posadiť sa na záchod.
- Poznať svoje osobné veci.
- Niekoľko minút udržať pozornosť na jednu činnosť a sústrediť sa.
- Samostatne jesť a piť z pohára.
Dvojjazyčnosť
Pokiaľ v rodine používate dva jazyky, je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby sa dieťa naučilo oba jazyky správne.
Ako učiť dieťa dva jazyky?
- Používajte každý jazyk v oddelených časoch alebo situáciách.
- Vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete.
Rovnocenne však rozumejú obom.
Čo majú spoločné trojročné deti a tínedžeri?
Podobajú sa zrazu vaši trojroční správaním na tínedžerov? Nuž, zdá sa, že v tomto prípade zdanie neklame a mnohé veci majú naozaj spoločné. Príroda totiž zariadila, že vo veku približne troch, štyroch rokov a tínedžerskom veku v raste a rozvoji vidíme veľké skoky vpred vo fyzickej, kognitívnej, emocionálnej oblasti. Ďalším spoločným znakom sú dramatické scény. V oboch sú emócie vybičované až na maximum a prekvapení rodičia sa často nestihnú ani čudovať, odkiaľ sa to celé vzalo. Stojí za tým vývin mozgu a v prípade tínedžerov ešte navyše hormonálny vývoj. Tieto zmeny výrazne ovplyvňujú to, ako vidia svet a spracovávajú emócie. Najďalej zájdete s trpezlivosťou, hoci jej asi nebudete mať nazvyš. Malé dieťa má veľkú túžbu - objavovať. Preto lezie na stoly, stoličky, preliezačky, stromy. Z tohto dôvodu uteká od svojich rodičov a je mu jedno, že sa rozbehlo na cestu. Trojroční nevnímajú nebezpečenstvo a sú ochotní riskovať. Veľmi podobne reagujú aj tínedžeri. Skúšajú alkohol, drogy, sex. Sú nezraniteľní a neporaziteľní. Myslia si, že sa ich riziko netýka. Všetko vedia najlepšie. Dôvodom je, že časť mozgu zvaná prefrontálny kortex, ktorá stojí za plánovaním, riešením problémov, zvažovaním možností a vytváraním stratégie, sa ešte len vyvíja. Rovnako sa len buduje aj limbický systém, čiastočne zodpovedný za reguláciu emócií, plánovanie vopred a vyhodnocovanie rizika. Trojročné deti i tínedžeri si myslia, že sú stredobodom pozornosti. Celý vesmír sa točí okolo nich. Sú narcistickí a egocentrickí. Všetko, na čom záleží je „ja“ a „čo chcem ja“. Najdôležitejší je ich názor a ich pohľad. Dôvod je jednoduchý - vývoj mozgu. Tínedžeri to majú veľmi podobné, len z iného dôvodu. Okolo 11. roku sa deti stávajú vedomé svojho myšlienkového procesu. Začínajú myslieť o myslení, o tom vlastnom. A v prvom rade myslia na seba. Čo sa týka iných ľudí, rozmýšľajú aj o tom, na čo myslia a sú presvedčení, že sa tiež zaoberajú len nimi. Myslia si, že sú stredobodom pozornosti všetkých navôkol.
Ako zvládnuť malých „puberťákov“?
Alan Kazdin, riaditeľ Rodičovského centra na Yale Univerzite, má pre rodičov dobrú správu. Hovorí, že vek tri roky je vrcholom negatívneho správania. Podľa neho ide o stret záujmov. Rodičia sa snažia na jednej strane mať veci pod kontrolou, lebo ich drobec sa bezhlavo vrhá do každého dobrodružstva, no ich trojročné deti zúfalo túžia po samostatnosti. Rodinný život sa tak mení na bojové pole. Dieťa sa bez boja nevzdáva, to, že dokáže lepšie formulovať svoje myšlienky a jasnejšie sa vyjadrovať, vedie k vyjednávaniu na vysokej úrovni. Pravdou je, že deti sa uchyľujú k hysterickému správaniu vtedy, keď túžia po pozornosti rodiča. Napriek tomu, že sme v prítomnosti detí často, neznamená to, že majú aj našu pozornosť. Základom vzťahu s dieťaťom je rešpekt. Iste chcete, aby rešpektovalo vás, no nezabúdajte, že to isté prislúcha aj jemu. Ak na neho v strese kričíte, že nestihnete prísť načas do škôlky, ukazujete mu, že to s tým rešpektom k nemu nemyslíte až tak vážne. Keď s ním pod časovým tlakom nezaobchádzate pekne, nečakajte, že sám sa bude v strese správať ukážkovo. Platí tu jednoduché klasické pravidlo, nerobte iným, čo by ste nechceli, aby robili vám.
Pediater Justin Coulson vysvetľuje, že aj nadmerné vysedávanie pred obrazovkou počítača, mobilu, tabletov alebo televízora ovplyvňuje schopnosť detí kontrolovať svoje nálady a emócie. Ak očakávate udalosť, ktorá by mohla vášho drobca rozhodiť z jeho bežného životného rytmu, napríklad nástup do škôlky, pokúste sa spolu túto situáciu prejsť ešte pred tým, než skutočne nastane. Môžete si napríklad spolu vyrobiť knižku, v ktorej bude on hlavným hrdinom. Nakreslite si učiteľky, denný režim i vyzdvihnutie dieťaťa popoludní. Často si ju spolu čítajte. Vicki Kelley, výchovná špecialistka z Texasu vysvetľuje, že to dieťaťu pomôže konkrétne si predstaviť, čo sa bude diať, ľahšie pochopí to, čo vidí a čoho sa môže dotknúť ako to, čo len počuje.
Deti si často to najhoršie správanie nechávajú pre najbližších, na ktorých im najviac záleží. Skúste sa pozrieť na jeho odvrávanie touto optikou a možno uvidíte, že ak sa dokážete na dieťa naladiť, jeho scéna po návrate zo škôlky môže byť dôsledkom zlej nálady, vyčerpania alebo jednoducho hladu. Možno po celom dni potrebuje vypustiť paru. Stojte nad vecou a nenechajte sa zatiahnuť do hádky s drobcom, ani nezvyšujte zbytočne hlas. Skúste mu povedať, že takto sa s ním baviť nebudete a neželáte si ani, aby sa on takýmto tónom rozprával s vami. Počkajte, kým obaja vychladnete a spätne sa k situácii môžete vrátiť. Potom mu povedajte, že rozumiete, že toho asi bolo v škôlke veľa, že sa môže cítiť unavený a vyčerpaný a je v poriadku, ak a hnevá. No dajte mu najavo, že hnev nemôže smerovať voči vám. Pomôžte mu nájsť riešenie, ako by ste túto situáciu mohli zvládnuť v budúcnosti.
Nedajte sa zlákať na ľahké riešenie podplácaním, aby ste na čas zastavili jeho príšerné správanie. Tak ho totiž priamo učíte, ako byť manipulátorom. Iste potrebujete čas pre seba, aby ste vybavili dôležité veci, alebo si aspoň oddýchli, no nesľubujte, že mu kúpite novú kolobežku len preto, aby vás chvíľu nechal na pokoji. Drobcom nejde o nové hračky. Chcú len kúsok obyčajnej rodičovskej pozornosti. Ak vás nabudúce vytočí svojim správaním, navrhnite mu, že si s ním pôjdete zahrať futbal alebo prečítať knižku. Deti sa chcú cítiť dôležité, chcú vedieť, že im na vás záleží. Pomôžte im vybudovať sebavedomie a sebadôveru tak, že skutočne budete prejavovať o ne záujem. Sledujte, čo ich baví. Niekedy budete mať viac času, inokedy menej, no aj pol hodina bude stačiť, ak sa ich spýtate, ako sa majú, čo dnes zažili. Zjedzte spolu niečo dobré a dajte im najavo, že sú jedinečné a pre vás dôležité. Väčšina detí, ktoré vedia, čo pre rodičov znamenajú, nepotrebujú dramatické scény, aby upriamili pozornosť na seba, to, na čom im záleží je, aby vás urobili spokojnými a aby ste boli na ne pyšní.
Otázka od rodiča: Mám takú otázku. 3 ročné dieťa, ktoré vydáva len zvuky. Nemyslím teraz zvuky napodobňovanie niečo ako hav hav mnau alebo tak. Proste len ako keby skriekanie. Nehovári nič žiadne mama tato atď. Myslíte že to treba už riešiť s logopédom či nie? Niekedy vôbec nereaguje na matku ak mu chce niečo povedať nedokáže nadviazať s ním ani kontakt proste dieťa si robí svoje a odchádza. Druhá vec to isté dieťa vie ho nahnevať úplne banálna vec. Viacere deti niekde a ono pride tak sa mu nepáči že sa napr hrajú tak zacne uplne revat hadzat sa o zem dupat nohami atd. Prípadne ide auto po ceste auto odíde neni ho vidiet a dieta dostane total zachvat ze to auto zmizlo.
Trojročné dieťa prechádza významným obdobím vývoja, ktoré so sebou prináša množstvo zmien v oblasti reči, motoriky, myslenia a sociálneho správania. Toto obdobie je prechodom od batoľaťa k predškolákovi, plné objavovania, učenia sa a osamostatňovania.
Rečový vývoj: od slovíčok k vetám
Po treťom roku života dieťaťa dochádza k výraznému rozvoju reči. Slovná zásoba sa rapídne rozširuje a deti sa učia nové slová veľmi rýchlo. Podľa odborníkov dokáže trojročné dieťa povedať od 250 do 500 slov. Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety. Deti v tomto veku už dokážu tvoriť dlhšie vety, ktoré sa skladajú aj zo šiestich slov. Vety sú jednoduché a majú logický sled. Dieťa už nepoužíva iba bezvýznamné slová, ktoré nedávajú zmysel. Spojky začína používať až neskôr. Po druhom roku života sa objavuje aj minulý čas slovies. Dieťa sa začína prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vyjadruje druhú osobu slovies. Osvojuje si predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Ak dieťa v tomto období netvorí gramatiku úplne správne, napríklad povie „koni“ namiesto „kone“, nezľaknite sa. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.
Porozumenie a odpovedanie na otázky
Trojročné dieťa už dokáže lepšie pochopiť otázky a odpovedať na ne. Malo by vedieť odpovedať na otázky (Čo je to? Kde je auto?).
Ako podporiť rečový vývoj?
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Používajte jednoduché, ale gramaticky správne vety.
- Čítajte mu knihy: Vyberajte knihy s obrázkami a rozprávajte sa o tom, čo vidíte.
Přípravná cvičení k hlásce R
