Určovanie výživného je komplexný proces, ktorý zohľadňuje viacero faktorov, najmä príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. V prípade, ak matka poberá rodičovský príspevok, neznamená to automaticky zánik jej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť vlastnou prácou uhrádzať svoje náklady na život. Táto povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, ktorému z nich je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Každý rodič má prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
V prípade, ak ide o určovanie výživného, súd vychádza z príjmov rodičov zo závislej činnosti, príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmov z prenájmu a iných zdrojov. Rodičia sú povinní súdu oznámiť z akého zdroja majú príjmy a v akej výške. V prípade nesplnenia tejto povinnosti im súd môže uložiť poriadkovú pokutu, alebo sa obrátiť na zamestnávateľa či daňový úrad, aby si vyžiadal informácie o príjmoch.
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. V praxi sa stáva, že rodičia si v rámci podnikateľskej činnosti uplatňujú aj také výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné na podnikateľskú činnosť.
Rodičovský príspevok a jeho vplyv na výživné
Poberanie rodičovského príspevku matkou nie je automaticky dôvodom na zrušenie alebo zníženie jej vyživovacej povinnosti. Výživné sa platí do rúk toho rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, a to až do dovŕšenia 18 roku života dieťaťa. V súdom rozhodnutí je plnenie vyživovacej povinnosti určené slovným spojením „k rukám matky“ / „k rukám otca“, čo označuje len platobné miesto, nie povinnosť platiť v hotovosti. Odporúča sa plniť vyživovaciu povinnosť prevodom z účtu/vkladom na účet druhého rodiča pre lepšiu dohľadateľnosť.
V prípade, ak nastanú zmeny v skutočnostiach rozhodných na priznanie nároku na rodičovský príspevok, je povinnosťou poberateľa oznámiť ich platiteľovi rodičovského príspevku v zákonnej lehote 8 dní.
Zmena výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Nie je možné jednostranne prestať platiť výživné len na základe toho, že dieťa ukončilo školu alebo sa zamestnalo. V takom prípade je potrebné podať návrh na súd na zrušenie výživného vzhľadom na zmenu pomerov. Prílohou návrhu môže byť aj dohoda s dieťaťom, že výživné zaniká, nakoľko sa už zamestnalo a je schopné sa samo živiť.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov.
Kedy si sťahovanie vyžaduje zmenu v rodičovskom pláne?
Striedavá osobná starostlivosť a výživné
V prípade striedavej osobnej starostlivosti sa neurčuje vyživovacia povinnosť vtedy, ak obaja rodičia majú približne rovnaké majetkové, zárobkové a osobné pomery a dĺžka striedavej osobnej starostlivosti je približne rovnaká. Ak sú však majetkové a zárobkové pomery rodičov rozdielne, otec má niekoľkonásobne vyšší príjem ako matka, je potrebné určiť výživné z dôvodu, aby matka mohla maloletému zabezpečiť také podmienky ako má maloletý v čase, keď je v starostlivosti otca.
Podieľanie sa manžela matky na úhradách životných nákladov dieťaťa, ku ktorému nemá priamu vyživovaciu povinnosť v zmysle zákona o rodine, nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti otca. Primárnu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú rodičia.
Ohlasovacia povinnosť
Ohlasovacia povinnosť poberateľa príspevku v hmotnej núdzi o skutočnosti, že mu bolo do výchovy a opatery zverené dieťa, ktorému bolo priznané výživné, vzniká až právoplatnosťou rozsudku súdu o zverení dieťaťa do výchovy a o výživnom.
Právne normy a ich interpretácia
Pri určovaní výživného súd vychádza z ustanovení Zákona o rodine (§ 62 a § 75), ako aj z ďalších relevantných zákonov. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. a § 5 zákona č. 600/2003 Z.z., po dovŕšení tretieho roku veku dieťaťa, rodičovský príspevok patrí oprávnenej osobe len v prípade, ak má dieťa dlhodobo, s predpokladom trvania aspoň dvanásť mesiacov chorobu a stav, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v podobných súvislostiach stabilne zastáva názor, že je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať.
Dôležité aspekty pri určovaní výživného:
- Príjmy rodičov: Súdom sa posudzujú príjmy zo závislej činnosti, podnikania, prenájmu a iných zdrojov.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery: Tieto faktory sú kľúčové pri určovaní výšky príspevku na výživu.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Zahŕňajú nielen základné potreby ako strava a bývanie, ale aj zdravotné, kultúrne a vzdelávacie potreby.
- Zmena pomerov: Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov alebo dieťaťa, je možné požiadať o zmenu výživného.
- Striedavá osobná starostlivosť: Výživné sa nemusí určovať, ak sú pomery oboch rodičov približne rovnaké.
tags: #rozsudok #vyzivne #matka #pobera #rodicovsky #prispevok