Strach z čiapky a iné detské obavy: Ako pomôcť dieťaťu prekonať úzkosť

Strach je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je aj strach z iných detí, ktorý sa môže objaviť už u 2-ročných detí. Hoci sa to môže zdať znepokojujúce, je dôležité pochopiť, že existuje mnoho príčin tohto strachu a existujú postupy, ktoré môžu pomôcť deťom aj dospelým zmierniť príznaky a zlepšiť celkovú pohodu.

V živote každého dieťaťa prichádzajú obdobia, keď sa stretáva s novými a neznámymi situáciami, ktoré môžu vyvolať strach. Strach je emócia, ktorá je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane však môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú.

Strach môže spôsobiť veľa trápenia, a to nielen deťom a dospievajúcim, ale, samozrejme, aj ich rodičom. Niektoré deti a mládež prežívajú intenzívnejší a rušivejší strach, čo môže byť v konečnom dôsledku poškodzujúce pre ich psychiku. Napríklad dieťa, ktoré nechce byť bez matky, bude prežívať pravdepodobne to isté, čo prežívajú dospelí, keď sú bez osoby, ktorú nadovšetko milujú. Bude uvažovať - čo, ak sa vám niečo stane, keď ste od nich preč? Tieto pocity sú zdrvujúce.

Zdesenie a paniku u dieťaťa môže spôsobiť aj na prvý pohľad úplne banálna záležitosť, stačí, ak je citlivejšie alebo má zlú skúsenosť. Dieťa, ktoré sa bojí balónov, prežíva pri prasknutí balóna desivú paniku. Je to hrozný pocit, našťastie rýchlo prejde a malý tvor sa postupne naučí hrať s balónom tak, aby nepraskol.

O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov.

Typy detských strachov

Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov. Sedemmesačné až ročné deti sa typicky boja cudzích ľudí. Malé deti až do 5 rokov sa boja rôznych vecí: strašidiel, tmy, búrok, zvierat, silných zvukov. Ich predstavivosť je veľmi silná, čo je prirodzenou súčasťou vývoja ich mozgu.

Rané detstvo (0-3 roky)

• Strach z hlasných zvukov: Búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie.
• Strach z oddelenia od matky: Deti si zhruba od 8. mesiaca začnú uvedomovať, že keď opustíte miestnosť, stále niekde ste. Predtým „si myslia“, že keď vás nevidia, neexistujete. Počas druhého roku života začínajú chápať, ako veľmi sa spoliehajú na vašu lásku a ochranu. Nastáva obdobie druhej separačnej úzkosti, ktoré súvisí s tým, že rodičov vidia podstatne menej často ako predtým a do ich životov vchádza viac cudzích ľudí. Navyše, uvedomujú si, že ľuďom, ktorých milujú, sa môžu stať zlé veci.
• Strach z cudzích ľudí: Vo veku 6 až 8 mesiacov začnú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami. Spoznajú rozdiel medzi rodičmi a zvyškom sveta, a to nielen podľa toho, ako vyzeráte, alebo podľa zvuku vášho hlasu, ale aj podľa toho, čo pre nich znamenáte. Veľa rodičov rieši v tomto období silnú dvojicu: separačná úzkosť a úzkosť z cudzieho človeka.
• Strach z neznámeho: Čokoľvek, čo nie je ako zvyčajne, je desivé (napríklad aj strýko, ktorý sa objaví s novou bradou, či nová farba vlasov tety).
• Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov…: Predstavivosť detí je v tomto veku úžasne bohatá. Niekedy majú problém rozoznať rozdiel medzi fantáziou a realitou. Rovnako sa môžu báť niečoho, čo videli v televízii, vo filme.
• Strach z tmy: Temnota v tomto veku pôsobí desivo. Predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky a k zvláštnym nočným zvukom alebo tieňom si deti pridávajú vlastné vysvetlenia. Neraz také, ktoré by vydesili aj dospelého.

Predškolský a školský vek (3-10 rokov)

• Strach z príšer: Stále „fungujú“ aj duchovia, príšery a čarodejnice, podobne aj strach z tmy. Dôvod? Predstavivosť stále tvrdo pracuje.
• Strach byť sám doma: Deti v tomto veku sa stále len učia dôverovať okolitému svetu a svojej schopnosti vyrovnať sa s časom stráveným bez vás.
• Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť: Rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy. Okolo prvého roku života, keď deti začnú robiť prvé kroky, začnú experimentovať aj so svojou nezávislosťou. S tým prichádza rastúca potreba, aby mali pocit kontroly nad svojím prostredím. Strach z bleskov, hromov a čohokoľvek iného, čo im nedáva zmysel.

Dospievanie (10+ rokov)

• Strach z choroby a smrti: „Prvostupniari“ začínajú chápať, že smrť v určitom okamihu postihne každého a že je trvalá. Môžu sa obávať, že sa im alebo vám, prípadne domácim miláčikom, niečo stane.
• Strach z odmietnutia rovesníkmi: Prejavuje sa v akomkoľvek veku, ale najväčšie obavy mávajú 10 až 11-ročné deti. Je to príprava na dospievanie. Ak máte dospievajúce ratolesti, okrem iných hormonálnych búrok si môžete všimnúť aj viaceré bežné strachy, pozor však, aby neprerástli do škodlivých pocitov. Toto obdobie je mimoriadne háklivé.
• Strach z neúspechu: Keďže si uvedomujú výber profesie a zodpovednosť za svoju budúcnosť, časté sú obavy z neúspechu, z toho, že niečo nezvládnú, nedostanú sa do školy, do ktorej chcú, zlyhajú v zamestnaní a podobne.
• Strach zo správ: Čokoľvek, čo si mladý adolescent vypočuje v správach alebo prečíta, sa môže stať zdrojom strachov (vojna, terorizmus, únosy, prírodné katastrofy).
• Strach, že niečo zmešká (FOMO): Hovoríme mu aj syndróm FOMO. Dospievajúci túžia byť súčasťou toho, čo sa deje v ich priateľskej skupine, je to pre nich otázka života alebo smrti.

Specifické problémy: Strach z čiapky a sociálna fóbia

Výchova dieťaťa je náročná, obzvlášť ak ide o hyperaktívne dieťa. Jednou z bežných výziev, ktorým čelia rodičia, je strach dieťaťa z určitých predmetov, napríklad z čiapky. Okrem toho, hyperaktivita u ročného dieťaťa môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúca.

Prekonávanie strachu z čiapky

Strach z čiapky u ročného dieťaťa môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Dieťa môže mať negatívnu skúsenosť spojenú s čiapkou, napríklad ak mu čiapka prekážala, bola príliš tesná alebo mu zakrývala výhľad. Tiež môže ísť o prejav separačnej úzkosti alebo strachu z neznámeho.

• Postupný prístup: Nenúťte dieťa okamžite nosiť čiapku. Začnite tým, že mu ju ukážete a necháte ho ju preskúmať. Môžete ju položiť na zem a nechať dieťa, nech sa s ňou hrá.
• Pozitívne spojenie: Spojte čiapku s pozitívnymi zážitkami. Napríklad, dajte dieťaťu čiapku, keď idete von na prechádzku do parku, kde sa mu páči.
• Hra a zábava: Premeňte nosenie čiapky na hru. Môžete sa hrať na schovávačku s čiapkou alebo spievať pesničky o čiapkách.
• Príklad: Ukážte dieťaťu, že aj vy nosíte čiapku. Deti často napodobňujú správanie svojich rodičov.
• Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví. Prekonanie strachu môže trvať nejaký čas. Nenúťte dieťa a chváľte ho za každý pokrok, aj ten najmenší.

Sociálna fóbia u detí

Okrem týchto bežných strachov v posledných rokoch výrazne rastie počet mladých ľudí so sociálnou fóbiou alebo s agorafóbiou. Sociálna úzkostná porucha je druh úzkosti, ktorý môže u detí vyvolať extrémne obavy z odmietnutia alebo negatívneho hodnotenia inými ľuďmi. Deti so sociálnou fóbiou nie sú len plaché. Majú taký strach, že sa vyhýbajú aj veciam, ktoré chcú alebo potrebujú. Odmietnu rozprávať sa so spolužiakmi, so vzdialenejšími príbuznými alebo jesť v reštaurácii, pretože sa boja toho, čo by si o nich mohli myslieť. Najčastejšie sa tento problém vyskytuje medzi 8. a 15. rokom života.

Ak vidíte, že dieťa sa bojí stretávať s inými deťmi, neteší sa do školy, v škole je tiché, odmieta byť v centre pozornosti a uťahuje sa do seba, môže ísť o sociofóbiu. Pozor - veľmi často súvisí aj so šikanovaním. Vyhľadajte odbornú pomoc. Nemusí vám ako rodičovi byť jasné, z čoho má dieťa extrémny strach, ale pri týchto príznakoch spozornite a vyhľadajte odborníka.

Príčiny vzniku sociálnej fóbie:

• Málo bezpečný vzťah k matke.
• Úzkostné matky, ktoré majú strach z vlastných chýb a z kritiky okolia. Začnú sa o dieťa nadmerne starať a tak tlmia vlastnú úzkosť.
• Dedičnosť - úzkostný temperament sa dedí od rodičov.
• Rôzne stresy - zneužívanie, zanedbávanie ovplyvňujú psychiku dieťaťa a zvyšujú riziko vzniku psychickej poruchy (úzkosť, depresia).
• Povahové črty - sociálnou fóbiou trpia častejšie deti s plachou povahou.

Prejavy sociálnej fóbie u detí:

• Úzkosť, plač.
• Vyhýbanie sa cudziemu správaniu.
• Obmedzenie styku s rovesníkmi.
• Odmietanie verbálnej komunikácie s cudzími.
• Poruchy spánku.
• Lipnutie na rodičoch.
• Emočná labilita.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach

Je dôležité reagovať na strach dieťaťa s pochopením a trpezlivosťou. Uznajte Jeho Pocity: Dajte dieťaťu najavo, že chápete jeho strach a že je v poriadku cítiť sa tak, ako sa cíti. Snažte sa zistiť, čo presne ho desí, a rozprávajte sa o tom.

“Viem, ako sa cítiš. V tme nič nevidíme a môžeme si teda predstavovať hrozné veci,“ radí odborníčka. Ak sa dieťa bojí psa, tiež nie je dobré presviedčať ho: „Aký nádherný psík, skús ho pohladkať, neboj sa.“ Podľa Naomi Aldort to popiera to, čo vníma samotné dieťa. Radšej teda potvrďme detské obavy: „Je to veľký pes. Bojíš sa ho?“

Priľnutie k Rodičom: Dieťa sa môže neustále dožadovať prítomnosti rodičov a odmietať sa od nich vzďialiť. Úzkostné Správanie: Dieťa môže prejavovať známky úzkosti, ako sú nervozita, potenie, trasenie alebo zrýchlené dýchanie.

Postupné Zoznamovanie: Nenúťte dieťa do kontaktu s inými deťmi, ak na to nie je pripravené. Začnite s krátkymi a kontrolovanými stretnutiami v bezpečnom prostredí. Postupne predlžujte čas strávený s inými deťmi a zvyšujte intenzitu interakcií.

Hra a Zábava: Zapojte dieťa do hier a aktivít, ktoré mu pomôžu nadviazať pozitívne skúsenosti s inými deťmi. Hranie je obzvlášť užitočná pre deti a obavy prostredníctvom hry.

Podpora a Povzbudzovanie: Poskytujte dieťaťu dostatok lásky a uistenia. Chváľte ho za každý pokrok, ktorý urobí pri prekonávaní svojho strachu.

Modelovanie Správania: Opatrovatelia môžu slúžiť ako vzory zdravého zvládania úzkosti.

Vytvorte Bezpečné Prostredie: Uistite dieťa, že je v bezpečí a že ho ochránite pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.

Komunikácia: Riešením je v prvom rade komunikácia.

Zamerajte sa na svoju vlastnú úzkosť. Uvedomte si, že cieľom nie je “vymazať” negatívny pocit, ale pomôcť dieťaťu ho zvládnuť a ovládnuť. Odborníci z Child Mind Institute radia, aby sme nebránili dieťaťu čeliť svojim obavám, ale naopak mu podali pomocnú ruku, aby ich krok po kroku zvládlo. A prvoradá je práve vaša reakcia. Dieťa si veľmi dobre uvedomuje a všíma nielen vaše slová, ale aj neverbálne znaky, aké vysielate. Ak mu dáte pohľadom, postojom alebo napätím najavo, že sa je čoho báť, jeho úzkosť sa ešte zvýši.

Nebagatelizujte jeho strachy. Vypočujte si, čo má na srdci, alebo spoločne preberte, čo sa v tele deje. Postavte sa k situácii s vierou, že to dieťa zvládne. Avšak dajte pozor, aby ste úzkosť neposilnili. Validácia neznamená súhlas. Môžete prejaviť pochopenie, že sa dieťa cíti tak, ako sa cíti, ale nevravieť mu, že je to v poriadku a je normálne sa takto cítiť.

Ak sa dieťa niečoho desí, skúste sa s ním pozhovárať, čo najhoršie sa môže stať. Nech vám popíše situáciu a svoju reakciu v prípade, ak sa jeho strach naplní. Mayo Clinic vysvetľuje, že týmto napádame nefunkčné vzorce uvažovania, ktoré má úzkosť na svedomí. Dieťa si tak môže uvedomiť, že nejde o život a výsledok (ak sa strach naplní) nie je ani zďaleka taký hrozný, ako si predstavuje.

Čelte strachu spoločne a postupne. Najprv sa dohodnite, že sa k húpačke len priblížite. Potom sa jej dieťa dotkne rukami. Následne si na ňu len sadne bez toho, aby sa húpalo. Potom sa jemne a pomaličky zhúpe držiac vás za ruku. Krok za krokom s vašou účasťou a pokojom prekonáva dieťa svoj strach.

Modelujte zdravé návyky ako sa strachu a obavám postaviť. Potvrďte svoju obavu a nájdite účinné nástroje, ktorými ju prekonáte. Nezabúdajte na to, že dieťa pozoruje vaše chovanie, návyky aj postoje.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak strach dieťaťa pretrváva alebo sa zhoršuje, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ alebo psychiater vám môže poskytnúť cenné rady a podporu. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Psychické príznaky: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.

Telesné príznaky: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.

Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.

Mýty a fakty o strachu z detí

Existuje niekoľko mýtov o strachu z detí, ktoré je dôležité vyvrátiť:

• Mýtus: Strach z detí je len prejavom hanblivosti. Fakt: Strach z detí môže byť prejavom úzkostnej poruchy, ktorá si vyžaduje liečbu a podporu.
• Mýtus: Strach z detí je len dočasný a dieťa z neho vyrastie. Fakt: Ak nie je strach správne diagnostikovaná a riešená, môže mať dlhodobý emocionálny vplyv, najmä ak nie je správne zvládnuté.
• Mýtus: Strach z detí je zriedkavý. Fakt: Strach z detí je pomerne bežný problém, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života postihnutej osoby.

Pri včasne stanovenej diagnóze je prognóza dobrá. U detí s neliečenou sociálnou fóbiou je prognóza zlá.

tags: #rocne #dieta #sa #boji #ciapky