Film Rosemaryho dieťa (Rosemary's Baby), natočený v roku 1968 režisérom Romanom Polanským, je dodnes považovaný za jedno z najlepších diel žánru hororu a psychologického thrilleru. Vynikajúca adaptácia rovnomennej knižnej predlohy od Ira Levina ponúka divákom hlboký ponor do atmosféry strachu, paranoje a nadprirodzena, pričom sa vyhýba lacným šokom a zameriava sa na budovanie napätia a psychologické rozpoloženie postáv.
Príbeh o naivite, dôvere a skrytom zle
Príbeh sleduje Rosemary Woodhouse (Mia Farrow), mladé a trochu naivné dievča z Omahy, ktoré žije na Manhattane so svojím manželom Guyom Woodhouseom (John Cassavetes), ambicióznym hercom túžiacim po sláve. Hľadajú nový byt a ich pozornosť upúta starobylá budova na Central Park West, ktorá sa stane dejiskom ich budúcich hrôz.
Ich noví susedia, Minnie a Roman Castevetovci, sa k nim správajú až príliš milo a starostlivo. Po jednom z večierkov u Castevetovcov má Rosemary desivý sen, v ktorom je znásilnená akýmsi netvorom počas orgiastickej spoločnosti. Táto udalosť, spolu s rastúcim podozrením ohľadom správania susedov a zvláštnymi bylinami, ktoré im Minnie pripravuje v nápojoch, začína Rosemary napĺňať strachom a paranojou.
Všetko, čo sa od začiatku zdalo jednoznačné, razom mení svoj smer. Veci, o ktorých si kedysi myslela, že môžu byť len výplodom chorej fantázie, zrazu naberajú určité tvary a odkrývajú pred ňou novú skutočnosť. Verila svojmu manželovi, verila svojmu lekárovi, verila všetkým okolo seba, pretože nemala nikoho iného. Tenké linky osudu ju zaviedli do domu, ktorý sa stal iróniou jej života. Bola šťastná, mladá a trochu naivná. Nikdy si nemôžete byť ničím istí. Nárazy prichádzajú nečakane, a predpoklad aké silné budú je len zdanlivý. Mantinel ich dočasne utlmia, ale bolesť neprestane, pokiaľ zmierenie neprevýši nadchádzajúci stav skutočnosti.
Dieťa ako výsledok splynutia čistoty a zla
Film postupne odhaľuje temné sprisahanie. Guy, túžiaci po hereckom úspechu, uzavrie dohodu s diablom, za ktorú Rosemary zaplatí krutú daň. Dieťa, ktoré čaká, nie je obyčajné; je to výsledok splynutia čistej bytosti a najnečistejšieho zla - syna Satanovho. Krv červená a drsná, ako ruže, čo jej daroval v deň, keď sa rozhodlo, že nadišiel ten správny čas splodiť vyvoleného.
Vývoj celej situácie od začiatku niečo naznačuje. Okolnosti a správanie postáv je divné a podozrivé. Smrť dievčaťa adoptovaného susedmi, až príliš láskavými a dobrotivými, so smradľavým koreňom tanisu na krku, je len jedným z mnohých znepokojivých detailov. V ceste za určeným cieľom stojí niekoľko prekážok. Nie je problém odstrániť ich, stačí tak málo k tomu, aby dotyčnému dopomohli k chorobe, nehode, najlepšie však k smrti. Pár správnych zaklínadiel nad rukavicou, či kravatou od osoby o ničom netušiacej.
Motív nakopujúci príbeh je spočiatku zamotaný v rozvíjajúcom sa deji. Niečo síce naznačuje rodinný priateľ a neskôr (už po nasťahovaní) čudne znejúce hlasy a vznášajúce sa tajomné tiene počas spoločných sabatov a orgií z vedľajšieho bytu, či drevená skriňa pred kumbálom (ktorý ako sa neskôr dozvieme obidva byty spája) alebo čudné byliny v kvetináčoch, z ktorých sa dá pripraviť na pohľad "lahodný" nápoj.
Režijný génius a majstrovské spracovanie
Roman Polanski majstrovsky buduje atmosféru filmu. Využíva klaustrofobický pocit stiesneného bytu, obmedzený pohyb kamery a jemné náznaky, ktoré postupne zvyšujú napätie. Film sa vyznačuje pomalším tempom, ktoré však umožňuje divákovi plne sa ponoriť do Rosemaryinho prežívania a postupného odhaľovania pravdy.
Rosemaryho dieťa je film, ktorý sa nespolieha na lacné triky, ale skôr na psychologické napätie a subtílnu hrôzu. Polanski necháva diváka slobodne interpretovať udalosti ako realitu alebo ako prejav šialenstva osamelej ženy. Zároveň film pôsobí ako temná satira na mužské obavy z fyzických a emocionálnych zmien počas tehotenstva ženy.
Jedným z kľúčových prvkov úspechu filmu je herecký výkon Mii Farrow, ktorá dokonale stvárňuje Rosemaryinu nevinnosť, postupný prechod od nevedomosti k podozreniu a napokon k paralyzujúcemu strachu. Vynikajúce sú aj herecké výkony Ruth Gordon ako Minnie Castevetovej a Johna Cassavetesa ako Guy Woodhousea.
Kultový status a trvalý odkaz
Film Rosemaryho dieťa bol v čase svojho uvedenia revoluný. Vznikol v období prechodu v Hollywoode, kedy sa prelínanie starých produkčných kódov umožnilo realistickejšie zobrazenie života. Ponúka sofistikovanejší a inteligentnejší prístup k hororu, ktorý ovplyvnil neskoršie filmy ako Exorcista či Omen, no zachoval si oveľa viac nuansí a menej vulgárnosti.
Mnohí kritici oceňujú Polanského schopnosť preniesť na plátno pocit neistoty a hrôzy prostredníctvom jemných filmových techník. Film je príkladom majstrovského rozprávania, kde každá scéna, každý dialóg a každý detail má svoj význam. Slučka sa pomaly zaťahuje, úniku už niet. Je to ako iba taká hra. Skladačka. Pomocou vybraných písmen vznikajú slová, vynárajú sa fakty a spolu s nimi tiež drásajúce poznanie. Udalosti postupne zapadajú do vytvorených schém. Každý obraz zo začiatku nachádza svoju odpoveď na konci. Podobenstvo o variáciách zla a jeho dôsledkoch.
Rosemary sa dieťa narodí. No nie je jej. Rosemary nemá dieťatko. Porodí satanovu krv v ľudskej koži. Tá krv je však zároveň aj jej krvou, kúskom nej.
Technické údaje filmu:
- Názov: Rosemaryho dieťa (Rosemary's Baby)
- Krajina: USA
- Rok výroby: 1968
- Dĺžka: 136 minút
- Réžia: Roman Polanski
- Scenár: Roman Polanski (na motívy románu Ira Levina)
- Kamera: William Fraker
- Hudba: Krzysztof Komeda
- Hrajú: Mia Farrow (Rosemary Woodhouse), John Cassavetes (Guy Woodhouse), Ruth Gordon (Minnie Castevet), Sidney Blackmer (Roman Castevet), Maurice Evans (Edward Hutchins), Ralph Bellamy (doktor Abraham Sapirstein), Emmaline Henry (Elise Dunstan), Charles Grodin (doktor C.C.)
Rosemaryho dieťa je film, ktorý zostáva aktuálny aj po desaťročiach. Jeho schopnosť vyvolať hlboký psychologický strach a zamyslieť sa nad povahou zla z neho robí nesmrteľnú klasiku.