Málokto z nás sa nikdy nepokúsil nejakým spôsobom znížiť svoju váhu. Chudnutie je častým cieľom aj hlavným predsavzatím mnohých ľudí. V súčasnej dobe snáď neexistuje populárnejšia a diskutovanejšia téma, akou sú redukčné diéty. Tá reverzná ale funguje naopak. Ako? Čítajte ďalej.
Nie každému sa podarí schudnúť úspešne. Problém je v tom, že mnohým ľuďom sa síce ľahko podarí schudnúť, ale o dosť horšie im už ide udržiavanie váhy. Udržať si cieľovú váhu je pre mnohých často oveľa obťažnejšie ako samotný proces chudnutia, pritom práve to je najdôležitejší krok. Dôvodom môže byť návrat k nevhodnej strave, ale aj spomalenie metabolizmu v dôsledku nevhodnej diéty. Práve s týmto problémom môže pomôcť tzv. reverzná diéta.
Čo je to reverzná diéta?
Reverzná alebo obrátená diéta je v podstate opakom bežných redukčných diét, ktorých cieľom je obmedzovanie kalórií za účelom redukcie telesného tuku. Namiesto uberania kalórií sa pri reverznej diéte kalórie postupne pridávajú. To preto, aby sa znížili negatívne metabolické dopady, ku ktorým došlo v priebehu chudnutia. Zmyslom reverznej diéty je hlavne zrýchliť znížený metabolizmus a normalizovať hladinu niektorých hormónov, aby nedošlo k nechcenému nárastu váhy po ukončení diéty. Dá sa teda povedať, že ide o diétu po diéte.
Prečo reverzná diéta?
Hlavným cieľom je vrátiť príjem kalórií späť na zdravú a udržateľnú úroveň po dlhšej redukčnej diéte. Zjednodušene povedané, ide o to pomaly zvýšiť príjem potravy na zdravú úroveň. Pre väčšinu ľudí totiž nie je dodržiavanie nízkokalorickej stravy dlhodobo udržateľné ani vhodné vzhľadom na zdravie, psychiku a kondíciu.
Každá redukčná diéta určená na chudnutie telesného tuku funguje na základnom fyzikálnom princípe energetickej bilancie, respektíve na vytvorení kalorického deficitu. To znamená, že náš kalorický príjem musí byť nižší než kalorický výdaj. Problém je v tom, že pokiaľ dlhodobo dodržiavame jedálniček s nízkym príjmom kalórií, postupom času si naše telo začne na znížený kalorický príjem zvykať.
Organizmus vyhodnotí, že prijímame menej energie, než aktuálne potrebujeme a začne si upravovať svoj energetický výdaj. A to tak, že ho začne znižovať. Dochádza k poklesu niektorých hormónov a spomaleniu metabolizmu v snahe zachovať si energiu pre životne dôležité procesy. Tomuto procesu sa hovorí tzv. metabolická adaptácia.
Spomaľovanie metabolizmu je ale zvyčajne nevýhodné a môže sťažiť snahu o udržanie cieľovej váhy. V kontexte moderného života je omnoho lepšie mať rýchlejší metabolizmus, aby sme kompenzovali negatívne účinky nášho sedavého moderného životného štýlu a predchádzali civilizačným ochoreniam.
Áno, k určitému poklesu metabolizmu dochádza v priebehu chudnutia prirodzene, a to v dôsledku strát telesnej hmotnosti - jednoducho sa stávame menšou verziou seba samého a potrebujeme k životu menej energie. Tento jav sa dá považovať za úplne normálny sprievodný efekt diéty a pokles metabolizmu nebýva trvalý, často ani príliš významný. Pokiaľ však dodržiavame prísnu diétu s veľmi nízkym príjmom kalórií, môžeme si metabolizmus výrazne „poškodiť”.
Čím drastickejšiu a extrémnejšiu diétu si zvolíme, tým horšie sa podpíše na našom metabolizme. Sú to práve diéty s veľmi nízkym kalorickým príjmom, pri ktorých dochádza k podstatnému spomaleniu metabolizmu. Presne to je jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia po extrémnych diétach tak ľahko priberajú na váhe.
Cieľ: Zvýšenie energetického príjmu na vhodnú hodnotu
Pri reverznej diéte sa postupne a kontrolovane zvyšuje energetický príjem na hodnotu, na ktorej by sme mali udržiavať svoju telesnú hmotnosť. Cieľom reverznej diéty je dostať metabolizmus do rovnakej kondície, v ktorej sa nachádzal pred redukčnou diétou.
Pridávanie kalórií musí byť pomalé a kontrolované, aby sa minimalizovalo opätovné naberanie tuku a zároveň sa zvýšil náš energetický výdaj, respektíve rýchlosť metabolizmu. Postupným a systematickým zvyšovaním kalórií by mal byť metabolizmus schopný prispôsobiť sa danému zvyšovaniu metabolického výdaja a termogenézie.
Zjednodušene to znamená, že náš metabolizmus bude spaľovať viac energie aj pri vyššom príjme kalórií a nebude si zbytočne ukladať tukové zásoby.
Pre koho je vhodná reverzná diéta?
Reverzná diéta je určená hlavne pre ľudí, ktorí boli dlhodobo na strave s veľkým kalorickým deficitom.
Ako na reverznú diétu?
Pri reverznej diéte sa obvykle zvyšuje denný príjem kalórií o 50 - 100 kcal (3 - 5 %) každý týždeň. Pokračujte v experimentovaní týždeň za týždňom, pokiaľ nenájdete maximálny príjem, ktorý stále vedie k stabilnej váhe. Pokiaľ vaša váha stúpa, skúste dvojtýždňové zvyšovanie namiesto týždenného.
Správne rozloženie živín
Dôležité je, samozrejme, aj správne rozloženie živín - bielkovín, sacharidov a tukov.
Bielkoviny
Príjem bielkovín by sa mal pohybovať medzi 1,6 až 2,0 g na kilogram telesnej hmotnosti podľa fyzickej záťaže, pohlavia, výšky, veku a množstva svalovej hmoty. Stredne aktívny dospelý človek vážiaci 80 kg s výškou 175 cm by mohol potrebovať asi 150 g bielkovín denne. Vzhľadom k tomu, že na gram bielkovín pripadajú zhruba 4 kalórie, toto množstvo prislúcha 600 kalóriám (150 × 4 = 600 kcal).
Tuky
Tuky by mali tvoriť 25 - 30 % z celkového energetického príjmu. V prípade 30 % zastúpenia tukov v jedálničku by to znamenalo 600 kcal, čo sa rovná 67 gramom tukov (1 g tuku obsahuje 9 kcal).
Pozitíva reverznej diéty
Aj keď chýba viac vedeckých podkladov, mnoho ľudí má s touto diétou dobré skúsenosti. Aké môžu byť hlavné prínosy reverznej diéty?
-
Väčší objem jedla
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia začínajú s reverznou diétou, je to, že im umožňuje jesť viac jedla v priebehu dňa. To je najmä príjemné pre tých, ktorí držali diétu mesiace v kuse. Pokiaľ je reverzná diéta správne nastavená a naplánovaná, nedochádza k nárastu váhy ani zvýšeniu porcií jedál.
-
Zvýšená hladina energie
Príliš reštriktívne diéty často sprevádzajú poruchy nálad, problémy so sústredením sa a znížená hladina energie. To môže byť spôsobené nedostatočným príjmom kalórií, špecifickým deficitom niektorých živín alebo kombináciou oboch. Pretože sa reverzná diéta zameriava na pomalé zvyšovanie príjmu kalórií, prispieva k pocitu väčšieho množstva energie na bežné fungovanie aj športové aktivity - jednoducho preto, že máte k dispozícii viac paliva pre svoje telo.
-
Menší pocit hladu
Zníženie kalórií pri diéte môže zmeniť hladiny niektorých hormónov, ktoré ovplyvňujú hlad a chuť na jedlo. Ide hlavne o pokles hormónu leptínu a zvýšenie hladiny grelínu. Zatiaľ čo leptín podporuje pocit sýtosti a plnosti, grelín stimuluje pocit hladu. Pomaly sa zvyšujúci príjem kalórií pri reverznej diéte môže vyrovnať hladiny týchto hormónov a znížiť pocit hladu. Žiadna štúdia však túto teóriu doteraz nepreukázala.
Negatíva reverznej diéty
Tento postup môže mať aj niekoľko nevýhod. Poďme sa pozrieť na hlavné z nich.
-
Zložitejšie dodržiavanie
Pri dodržiavaní reverznej diéty je nutné počítať kalórie. To môže byť pre mnoho ľudí prácne a problematické, navyše časovo náročné. Z tohto dôvodu nie je tento postup pre každého.
Pokiaľ sa človek neorientuje v problematike výživy, bude pre neho veľmi obťažné vypočítať presné potreby kalórií a živín na konkrétny deň. Veľmi náročné je hlavne dodržiavať presné zvyšovanie energetického príjmu po malých prírastkoch o 50 - 100 kalórií každý týždeň.
Nesprávne váženie porcií alebo pridávanie ďalších jedál navyše môže celý proces obrátenej diéty pokaziť.
-
Veľký doraz na kalórie
Ďalšou nevýhodou reverznej diéty je to, že sa zameriava iba na príjem kalórií. Chudnutie a udržiavanie váhy je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov. Do úvahy je potrebné brať aj zloženie stravy, spánok, stres, zdravotný stav a hormonálne výkyvy.
-
Nedostatočná vedecká opora
Väčšina výhod reverznej diéty je podložená iba neoficiálnymi dôkazmi. Problém môže spočívať v jej zložitosti. V ideálnom prípade je najlepšie sa vôbec nedostať do fázy, v ktorej by bolo nutné aplikovať reverznú diétu.
Funguje to?! Dietológ rozoberá reverznú diétu na zvýšenie metabolizmu [a ešte viac!]
Účelom výživy nemocných je kromě jejich zasycení i ovlivnění nepříznivých patologických stavů. Terapeutický účinek stravy spočívá v náhradě chybějících látek v organismu a podpoře rekonvalescence organismu. Základní složky potravy jsou voda, sacharidy, vláknina, bílkoviny, tuky, vitaminy a minerální látky. Ve zdravotnických zařízeních existuje jednotný dietní systém, přičemž konkrétní dietu předepisuje lékař, nebo dietní odborník. Faktory ovlivňující výživu pacienta zahrnují zejména jeho individuální zdravotní stav, psychický stav, kulturu, náboženství, společenské skupiny v nichž se pohybuje; dále účinky léků, alkohol a samozřejmě i osobní preference. Při výběru a podávání jídla dbáme na dobrou stravitelnost, technologickou úpravu, vhodný výběr potravy, zvláštní složení, chutnost, estetickou složku, hygienu, pestrost, přání pacienta a pravidelnost podávání. Po výběru vhodné diety se potrava objednává žádankou. Jídlo se hygienicky balí a následně se rychle přepravuje k pacientovi. Teplá strava musí k pacientovi dorazit ještě teplá. Diety se dělí do kategorií s kódovým označením. Základních diet je 15 typů a jsou označeny čísly 0 až 14. Standardizované diety nemají kódové označení. Pokud není příjem potravy standardní cestou z klinického hlediska možný, využívá se klinické výživy, při které je přesně definovaná potrava ve svém složení podána enterálně nebo parenterálně. Účelem enterální výživy je zachování anatomické a funkční integrity střeva, pokud pacient nemůže, nesmí, nebo nechce jíst (anorexie, sepse, před a po operaci apod.) Enterální výživa se podává bolusově (janetkou), kontinuálně po dvacet hodin, nebo přerušovaně po dvou až třech hodinách. Per os se enterální výživa podává formou „sippingu“ - popíjením vysoce výživného roztoku (například nutridrinku). Podávané jídlo musí být vždy dostatečně teplé a vhodně upravené. Musí být doručeno správnému pacientovi dle jeho předepsané diety, musí být podáváno pravidelně, v přiměřenou dobu a to tak, aby byl dodržen přiměřený interval mezi jídly. Pacient musí mít k dispozici dostatečné množství tekutin a k servírování jídla má sestra použit ochranný plášť, který neslouží jinému účelu. Výživa malých dětí v kojeneckém období spočívá především v příjmu mateřského mléka, v druhé polovině kojeneckého období je možné dietu rozšířit o nemléčné složky.