Rozvod manželstva je často spojený s potrebou riešiť otázky týkajúce sa maloletých detí. V prípade, ak z manželstva pochádza maloleté dieťa, s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Medzi najzákladnejšie otázky rodičovských práv a povinností patrí úprava osobnej starostlivosti, to znamená, u ktorého z rodičov bude maloleté dieťa po rozvode bývať, do osobnej starostlivosti ktorého rodiča sa maloleté dieťa zverí. Ďalej sem patrí úprava styku s rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti dieťa nie je zverené, a úprava o výške výživného, ktoré bude rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti zverené, uhrádzať k rukám rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťa nachádza.
Rodičovských práv a povinností, ako aj výšky výživného je taktiež prípustná dohoda. Rodičia sa vedia o otázke rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, v ktorom prípade predkladajú súdu návrh takejto dohody na schválenie. Pre rodičov aj maloleté dieťa je najlepšie, ak sa rodičia dieťaťa na styku ako aj výške výživného rozumne dohodnú. Je to z dôvodu, že rodičia najlepšie poznajú svoje vlastné pomery, ich rodinu, zvyky, hodnoty, životné nastavenie. V prípade, ak sa rodičia o sporných otázkach dohodnúť nevedia, prichádza na rad súd, ktorý na základe dôkazov zhodnotí stav veci a určí styk s maloletým dieťaťom, výšku výživného ako aj to, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Zákon neumožňuje vzdať sa výživného na dieťa jedným z rodičov. Výška výživného určená v súdnom rozhodnutí alebo určená dohodou rodičov sa odvíja od viacerých faktorov. V prvom rade slúži na uspokojenie oprávnených a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery obidvoch rodičov, nielen povinného rodiča. Zásadne platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť aj o povinnosti tvorby úspor pre maloleté dieťa.
V prípade, ak nastane zmena pomerov či už na strane oprávneného maloletého dieťaťa, a/alebo povinného rodiča, sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného. Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa môže spočívať v zvýšení výdavkov v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, prechod na vyšší stupeň štúdia, štúdium v inom okrese ako v mieste bydliska a pod. Zmena pomerov na strane povinného rodiča môže spočívať napr. v zvýšení jeho príjmu alebo v získaní nového zamestnania.
Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Dosiahnutím 18 rokov veku sa dieťa stáva plnoletou osobou spôsobilou v plnom rozsahu na právne úkony, avšak v zmysle zákona o rodine, platí, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti nie je dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
V prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Do slovenského právneho poriadku sa dostala novinka v podobe inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšia forma starostlivosti o dieťa po rozvode manželov, resp. rozchode partnerov. Táto forma tak dopĺňa už dve existujúce formy - osobnú starostlivosť jedného z rodičov alebo striedavú osobnú starostlivosť. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom, resp. Síce vzťah rodičov skončil, avšak nekončí ich vzťah s deťmi a výkon ich práv a povinností smerom k nim. Táto forma starostlivosti je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.
Základnou podmienkou spoločnej osobnej starostlivosti však stále zostáva najlepší záujem dieťaťa, s ktorého súladom sa výkon rodičovských práv má vykonávať. Splnenie tejto požiadavky je pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti nutnosťou. To znamená, že kritériom pre rozhodnutie o akejkoľvek forme osobnej starostlivosti je vždy odpoveď na otázku, čo je najlepšie pre konkrétne dieťa. Inými slovami zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby. Súd tiež bude môcť schváliť rodičovskú dohodu v ktorej bude spoločná osobná starostlivosť dohodnutá oboma rodičmi, ak nebude odporovať zákonu, a tým sa dosť urýchli celý proces rozhodovania.
Keďže je otázka zverenia dieťaťa náročnou (najmä psychologickou) kategóriou, súd vo väčšine prípadov nariadi súdnoznalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia. Znalec na základe sedení s rodičmi a deťmi vyhotovuje znalecký posudok, ktorý je základným podkladom pre rozhodnutie. Súd má okrem toho možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, vyzvať manželov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou. Rovnako súd môže nariadiť absolvovanie psychologického poradenstva, sedenie u sexuológa alebo iného odborníka, ktorý v danej situácii môže napomôcť k riešeniu alebo zmierneniu situácie.
V konaniach má byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. V takom prípade je súd nútený rozhodnúť autoritatívne na základe vykonaných dôkazov. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
V prípade, že sa dieťa narodí žene, ktorá sa nedávno rozviedla, zákon s takouto situáciou počíta veľmi presne. Pokiaľ sa dieťa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozvodu, za otca dieťaťa sa automaticky považuje bývalý manžel matky. Výnimkou je nové manželstvo matky uzavreté ešte pred pôrodom. V takom prípade domnienka „preskakuje“ na jej nového manžela, aj keď od rozvodu ešte neuplynulo 300 dní. Po narodení dieťaťa môže návrh na zapretie otcovstva podať nielen matka, ale aj bývalý manžel zapísaný v rodnom liste. V konaní súd skúma, či je vylúčené, aby bývalý manžel mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Na dokazovanie sa najčastejšie používajú vyhlásenia účastníkov o absencii pohlavného styku alebo iné objektívne okolnosti, ktoré znemožňovali počatie.
Najčastejším a najpraktickejším riešením je, aby matka spolu s biologickým otcom navštívili matriku a urobili súhlasné vyhlásenie o otcovstve. Ak sa však rodičia na priezvisku nedohodnú, zákon obsahuje jednoduchý mechanizmus: dieťa automaticky nadobúda priezvisko matky. Hoci môže situácia pôsobiť na prvý pohľad komplikovane, v skutočnosti má jasnú a logickú postupnosť krokov.
24 podcast: Starostlivosť o deti po rozvode
Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi. V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.
V súdnom konaní o rozvod manželstva súd skúma aj otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Osobné starostlivosť, styk s dieťaťom a výživné sú kľúčové aspekty, ktoré súd rieši. Súd prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho potreby. Rodičovská dohoda o týchto otázkach, ak nie je v rozpore so zákonom, môže urýchliť proces.
Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Možnosť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je súdom zvažovaná v prípade, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú oň záujem a sú vytvorené materiálne podmienky. Dôležitým faktorom je najlepší záujem dieťaťa a to, či budú jeho potreby lepšie zaistené. Výhodou striedavej starostlivosti je rovnocenný kontakt dieťaťa s oboma rodičmi.
tags: #rozvod #dieta #narodene #pred #uzatvorenim #manzelstva