Ľudskoprávna organizácia Amnesty International Slovensko upozornila na závažné problémy, ktorým čelia rómske deti vo vzdelávacom systéme. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí organizácia žiada o bezodkladné prijatie opatrení na odstránenie rasovej diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní. Táto diskriminácia sa prejavuje nielen priestorovým oddeľovaním rómskych detí od ich rovesníkov, ale aj nedostatkom športovísk na segregovaných školách či dokonca suchými obedmi pre tieto deti. Amnesty International Slovensko to označuje za ľudskoprávnu katastrofu.
Ako organizácia pripomenula, v apríli ministerstvo investícií zverejnilo výzvu na podporu regionálneho školstva s alokáciou takmer 190 miliónov eur, v rámci ktorej sa dá podporiť aj výstavba a rekonštrukcia školských športovísk. Táto podpora je však možná len v kombinácii s inými druhmi aktivít, ako napríklad podpora desegregácie výchovy a vzdelávania alebo odstraňovanie bariér v školách a školských zariadeniach. Úrad vlády realizoval štúdiu, v ktorej analyzoval chýbajúce športoviská na základných školách, ktoré navštevuje viac ako 150 detí. Úrad identifikoval 137 škôl, na ktorých úplne absentuje telovýchovné zariadenie, a to buď telocvičňa, alebo exteriérová školská športová infraštruktúra. Viac ako dve tretiny z týchto škôl sa nachádzajú v lokalitách uvedených v Atlase rómskych komunít.
Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda upozornil, že nejde len o problém chýbajúcich športovísk na segregovaných rómskych školách, ale o hlboko zakorenenú systémovú rasovú diskrimináciu. „S akou samozrejmosťou konštatujeme, že na takzvaných rómskych školách chýba základná infraštruktúra v podobe telocviční, knižníc či jedální. Ide o prejav flagrantnej nespravodlivosti a šliapanie po dôstojnosti rómskych detí, ktorým je odopierané právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu,“ vyhlásil Sloboda. Organizácia má obavy, že aj v prípade alokovania zdrojov na výstavbu športovísk na týchto školách, nepôjde to s princípom desegregácie, ale presne naopak. Segregácia bude pretrvávať a len sa skvalitní segregované vzdelávanie.
Zlepšenie vybavenia segregovaných škôl je podľa organizácie len náplasťou, ktorá ignoruje ľudskoprávne záväzky a tiež legitimizuje segregáciu a marginalizáciu. „Desegregácia nie je žiadny rozmar, je to morálny a právny imperatív. Požadujeme bezodkladné a komplexné opatrenia, ktoré povedú k desegregácii,“ zdôrazňuje Amnesty International Slovensko.
Európsky parlament a Európska komisia už dlhodobo upozorňujú na diskriminačné praktiky na Slovensku, ktoré vedú k segregácii rómskych detí v školách. Slovensko má stále najviac detí v segregovanom vzdelávaní naprieč celou Európskou úniou. „Rómske deti na Slovensku sú umiestňované do segregovaných škôl, do etnických homogénnych tried. Tieto školy majú obyčajne menej zdrojov, majú horšiu infraštruktúru a často majú druhotriedne vzdelávanie,“ uviedla Judit Ignác z Európskeho centra pre práva Rómov.
Napriek prijatým opatreniam segregácia naďalej pretrváva, len mení svoju formu. Rozšírenie kapacít v materských školách by teoreticky mohlo vytvárať priestor pre spoločné vzdelávanie detí od raného veku. Avšak, ak nové triedy vznikajú vo vylúčených komunitách, systém len reprodukuje oddelenie vo vzdelávaní už od ranného veku.
Problémov v praxi je viac. Vlado Rafael z organizácie eduRoma uvádza napríklad absenciu varenej stravy v škole. Chudobné deti majú obrovské vitamínové deficity, sú unavené a často chodia peši do školy bez vyriešených autobusových spojov. Učitelia sú frustrovaní, pretože im chýbajú personálne posily.
Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška musia okrem štátu prispieť aj samosprávy a školské subjekty. Dôležitá je osveta tak Rómov ako majority. Stávajú sa prípady, keď rodičia nerómskych detí vyberú svoje deti zo škôl, kde prebieha integrácia, a škola sa tak stane čisto segregovanou.
Deti žijúce na okraji miest a obcí v chudobných rómskych osadách neprospievajú v školách tak dobre, ako by mohli. Keď sa dieťa narodí do extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, trpí nedostatkom podnetov na optimálny vývin. Rozdiel medzi tým, čo sa zvládne naučiť, a tým, čo vedia jeho rovesníci z lepšie situovaných rodín, je priepastný. Deti z chudobných rómskych osád nemajú doma knižky, hračky ani edukačné materiály. Preto pri nástupe do školy nepoznajú písmenká, čísla, ani farby.
Centrá včasnej intervencie, ktoré by mohli pomôcť deťom s rizikovým vývinom, sú zahltené najmä deťmi so zdravotným znevýhodnením a aj im nedokážu pomôcť v potrebnej miere. Na prácu s deťmi z vylúčených rómskych komunít im chýbajú personálne kapacity aj financie.
Keďže materských škôl je stále málo a tie k dispozícii uprednostňujú pri zápise tzv. „bezproblémové“ deti, mnohé rómske deti sa do škôlky nedostanú. Škôlkam akútne chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a ďalší odborníci, ktorí by boli oporou učiteľkám pri zvýšených nárokoch na výučbu týchto detí.
Keď si uvedomíme, ako veľmi majú rómske deti z chudobných osád posunutú štartovaciu čiaru pri nástupe do školy, začne nám byť jasné, prečo zažívajú v škole prakticky od prvého dňa neúspech. Zvlášť, ak vieme, že akútnym nedostatkom odbornej podpory zo strany asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov trpia aj základné školy.
Ďalšou vážnou prekážkou, na ktorú narážajú rómske deti v našich školách, je jazyková bariéra. Doma hovoria mnohé po rómsky. Zrazu prídu do školy, v ktorej hovoria všetci po slovensky. Malí Rómovia nerozumejú nielen učivu, ale ani pokynom učiteľky. Namiesto toho, aby ich prioritne v škole naučili po slovensky hravou formou, dostanú do rúk šlabikár, s ktorým si nedokážu poradiť.
Väčšina týchto detí počas povinnej školskej dochádzky aspoň raz prepadne a niektoré základnú školu vôbec nedokončia. Na Slovensku najviac detí prepadáva v prvom ročníku, najmä v Košickom a Prešovskom kraji, kde je zároveň zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Pätorky v žiackych knižkách im pribúdajú najmä preto, lebo v škole nedostanú dostatok pomoci a doma nemajú nikoho, kto by im s učením pomohol. Európska komisia spustila voči Slovensku právne konanie pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní už v roku 2015. V októbri 2019 sa konanie pre nečinnosť vlády posunulo do ďalšej fázy a Európska komisia zaslala dôraznú výzvu, aby Slovensko dodržiavalo pravidlá EÚ o rovnakom zaobchádzaní so žiakmi.
Amnesty International Slovensko požaduje bezodkladné a komplexné opatrenia, ktoré povedú k desegregácii. Medzi navrhované kroky patria:
- Zabezpečenie dostatočného počtu odborného personálu v základných a špeciálnych školách.
- Posilnenie individuálneho prístupu k žiakom, najmä v prvých troch ročníkoch základných škôl.
- Zavedenie programu celodenného vzdelávania v školách so zvýšeným počtom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Rómske deti majú nárok na kvalitné vzdelávanie rovnako ako všetky ostatné deti. Ak im ho dokážeme poskytnúť, pomôžeme im vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby a prežiť plnohodnotnejší život.
Riaditeľ jednej z mestských škôl, Rudolf Ronec, opísal zmenu demografie svojej školy: „Asi pred pätnástimi rokmi dozadu rodičia zapísali do prvého ročníka osem detí. Keďže sme mali mať v tej triede málo detí, chceli sme počet žiakov doplniť rómskymi deťmi. Žiaľ, rodičia sa rozhodli inak. Jednoducho deti zobrali a zapísali na iné školy.“ Nakoniec na škole zostali len rómski žiaci. Riaditeľ dodáva: „Našu školu navštevuje stopäťdesiat žiakov, sú to len obyvatelia neďalekej rómskej uličky Borová, a iba dvoch žiakov máme z problémového Orechovho Dvora.“ Zaujímavé je, že ani jedno dieťa nemá rómsku národnosť, všetci sú Slováci. Škola funguje ako klasická základná škola bez špeciálneho režimu.
Škola sa však pasuje so záškoláctvom. Riaditeľ Ronec hovorí: „Deti sú neuveriteľne vynaliezavé, rovnako ako ich rodičia a sú schopné vymyslieť hocičo, aby do školy prísť nemuseli.“ Škola sa snaží znižovať počet neospravedlnených hodín, ale zároveň stúpa počet ospravedlnených hodín. Rodiny si uvedomujú, že ak má dieťa viac ako sto jedna neospravedlnených hodín, ide o trestný čin.
Na rómskej základnej škole neučí ani jeden pedagóg rómskeho pôvodu. Všetko prebieha v slovenčine. Riaditeľ Ronec priznáva: „V rómskom jazyku sa deti neučia nič, nikto z nás po rómsky nevie.“
Rómske deti vynikajú v speve, tanci a maľovaní. Avšak, mnohé z nich nemajú iné, iba základné vzdelanie. Povinná školská dochádzka je desať rokov, maximálne do školského roku, v ktorom žiak dovŕši šestnásť rokov. Deti nastupujú do školy cez nultý ročník, takže im to vychádza presne do deviateho ročníka. Riaditeľ Ronec konštatuje: „Toto vyhovuje predovšetkým rodičom, pretože ten desiaty ročník nemusia hľadať žiadnu školu, a jednoducho povinné vzdelávanie ukončia u nás. Toto by sa možno malo zmeniť. Pretože potom žiaci idú rovno „do pracovného pomeru“ na úrad práce.“ Riaditeľ by uvítal dvanásťročnú povinnú školskú dochádzku.
Problémom je, že dievčatá sa po šestnástich venujú iným povinnostiam - vydávajú sa a starajú sa o deti. Rodičia lipnú na tradíciách a nemajú vôľu, aby sa ich dievčatá vzdelávali. S rodičmi sa dá debatovať, ale často to uzavrú s tým, že „šak vieš, ako to u nás chodí, aké sú tradície…“
V Nitre existujú tri základné školy, ktoré navštevujú rómske deti. Riaditeľ Ronec hovorí: „Chceli, aby sme sa nejakým spôsobom spojili, je to otázka ekonomických nákladov. V žiadnom prípade, bola by to veľká katastrofa, pretože Rómovia sa prísne kastujú.“
Rómski žiaci tvoria až 63 percent všetkých žiakov v špeciálnych triedach a 42 percent v špeciálnych školách. Najvyšší súd SR rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát.
Školská inšpekcia odhalila závažné a opakované porušenia zákonov v niektorých školách. Kontrolóri zaznamenali nízku účasť žiakov, neodborne vedené hodiny, chýbajúcu dokumentáciu, fiktívne rozvrhy a výučbu v neschválených priestoroch. Minister školstva Tomáš Drucker označil zistenia za neprijateľné a ministerstvo podalo podnet na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania subvenčného podvodu.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zverejnila prieskum, ktorý zistil, že až osemdesiat percent Rómov na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Každý tretí Róm žije bez vodovodného kohútika a jedna z desiatich domácností bez elektriny. Iba 18 percent rómskych detí navštevuje predškolské zariadenia a neskôr absolútna väčšina zaostáva vo vzdelaní.
Časť majoritného obyvateľstva považuje rómske deti za „mentálne zaostalé“ a neschopné vzdelávania. Takýto obraz vytvára aj ich hromadné zaraďovanie do špeciálnych škôl na základe rozhodnutia o ľahkej forme mentálneho postihnutia. Podľa nového zákona však dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy.
Ak sa aj deti zostanú vzdelávať v bežných základných školách, ich výsledky môžu byť podpriemerné. Jedným z dôvodov je neznalosť slovenského jazyka. Druhým dôvodom podpriemerných výsledkov chudobných detí môže byť toxický stres.
Kežmarská škola v Podsadku funguje
Pri riešení problematiky sociálnej integrácie rómskeho etnika často hľadáme odpovede iba z pohľadu chápania väčšiny a následkov, ktoré sú vlastné našej kultúre, ale málo podnetné pre ich rodinné prostredie. Krátkodobá orientácia kultúry je zameranosť spoločnosti len na blízke ciele a okamžité výsledky. Rómovia sa predsa nestarajú o budúcnosť, ale veria, že bude lepšie a budúcnosť si idealizujú. Výskumy potvrdili nedostatok výkonovej motivácie u rómskych detí, čo sa najvypuklejšie prejavuje práve vo vzdelávacom procese.
Pre našu kultúru je vlastná individualita základom všetkých úspechov, rozhodnutí a činov. V rómskej kultúre má individualizmus a samostatnosť úplne odlišnú hodnotu. K rozhodnutiu sa prichádza spoločne a spoločné rozhodnutie musia všetci akceptovať. V rómskych rodinách preto ani výchova k individualite nesmeruje. S absenciou individualizmu u časti rómskych detí sa stretávajú aj poradenskí psychológovia.
Vzdelávanie Romov je pomerne často diskutované téma. V Českej republike sa tomuto tématu venuje niekoľko autorov, napríklad Jaroslav Balvín, ktorý vo svojej knihe Metody výuky romských žáků uvádza, že je potrebné rešpektovať kultúrne rozdiely. Pavel Říčan v knihe S Romy žít budeme popisuje zmeny v prístupe romských žáků k výuce. Nástup do prvej triedy je pre romské dieťa veľkým okamihom, ktorý rozhoduje o mnohom, pretože Romovia majú často zo školy strach. A ak má romský žák, ktorý nechodil do materskej školy ani do prípravnej triedy, udržať krok so triedou, musí sa, predovšetkým zpočiatku, zvoliť individuálny prístup. V prvých triedach bývajú romské deti milé, poddajné, ochotné učiť sa novým veciam. To sa zlomí zhruba v piatej triede, keď sa zhoršuje prospech a dieťa stráca záujem o učivo a školu. Dôvodom môže byť nástup puberty, ale predovšetkým náročnejšie učivo, ktoré vyžaduje domácu prípravu, ktorá je z hľadiska rómskej komunity vnímaná ako zbytočná.
Až 80 % romských detí skončí základné vzdelanie vo zvláštnych školách, čo je alarmujúce. Eva Šotolová vo svojej knize Vzdělávání Romů uvádza, že základná škola má vytvárať priaznivú atmosféru pre rozvoj dieťaťa a pestovanie jeho ľudskej dôstojnosti. Prekonávať jazykové problémy a rozdiely v pripravenosti romských žákov na povinnú školskú dochádzku zakladaním málopočetných vyrovnávacích tried.
Romský asistent je pomocný pedagogický pracovník, ktorý individuálne pracuje s žiakmi pod vedením triedneho učiteľa. Pomáha prekonávať jazykové ťažkosti alebo iné problémy vo vzdelávaní, pomáha pri spolupráci školy s rómskou komunitou.
Hlavným problémom výchovy a vzdelávania rómskych žákov je predovšetkým jazyková príprava. Z tohto dôvodu zostáva na prvom mieste skvalitniť výuku českého jazyka, aby sme prekonali jazykovú, ale aj sociálnu bariéru. Zriaďovanie prípravných tried je jedným z riešení tejto problematiky. Deti sa tu adaptujú na nové prostredie a tiež na školský režim. Prípravné triedy sa zriaďujú pri materských alebo základných školách a ich úlohou je osvojovanie a rozvíjanie českého jazyka. Ich absolventi majú na základnej škole oveľa lepšie výsledky, než deti, ktoré do prípravnej triedy nechodili.