Rodina je základnou bunkou spoločnosti a zároveň primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to inštitúcia, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka. Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých, ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma a štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny, vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi.
Vplyv na tieto zmeny mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Každý jeden človek patrí do určitého sociálneho spoločenstva a tým je tradične rodina. ,,Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam.“ Rodina spolu so školou plnia aj významné výchovné úlohy, ktoré sa vzájomne doplňujú. Nikto z nás by nemal existovať bez rodiny. Aj keď sa nájdu ľudia, ktorí rodinu nemajú či ju nepoznajú, po narodení sa človek patrí do nejakej sociálnej skupiny, či už to bude s biologickými/náhradnými rodičmi alebo inštitúciami, ktoré sa dieťaťa ujmú. Rodina je pre človeka základným piliérom, kde sa mu dostávajú prvé vedomosti, láska, rešpekt, nadobúda svoje prvé skúsenosti, kde sa napĺňajú jeho základné potreby a môže sa vyvíjať po fyzickej aj psychickej stránke.
Vývoj rodiny a jej súčasné formy
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. V súčasnosti stúpa počet iných foriem spolunažívania ako manželstvo. Často to môže byť tým, že to tak ľuďom viac vyhovuje. Odmietanie konvencií, v určitom zmysle pohodlnejší život. Ľudia uvažujú o právach a povinnostiach voči partnerovi. Ak dvaja ľudia spolu žijú bez manželstva, tak niektoré z práv majú, ale niektoré nie. Štát sa snaží pomáhať slobodným rodičom, to je jedno, či ide o matku či otca.
Počet detí narodených mimo manželstva je stále vyšší. Na Slovensku je to 40 percent všetkých narodených detí, v Európskej únii už 60 percent. Rodia sa do kohabitácie, teda do spolunažívania partnerov. Nevieme povedať, či tieto páry následne po narodení dieťaťa o svadbe aj uvažujú. Ani v minulosti nebola svadba z hľadiska rodičovstva dôležitá. Pre páry aj ich rodiny to bola skôr ekonomická záležitosť. Išlo najmä o upevnenie ekonomických vzťahov rodiny. Ideál prezentovaný cez prizmu náboženstva bol minoritný. O romantickej láske a manželstve uvažujeme minimálne.
Trend, že viac ľudí sa nesobáši, vidíme skôr v severských krajinách, ale tiež v Británii a vo Francúzsku. Môžeme uvažovať aj tak, že je to spôsobené menším vplyvom cirkví. Ale rovnako na to môže mať vplyv aj to, že tieto štáty vyrovnávajú príležitosti. Možno tam už manželstvo neponúka až takú ekonomickú a spoločenskú výhodu a právne vzťahy sa zjednodušili. Ale dá sa povedať, že aj na Slovensku dochádza k tomuto obratu napriek tomu, že manželstvo je u nás stále výhodnejšia forma spolunažívania. Na Slovensku bol ten nárast od 80. až 90. rokov. Posledných desať rokov sa to ustaľuje. Stále sa pohybujeme medzi 30 - 40 percentami ľudí, ktorí spolunažívajú bez manželstva. Môžu za to rôzne obavy, napríklad z rozvodu. Máme vysokú rozvodovosť, takmer každé druhé manželstvo sa rozpadá. To je globálny trend. Zároveň sa ľudia berú oveľa neskôr. Kedysi to bolo bežné na hranici dvadsiateho roku života muža, u žien v tínedžerskom veku, teraz nad svadbou uvažujeme okolo tridsiatky.
Dnes už spoločnosť nemá od párov také silné očakávania. Je to naprieč celou spoločnosťou. Nemôžeme povedať, že je to trend len v Bratislave alebo na západnom Slovensku. Máme mestá, kde je vyššia miera rozvodovosti, najmä v Nitrianskom kraji. Nemôžeme to takto zovšeobecniť. Nie je to obrazom viery alebo sociálneho statusu. Je to skôr o hodnotovej orientácii.
Realita súčasnosti - to sú aj adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vyrastalo v rodine, pokiaľ sa dá, tak v biologickej, kde sú rodičia s dieťaťom v pokrvnom vzťahu. Ak to nie je možné z určitých príčin, aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine, je pre neho dobré, aby vyrastalo v sociálnej, ale za to harmonickej rodine. Môžu to byť napríklad už spomínané adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny s homosexuálnymi rodičmi alebo aj rodiny s profesionálnymi rodičmi.
Dnes si už našťastie muži, ale hlavne aj ženy, môžu vybrať a určiť, kedy a či vôbec si chcú založiť partnerský vzťah, ale taktiež aj to, či a kedy budú mať deti. Bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe stále zažívame tlak spoločnosti a to hlavne na ženy, kedy sa ženy veľmi často stretávajú s výčitkami okolia - kedy budú mať deti, kedy budú mať svadbu, prečo nechcú mať deti, či prečo uprednostňujú kariéru pred rodinou, atď.
Na Slovensku sa rodí 40 percent detí mimo manželstva, v Únii je to 60 percent.
Rodičovstvo v rôznych formách rodiny
Podľa Jany Fúskovej zo Slovenskej akadémie vied má byť rodina bezpečná, láskyplná a stabilná a je jedno, či sú rodičia slobodní alebo gayovia a lesby. Obraz tradičnej rodiny, o ktorom sa teraz hovorí, je obraz, ktorý tu máme možno posledných pár storočí. Ale v skutočnosti to nie je dlhodobý historický obraz. Každý máme potrebu štruktúry. Svet, ktorý je štruktúrovaný, nám vyhovuje, lebo sa v ňom vieme pohybovať.
Nemôžem odporovať tomu, že „tradičná rodina“ je pre dieťa dobrá. Samozrejme, dieťa potrebuje stabilitu. V súčasnosti zažívame druhý demografický prechod. Je to prechod, v ktorom viac ľudí uvažuje, či vôbec mať deti. Sú na pochybách najmä z ekonomických dôvodov. Dôsledkom tohto druhého demografického prechodu je aj to, že klesá počet manželstiev.
Napriek tomu sa ukazuje, že štruktúra rodiny a stabilita spoločnosti je veľmi dôležitá. V súčasnosti stúpa počet iných foriem spolunažívania ako manželstvo. Ľudia uvažujú o právach a povinnostiach voči partnerovi. Ak dvaja ľudia spolu žijú bez manželstva, tak niektoré z práv majú, ale niektoré nie.
Počet detí narodených mimo manželstva:
- Slovensko: 40 %
- Európska únia: 60 %
Mnohí ľudia aj v 21. storočí takéto páry či rodiny dokážu odsudzovať a to na základe nejakých svojich domienok. No nič nepoukazuje na to, že by tieto páry nevedeli alebo nemohli vychovávať deti rovnako správne a s láskou ako heterosexuálne založené rodiny. Dokonca výskum o homosexuálnych a lesbických rodinách nám priniesol zistenie, že tieto páry sú rovnako schopné vychovávať deti ako heterosexuálni rodičia pri adopcii.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Homosexualita a rodičovstvo
Výskum homosexuality je novodobá záležitosť, ale to neznamená, že homosexualita tu nebola. Tá tu je od počiatku ľudstva. Je zaznamenaná aj v živočíšnej ríši. Výskumníci začali skúmať, ako je možné, že homosexualita, teda faktor, ktorý je zo štatistického hľadiska chybný alebo minoritný, prežil. Môžem to pripodobniť tomu, že prečo sú ľudia ľavorukí. V bežnom živote vám to neposkytuje výhodu. Ale zistilo sa, že v evolučnom vývoji mala ľavorukosť svoju výhodu. Ľavoruký človek prekvapil súpera a zaútočil rukou, ktorú súper nečakal. Prišlo sa na to, že aj homosexualita je evolučná výhoda. Práve pri rodičovstve. Napríklad muž, ktorý bol gej, mal brata a sám nemohol mať vlastné deti, tak pomáhal s výchovou svojich synovcov či neterí.
Na Slovensku máme gejov a lesby, ktorí žijú bežný život. Zohráva tam rolu veľa faktorov. Nevieme, či máme veľmi malý počet homosexuálov, čo by bol v spoločnosti zanedbateľný počet. Alebo je ich desať percent, čo už je celkom významné číslo. My stále nevieme, aký je pôvod homosexuality. Či máme nejaký gén, alebo ako to vzniká. Nakontaktovať sa na gejské alebo lesbické rodiny je problém. Nie preto, že by neboli. Sú tu, ale majú obrovský strach zo spoločenských represií.
Počet detí vyrastajúcich v homosexuálnych rodinách (odhad):
- Kanada (9 000 detí)
- Slovensko (približne 500 až 3 000 detí)
V minulosti to boli väčšinou biologické deti jedného z partnerov. Priniesli si ich z predchádzajúceho partnerstva alebo rodičovstva. V súčasnosti sa rozširuje trend komunitného rodičovstva. To znamená, že lesbickému páru venuje gejský pár genetický materiál. Máme rôzne spermobanky a darcov. Pokojne to teda môžu byť biologické deti niekoho z homosexuálneho páru.
Hovoríte, že na vzostupe sú aj komunitné formy rodiny. Lesbický a gejský pár majú deti a vychovávajú ich v spoločnej domácnosti. Na Slovensku sú ľudia zhrození aj z toho, že máte farebné dredy. To, že sa to niekomu nepáči, nemôžeme brať ako kritérium, či je niečo kvalitné alebo nekvalitné. Máme dlhodobé výskumy, ktoré skúmali deti v homosexuálnych pároch pätnásť a viac rokov a realizovali sa v Európe. Na základe týchto výskumov vieme povedať, že tieto deti prežívajú kvalitný život. Deťom z hľadiska rodinných väzieb nič nechýba. Nemajú problémy v správaní, nerobia viac trestných činov, nie sú vulgárne, nie sú ani viac šikanované. Nie sú špecificky problematické.
Najčastejší argument proti homosexuálnym rodinám je ten, že dieťa vychovávané dvoma ľuďmi rovnakého pohlavia bude určite tiež homosexuálne. Ani to sa nepotvrdilo. My ako spoločnosť ešte stále odmietame aj náhradné rodičovstvo. Otvorení homosexuáli si nemôžu adoptovať dieťa.
Rodičia rovnakého pohlavia sa ozývajú
Výzvy a perspektívy
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi.
Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Podľa údajov o platových rozdieloch medzi mužmi a ženami sa dá predpokladať, že dvaja muži budú mať vyšší príjem ako dve ženy, a teda z ekonomického hľadiska na tom bude rodina s dvoma gejmi lepšie ako rodina s dvoma lesbami. Realita na Slovensku je taká, že ženy zarábajú o štvrtinu až tretinu menej ako muži. Takže sa dá predpokladať, že dvaja muži dieťaťu zabezpečia väčšiu ekonomickú stabilitu ako dve ženy. Ale sociálna norma materstva, ktorá je prisudzovaná ženám, je oveľa silnejšia. Veď sa pozrime na právny normatív, že dieťa po rozvode je najčastejšie prisúdené matke.
Kvalita rodičovstva je veľmi širokospektrálna. Prepožičiavame si metodiku kvality života od Svetovej zdravotníckej organizácie, ale zaujímajú nás ďalšie faktory, ktoré sa vyskytujú v literatúre. Kresťanská literatúra hovorí, že z detí, ktoré nie sú vychovávané v tradičnej rodine, budú devianti, že budú robiť viac kriminálnych činov, pretože sa odvrátili od boha a vedú hriešny a nečestný život. Výskumy zo zahraničia to vyvracajú.
Zostáva potreba kvalitného výskumu rodín rovnakého pohlavia, najmä rodín s homosexuálnymi otcami a s nižším príjmom. Stručne povedané: štúdie, ktoré neukazujú „žiadny rozdiel“, často používali na dosiahnutie svojich záverov zlú metodológiu (nenáhodné vzorky, hlásenie rodičov (samo) vs. V niektorých prípadoch by to výskumníci chceli získavať účastníkov z LGBTQ webových stránok, oznamujú, že vykonávajú štúdiu o gay rodičovstvoa potom selektívne vyberte 20 - 40 účastníkov. To má ďaleko od prísnosti metódy vedeckého výskumu učil si sa na strednej škole. V každom študijnom odbore majú takéto faktory veľký vplyv. Keď však vezmete do úvahy kultúrne/politické prostredie vedúce k predefinovaniu manželstva, je jasné, že vo výsledkoch zohralo úlohu niečo iné ako vedecké skúmanie.
Výskum je jasný: na štruktúre rodiny záleží. Štruktúra rodiny je vážna vec a deti sú závislé na tom, že ich budeme obhajovať. Najlepšie výsledky pre deti dosahujú, keď sú vychovávané v nízkokonfliktnej domácnosti ich vydatej biologickej matky a otca. Toto nie je ideológia - je sociálna veda založená na dôkazoch. To neznamená, že deti vyrastali v domácnostiam rovnakého pohlavia nemôže uspieť.
tags: #rodicovstvo #v #transnarodnej #rodine