Naučiť sa sedieť je dôležitým míľnikom v živote dieťaťa, príležitosťou preskúmať svet z inej perspektívy a dôležitým krokom na ceste k samostatnému pohybu. V tomto článku sa dozviete tipy a triky, ktorými vytvoríte pre svoje dieťa vhodné prostredie na učenie sa a podporíte ho v správnych pohybových návykoch.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný “základný plán”. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V tomto článku sa dozviete ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu.
Vývoj pohybu u dieťaťa
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace - Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov - Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov - Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov - Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 10-11 mesiacov - Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov - Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Kedy bábätko sedí?
Sedenie patrí medzi najväčšie vývojové míľniky v prvom roku života dieťaťa. Mnohí rodičia si kladú otázky, kedy začína dieťa sedieť a či je ich bábätko „pozadu“, ak ešte nesedí samo. Pravda je však taká, že odpoveď na otázku, kedy bábätko sedí, nie je jednoznačná. V tomto článku sa pozrieme na sedenie bábätka komplexne a odborne, ale zároveň zrozumiteľne. Vysvetlíme si jednotlivé fázy vývoja, riziká pasívneho sedu, aj to, od kedy môže dieťa sedieť bezpečne.
Jedna z najčastejších otázok rodičov znie: kedy začína dieťa sedieť a aký vek je ešte v norme. Podľa vývojových tabuliek si väčšina detí dokáže samostatne sadnúť približne medzi 6. až 9. mesiacom života. Niektoré bábätká začnú sedieť skôr, iné si na stabilný sed počkajú až do 9. alebo 10. mesiaca. Ak dieťa predtým aktívne lezie, pretáča sa a má dobrú kontrolu trupu, neskorší nástup sedenia bábätka nie je dôvodom na obavy. Sedenie nie je izolovaný pohyb, ktorý by sa objavil zo dňa na deň. Aby dieťa dokázalo sedieť stabilne a zdravo, potrebuje mať dostatočne silné svaly trupu, teda brušné a chrbtové svaly, ktoré tvoria tzv. CORE. Vývoj ide vždy určitým smerom a preskakovanie krokov sa môže neskôr prejaviť nesprávnym držaním tela.
Základom celého pohybového vývoja je poloha na brušku. Už od narodenia by malo bábätko tráviť každý deň určitý čas na brušku, najprv krátko a postupne dlhšie. V tejto polohe sa posilňuje krk, ramená, chrbát aj bruško. Dieťa sa učí dvíhať hlavičku, opierať sa o predlaktia a neskôr o vystreté ruky. Práve tieto pohyby sú nevyhnutné pre neskoršie sedenie bábätka. Ak má dieťa slabé svaly trupu, nebude schopné udržať vzpriamený sed bez opory. Veľmi dôležitou fázou, ktorá často predchádza samostatnému sedu, je lezenie a tzv. šikmý sed. Väčšina detí si nesadne priamo zo ľahu na chrbte. Zdravá cesta vedie cez polohu na štyroch, lezenie a následný prechod do sedu cez bok, kde má dieťa oporu o jednu ruku a jeden bok. Tento šikmý sed je mimoriadne dôležitý, pretože učí dieťa prenášať váhu, zapájať šikmé brušné svaly a stabilizovať trup.
Samostatné vs. Pasívne sedenie
Pri téme sedenia bábätka je nevyhnutné vysvetliť pojem pasívny sed. Ide o situáciu, keď rodič dieťa posadí, hoci ono samo ešte nedokáže prejsť do sedu. Typickým príkladom je posadenie na gauč, do košíka alebo obloženie vankúšmi, aby dieťa „nespadlo“. Pasívny sed síce môže na prvý pohľad pôsobiť nevinne, no z pohľadu zdravého vývoja nie je vhodný. Predčasné posadzovanie môže viesť k preťažovaniu chrbtice, nesprávnemu zakriveniu chrbta a oslabeniu svalového korzetu. Stavce a platničky bábätka ešte nie sú pripravené na dlhodobé zaťaženie v sede.
Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku.
Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Zdravý sed spoznáte podľa viacerých znakov. Chrbát dieťaťa je relatívne vystretý, nie výrazne zhrbený. Hlava je v predĺžení chrbtice a ramená sú uvoľnené. Nohy sú voľne pred telom alebo mierne do strán, podľa individuálnej flexibility. Najdôležitejšie však je, že dieťa má v sede voľné ruky na hru, otáčanie sa a manipuláciu s hračkami.
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia. Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
Ako bábätku dopomôcť v sedení?
Rodičia môžu dieťaťu pomôcť, no nie tým, že ho budú posadzovať. Najlepším miestom pre vývoj pohybu je zem. Dieťa by malo mať dostatočný priestor na otáčanie, plazenie a lezenie. Hračky zohrávajú v pohybovom vývoji dôležitú rolu, ak sú zvolené správne. Keď sa dieťa začne viac pohybovať, výbornou voľbou sú motorické hračky, hrkálky a hryzátka. Tie podporujú naťahovanie sa do strán, otáčanie trupu a posilňovanie šikmých brušných svalov, ktoré sú kľúčové pre zdravé sedenie bábätka.
Kľúčom k podpore prirodzeného vývinu bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Položte bábätko na bruško. Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.
Vytvorte mu priestor na hranie. Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. To že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.
Podieľajte sa na jeho úsilí. Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie. Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie.
Ako dieťaťu neublížiť?
Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách. Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania.
Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu.
Čo v prípade, že dieťa stále nesedí, aj keď by už malo?
Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces. Približne do druhého roku života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.
Ak sa blíži koniec 9. mesiaca a dieťa nejaví záujem o vzpriamenie, je výrazne nestabilné alebo používa pri pohybe len jednu stranu tela, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Dobrou správou je, že včasná fyzioterapia dokáže vývoj krásne podporiť. Cielené cvičenia, napríklad na fitlopte, pomáhajú posilniť svaly a nasmerovať dieťa k správnym pohybovým vzorom.