Kedy by malo dieťa začať sedieť a ako mu pomôcť

Každý rodič s očakávaním sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť. Poďme sa preto pozrieť, kedy by dieťatko malo začať sedieť, ako mu v tom môžete pomôcť a ako si dať pozor, aby ste mu pri tom nevedomky neublížili.

Kedy môže bábätko začať sedieť?

Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Približne do druhého roku života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.

Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.

Samostatné sedenie vs. pasívne sedenie

Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začínajú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku.

Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie. Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne.

Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa?

• Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
• Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
• Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.

Ako môžete bábätku dopomôcť v sedení?

Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. V tom okamihu môžete vyskúšať, posadiť dieťatko, ale ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň.

Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.

S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.

Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru. Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju. Neskôr môžete ich jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať.

Vytvorenie vhodných podmienok

Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Dieťa sa prirodzene vyvíja, je prirodzene zvedavé, okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho.

Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.

Kým jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje. Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať.

Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé. Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac. Napríklad mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely.

Kedy je ten správny čas?

Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť aj posadiť sa. Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období im môžeme pomôcť posilniť základné svaly. Prakticky, za môžeme začať už skôr ako zvládnu polohu statívu.

Ako dieťaťu neublížiť?

Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov.

Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa.

Čomu sa vyhnúť

• Predčasné posadzovanie: To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posadzovanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.
• Používanie detských sedačiek a polohovadiel príliš dlho: Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.
• Nechať dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru: Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naňho neustále dohliadať.
• Nenúťte ho sedieť! Ešte nikto nikoho nasili nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť…

Každé dieťa dozrieva inak. Upozorňuje, že tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie.

Preto zbytočne nepodliehajte panike ak vaše dieťa ešte samé nesedí a kamarátkyne už áno. V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete ako môžete dieťaťu ublížiť.

Prečo fyzioterapeuti neodporúčajú kresielka

Mnohé mamičky lákajú rôzne detské sedačky, ktoré umožňujú deťom hrať sa v tejto novej polohe aj vtedy, keď na to nemajú dostatočne vyvinuté svaly. Na druhej strane, ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na ich vývoji. Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.

Čo v prípade, že dieťa stále nesedí, aj keď by už malo?

Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces.

Ak si však chcete byť 100% istí, že vaše dieťatko sa vyvíja správne, poraďte sa s pediatrom. Ak vaše batoľa nedokáže samostatne sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu.

Kedy upozorniť pediatričku

V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

Ako urýchliť proces?

V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.

V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.

Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!

Pri chôdzi ich môžete pridržiavať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.

Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.

Jedálenská stolička a sedenie

Práve na spoločné raňajky, obedy a večere je ako stvorená jedálenská stolička pre dieťa. No odkedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke? Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke. Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa.

Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.

Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.

Niekedy rodičia s pribúdajúcimi dňami, ktoré bábätko trávi na kolienkach na koberci, stratia trpezlivosť. Chcú dieťaťu pomôcť, aby sa čím skôr postavilo na nohy a vydalo sa spoznávať svet. Pravdou však je, že obľúbené metódy väčšinou nepomáhajú. Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi.

Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastná prácu bábätka.

Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.

Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.

Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.

V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.

Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť.

tags: #rocne #dieta #sa #nevie #posadit