Plač a nepokojné správanie, ako napríklad rozhadzovanie rukami, sú bežné prejavy u dojčiat a batoliat. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že dieťa plače bez príčiny, zvyčajne existuje dôvod jeho nepohody. Tento článok sa zaoberá rôznymi príčinami plaču a nekľudného spánku u detí, ako aj možnými riešeniami a stratégiami, ktoré môžu rodičia použiť na upokojenie svojho dieťaťa a zlepšenie kvality jeho spánku.
Pochopenie Detského Plaču a Pohybu
Keďže bábätká ešte nedokážu verbálne komunikovať, mimika a gestikulácia sú jedinými spôsobmi, ktorými vedia okoliu naznačiť, v akom emocionálnom rozpoložení sa momentálne nachádzajú. Z rozhadzovania oboma pármi končatín môže u bábätiek mnohokrát vyplývať pocit radosti zo známeho hlasu alebo zo zazretia povedomej tváre. Okolo tretieho mesiaca života sa pripája aj pocit hnevu, ktorý takouto gestikuláciou dokážu prejavovať. Význam nadmerného pohybu končatín závisí, samozrejme, od výrazu v tvári a iných pridružených foriem reči tela.
Plač je primárny spôsob, akým malé deti komunikujú svoje potreby a pocity. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi plaču a snažiť sa identifikovať príčinu nepohody dieťaťa. Medzi časté dôvody plaču u dojčiat patria:
- Fyziologické potreby: Hlad, smäd, potreba prebaliť, únava alebo nepohodlie.
- Zdravotné problémy: Reflux, kolika, prerezávanie zúbkov, alergie alebo infekcie môžu spôsobovať bolesť a nepokoj.
- Emocionálne potreby: Potreba blízkosti, bezpečia, pozornosti alebo stimulácie môže viesť k plaču, ak nie sú tieto potreby naplnené.
- Vonkajšie faktory: Príliš veľa hluku, svetla, tepla alebo chladu, ako aj zmeny v prostredí alebo v režime môžu dieťa rozrušiť.
Za nevyspinkaným dieťatkom býva najčastejšie zlý režim, nesprávna predspánková rutina alebo spánková hygiena. Spánok tiež môže zhoršovať nedostatočný spánok počas dňa alebo príliš málo spánkov a spánku počas dňa. Príčinou zhoršenej kvality spánku býva tiež potravinová intolerancia alebo alergie.
Možné Príčiny Nadmerného Pohybu a Plaču
Prehnané pohyby rúčkami a nôžkami však môže prameniť aj zo zvýšeného svalového napätia, tiež známeho ako hypertonus. Okrem rozhadzovania končatinami medzi príznaky zaraďujeme neprirodzené zakláňanie hlavičky, prehýbanie sa do pozície pripomínajúcej zaoblenie luku či zovieranie rúčok v päsť. Všetky tieto prejavy sú pre bábätká typické, pretože v počiatočných štádiách života majú určité pohybové obmedzenia, no dlhodobé pozorovanie takéhoto kŕčovitého správania u bábätka môže poukazovať práve na prítomnosť hypertonusu.
Hypertonus: Zvýšené svalové napätie
Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Čo spôsobuje hypertonus?
Najčastejšie ide o ťažkosti súvisiace s tráviacim traktom, ako reflux či kolika. Bábätko má podráždený pažerák a boľavé bruško, čo prejavuje práve napínaním končatín a zakláňaním sa smerom vzad. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Okolo tretieho mesiaca života dieťaťa, keď sa zvyšuje úroveň a frekvencia aktívneho pohybu bábätka, utíchajú aj kolikové stavy a zažívacie problémy, čím ustupuje aj rozhadzovanie končatín.
Hypertonus však môže byť spôsobený aj nevhodným polohovaním dieťatka na rukách alebo nesprávnym nosením a manipuláciou s dieťatkom.
Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru.
Periodické pohyby končatín (PLMD)
Ojedinelejšie sa v mojej praxi stretávam so situáciou, kedy spánok zhoršuje porucha nazývaná periodické pohyby končatín (PLMD: Periodic Limb Movement Disorder). Táto porucha je charakteristická pravidelne sa opakujúcim trhnutím končatín počas spánku (spravidla dolných). PLMD sa prejavuje najmä počas ľahkej fázy NREM spánku. Rodič niekedy spozoruje, že dieťatko počas nočného spánku je nekľudné a jeho končatiny sa opakovane prudko hýbu. Nejedná sa ale o pretáčanie dieťatka, naťahovanie dieťatka alebo iné pohyby, ktoré sú počas REM fázy spánku prirodzené. Ide o prudké a krátke trhnutia, kotré sa najčastejšie vyskytujú v 20-40 sekundových intervaloch. Najčastejšie postihuje dolné končatiny a len veľmi ojedinele sa prejavuje aj trhaním horných končatín.
Dôsledkom tejto poruchy spí dieťatko prerušovane, doba zaspávania sa predlžuje. Porucha periodického pohybu končatín spôsobuje neodolateľné nutkanie hýbať nohami alebo rukami. Často spôsobuje nepohodlie končatín, ako aj vysokú pravdepodobnosť, že pohyb končatín spôsobí bolesť pri náraze na tvrdé predmety. Periodické pohyby končatín mávajú za následok zníženie celkového množstva spánku a vedie k pocitu nedostatočného oddychu po nočnom spánku. Počas dňa sú deti ospalé, podráždené.
Táto porucha je silne spojená s anémiou z nedostatku železa. Preto sa ako prvé pri podozrení kontroluje krvný obraz. V prípade ak krvný obraz potvrdí nedosatok železa, je suplementácia železa prvou voľbou liečby.
Fascinujúci svet objavovania
Plač a nepokojné správanie, ako napríklad rozhadzovanie rukami, sú bežné prejavy u dojčiat a batoliat. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že dieťa plače bez príčiny, zvyčajne existuje dôvod jeho nepohody. Dieťa, ktoré počas jedenia na zem púšťa kúsky ryže, to nerobí preto, aby nás rozčúlilo. Je len nekonečne fascinované gravitáciou (ako to, že sa to hýbe, aj keď som to vôbec nehodil?). A skúša, či naozaj tie fyzikálne zákony platia bez výnimky. Preto nestačí na zem pustiť len jednu ryžu. Zaujíma ho to tak veľmi, že niekedy zabudne na prázdne bruško a obetuje aj polovicu obeda na tento zaujímavý pokus.
A ako sa cíti, keď môže vyhádzať všetko zo zásuviek, škatúľ či skríň? Ako pán tvorstva. Pretože takú zmenu dokázalo urobiť úplne samo. Na vytvorenie neporiadku nepotrebuje vôbec pomoc svojej mamy a efekt je veľký za krátky čas - miestnosť sa zmení na nepoznanie. Vedci tvrdia, že rozhadzovanie vecí je pre deti veľmi dôležité. My si ani neuvedomujeme, koľko sa toho deti dokážu o svete naučiť len tým, že vysypú obsah škatule na koberec.
Deti si potrebujú veci ohmatať, ovoňať, cítiť, či sú studené, teplé, sypké, hebké, či sa drobia alebo sú pevné. Potrebujú kontakt s realitou, fyzikou či chémiou v praxi. Niet preto divu, že podľa vedcov robenie neporiadku u detí podporuje rozumové schopnosti.
Vrodené reflexy a ich úloha
Vrodené reflexy pomáhajú dieťatku v prvých mesiacoch života pri jeho ďalšom vývoji. Novorodenci nie sú na život „tam vonku“ tak zle pripravení, ako by sa nám mohlo na prvý pohľad zdať. Každé novonarodené bábätko poľahky nájde mamičkine prsníky, prisaje sa, začne silno ťahať a prehĺtať. Práve hľadanie (hľadací reflex), sanie a prehĺtanie patria k základným vrodeným reflexom bábätiek.
Čo je reflex?
Reflexy sú mimovoľné spontánne reakcie vyvolané istými podnetmi a majú vždy rovnaký priebeh: keď zdravé dojča jemne pohladíte po líci, začne vytáčať hlavičku a otvárať ústočká. Keď sa dotknete jeho pier, našpúli pusinku a začne silno sať. Keď ho pohladíte na dlani, zovrie pršteky (Palmarov úchopový reflex). Tento reflex vymizne až po piatich mesiacoch. Najprv je však taký silný, že ak by ste bábätko v prvých dňoch zavesili za rúčky na šnúru na prádlo, ostalo by tam visieť.
Stálym opakovaním pohybov vznikajú v mozgu štruktúry, ktoré ich zautomatizujú. Veľa druhov pohybov máme v našej pamäti uložených už od počiatku, napr. kráčací reflex alebo beh u bábätiek: Deti vedia od svojho prvého dňa „behať“. Ak ich nožičkami postavíte na stôl, vykročia vpred akoby vedeli chodiť. Koncom druhého mesiaca síce tento reflex vymizne, ale vzor tohoto pohybu môžeme medzi 3. a 7. Reflexy pomáhajú deťom trénovať si svalstvo, ktoré budú neskôr potrebovať pri chôdzi či behu.
Ako rozpoznať a zvládnuť hypertonus?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia.
Ako sa neriešenie hypertonusu prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Praktické Rady pre Rodičov
Nie každé dieťatko, ktoré sa počas spánku hýbe, snaží pretočiť alebo natiahnuť v zavinovačke má automaticky poruchu periodického pohybu končatín. V prípade podozrenia na PLMD, konzultujte situáciu najskôr s nami alebo vašim pediatrom. V prípade opodstatného podozrenia určí pediater nasledujúci postup.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekliveniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Samozrejme, nemôžeme celý deň len žasnúť nad deťmi, stúpať do ryže a večer si ľahnúť do hromady hračiek. Poriadok musí byť. Pri malých deťoch je to obyčajne iná úroveň poriadku ako v domove dôchodcov, ale prehľadný systém a vyhradené pevné miesto na konkrétne veci sú nevyhnutné pre fungovanie celej rodiny. Aj pre samotné batoľa - aby aj nabudúce vedelo, v ktorej zásuvke nájde tie varešky, ktoré tak rado vyhadzuje.
Od istého veku, obyčajne okolo 10 mesiacov, sa dieťa naučí dôležitú činnosť - pinzetový úchop. Je to efektívny spôsob jemnej motoriky, pri ktorej stlačením palca a ukazováka oproti sebe dokážeme zdvihnúť aj najtenšie čiastočky z plochy. Kým dieťa neovláda pinzetový úchop, je preň omnoho jednoduchšie neporiadok urobiť než upratať. Napriek tomu upratovanie od neho vždy žiadajte a spočiatku mu pritom asistujte. Neskôr, keď je väčšie, nechajte ho skúsiť samo, aby videlo, že mu dôverujete, že to zvládne. Deti vedia byť veľmi šikovné, ak ich nezneisťujeme našou ustavičnou pomocou a kontrolovaním, či to urobili správne.
Od samého začiatku ukazujte dieťaťu jednoduché pravidlá - najprv upraceme, až potom ideme jesť. Najprv upraceme, až potom ideme na prechádzku či spať. Ak sa už s týmto nehráš, uprac si to a môžeš si vybrať niečo iné. Už malé deti majú veľmi dobrý senzor na pravidlá a systém a veľmi rýchlo ho pochopia.
Ak v tomto sami pôjdete dieťaťu príkladom, veľmi rýchlo pochopí, že takto to skrátka u nás funguje a zaradí sa. Netápe v neistote, má jasne stanovené, aký je svet, v ktorom sa nachádza a vďaka tomu sa môže lepšie rozvíjať.
Nezakazujte preto dieťaťu vyhadzovať zásuvky či vysýpať škatule s hračkami. Iba vždy trvajte na tom, aby si ich upratalo. Schopnosti, ktoré si pritom osvojí, môžete využiť aj v domácnosti. Už jedenapolročné až dvojročné dieťa vie roztriediť napríklad príbory do správneho priečinka, ak ho to učíme. Nájde dve rovnaké ponožky v kope bielizne niekedy skôr, ako my dospelí. Vytriedi ceruzky, ktoré nie sú zastrúhané, od tých, ktoré sa dajú bez ťažkostí používať. Odnesie si večer pančušky či špinavé tričko do koša na pranie. Dokáže dokonca triediť odpad.
FÍHA tralala - Bábika, hračky, plyšáky - Upratovanie hrou s Fíhou! 🧸🧺✨🧹učenie hrou pre deti
Kedy vyhľadať odbornú pomoc:
Ak je plač dieťaťa nadmerný, neutíšiteľný alebo sprevádzaný ďalšími príznakmi, ako horúčka, vracanie, hnačka, vyrážka alebo zmeny v správaní, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.