Bezdôvodné obohatenie pri výživnom na plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti detí ani inou vekovou hranicou. Zákon o rodine viaže túto povinnosť do času vzniku občianskoprávnej skutočnosti na strane dieťaťa, ktorou je schopnosť sa živiť.

Základnou podmienkou existencie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je existencia rodinnoprávneho vzťahu a tzv. ďalšieho dôvodu, ktorým je neschopnosť dieťaťa živiť sa samostatne. V prípade, že nastala zmena, teda zánik rodinnoprávneho vzťahu a plnenie za iného alebo nastala skutočnosť, že dieťa je schopné sám sa živiť, môže vzniknúť povinnosť vrátenia už vyplateného výživného.

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí. Súdy judikovali predovšetkým neexistenciu kauzality medzi schopnosťou sa živiť a dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Za schopnosť dieťaťa samé sa živiť sa tiež nepovažuje existencia akéhokoľvek príjmu dieťaťa (napr. brigáda a pod.). Keď nastane skutočnosť, že dieťa je schopné sám sa živiť, nemá nárok na ďalšie výživné. Ak bolo poskytnuté výživné, išlo o bezdôvodné obohatenie a poskytovateľ, rodič dieťaťa má nárok na vrátenie výživného.

Kedy vzniká nárok na vrátenie výživného?

• Povinnosť vrátenia výživného nastáva aj vtedy, keď došlo k zníženiu sumy poskytovaného výživného súdom z dôvodu zmeny pomerov za uplynulé obdobie (clausula rebus sic stantibus).
• Takto vyplatené výživné, po odpadnutí dôvodu vyplácania výživného, či vyplateného nad rámec súdneho rozhodnutia po zmene pomerov, zakladá bezdôvodné obohatenie.

Plnenie výživného za iného

V zmysle zásady konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší (lex specialis derogat legi generali), nemožno však subsidiárne použiť toto ustanovenie Občianskeho zákonníka v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu a plnenia za iného. V tomto prípade sa použijú ustanovenia zákona o rodine týkajúce sa plnenia výživného za iného. Podľa § 79 ods. 1 zákona o rodine môže ten, kto za iného splnil vyživovaciu povinnosť, žiadať od neho vrátenie výživného a to vrátane úrokov z omeškania. Najčastejšie ide o prípad zapretia otcovstva.

Zmena pomerov a spätné zníženie výživného

Podľa zákona o rodine (§ 78 ods. 1) je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery (clausula rebus sic stantibus). Ak takáto zmena spôsobí vznik dlhu, napr. tým, že bolo súdom znížené výživné z dôvodu zmeny pomerov v neprospech poskytovateľa výživného (rodiča povinného poskytovať výživné) a to spätne odo dňa zmeny pomerov, vznikne nárok na vrátenie výživného.

Zmena pomerov môže nastať zo subjektívnych, ako aj objektívnych príčin. Súd musí skúmať, či ide o relevantnú zmenu, ktorá ovplyvňuje majetkové pomery a schopnosti povinného pri plnení vyživovacej povinnosti. Najčastejšou príčinou je strata alebo zníženie príjmu povinného.

Rozdiel medzi maloletým a plnoletým dieťaťom pri zrušení/znížení výživného

Zákon o rodine v tomto prípade rozlišuje, či ide o dieťa maloleté alebo dospelé, prípadne či ide o výživné spotrebované alebo nespotrebované. Zákon výslovne ustanovuje, že ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (§78 ods. 2). Toto ustanovenie zákona tak výslovne rieši situáciu, keď ide o výživné pre dieťa, ktoré je maloleté a navyše, takéto výživné bolo spotrebované. Súd musí v rámci dokazovania zisťovať, či bolo výživné spotrebované alebo nie. V prípade ak sa zistí, že výživné pre maloletého bolo spotrebované, nevzniká povinnosť takéto výživné vracať.

Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté v zmysle Občianskeho zákonníka (dosiahnutím veku 18 rokov, výnimočne uzatvorením manželstva od 16 rokov), súd neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného.

Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?

Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa Vaša vyživovacia povinnosť nezaniká. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.

Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy.

Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.

Ne zamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.

Čo robiť, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím?

Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Posudzovanie schopnosti samostatne sa živiť

V rámci súdneho konania, ktorého predmetom je zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu, sa skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3113/10 zo dňa 21.04.2011: „Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.“

Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že ste objektívne schopná sama sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť Vám výživné.

Dôležité aspekty pri posudzovaní výživného pre plnoleté deti

• Štúdium na druhej škole: Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
• Platenie výživného priamo dieťaťu: Po dosiahnutí plnoletosti by mal povinný rodič zasielať výživné priamo plnoletému dieťaťu. Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca.
• Zrušenie výživného dohodou: Ak sa obaja rodičia dohodnú na zrušení výživného, je potrebné spísať dohodu o zrušení výživného a dať ju na schválenie súdu.

Príklady z praxe:

• Syn končí strednú školu a má zabezpečené pracovné miesto: V takomto prípade je potrebné podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Dcéra dosiahla plnoletosť: Výživné je možné posielať priamo dcére na jej bankový účet.
• Syn pracuje ako živnostník: Súd bude vyžadovať daňové priznanie, peňažný denník a príjem druhého rodiča na posúdenie schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne.
• Dcéra ukončila školu a je evidovaná na úrade práce: Súd bude individuálne posudzovať schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
• Vnuk ukončil strednú školu a nechce sa zamestnať: Rodič môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak má za to, že vnuk je schopný sa samostatne živiť.
• Syn vyštudoval bakalárske štúdium a neplánuje pokračovať: Možno požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Dcéra ukončila strednú školu a začala pracovať: Vyživovacia povinnosť mohla zaniknúť. Ak je výživné určené súdnym rozhodnutím, možno podať návrh na jeho zrušenie.
• Syn bude mať 18 rokov a odišiel od otca: Matka by mala podať návrh na zrušenie výživného, pričom odôvodní, že syn býva s ňou a výživné mu preukazuje v naturálnej forme.

Dôležité upozornenie:

Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby bolo aj zrušené súdnym rozhodnutím. Inak hrozí riziko exekúcie.

Právne predpisy:

• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Občiansky zákonník
• Civilný sporový poriadok
• Trestný zákon

Bc. [1] Bližšie: LAZAR, J. a kol. 2010. Občianske právo hmotné. Bratislava: Iura edition, 2010.

tags: #rozsudok #bezdovodne #obohatenie #vyzivne #na #plnolete