Samuel Hruškovic, známy aj ako Samuelis Hruscowitz, sa narodil 1. apríla 1694 v Krupine. Pochádzal z meštianskej rodiny Imricha Hrušku a Rebeky Zimaniovej. Napriek tomu, že sa narodil v Krupine, detstvo prežil v Turom Poli v starostlivosti svojich starých rodičov, kde zároveň navštevoval aj základnú školu v roku 1702.
Jeho študijná cesta bola mimoriadne rozsiahla a viedla cez mnohé slovenské mestá. Vzdelanie získaval v Krupine (1702 - 1705), Banskej Bystrici (1705 a 1711 - 1717), Jelšave, Gemeri (1709), Rožňave, Banskej Štiavnici (1710) a Lučenci (1717). Svoje štúdium teológie, ale aj fyziky, medicíny, matematiky, práva a jazykov, zavŕšil na univerzite vo Wittenbergu v rokoch 1717 až 1719.
Počas svojho života pôsobil na viacerých miestach. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách v Radvani (1711 - 1717) a neskôr v Banskej Bystrici (1719 - 1720). Jeho duchovná kariéra ho viedla ako diakona do Lešti, rektora do Senna a ako evanjelického farára do Kostolných Moraviec. Následne pôsobil ako slovenský (1732 - 1737) a nemecký (1737 - 1748) farár v Banskej Bystrici. V roku 1743 zastával významnú pozíciu superintendanta banského okolia.
Samuel Hruškovic bol plodným spisovateľom, ktorý sa venoval rôznym literárnym žánrom. Jeho tvorba zahŕňa latinské príležitostné verše, epigramy a predovšetkým náboženskú lyriku. Pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu, pričom napísal slovenskú mytologickú komédiu. Z prozaických žánrov tvoril slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus a latinskú autobiografiu.
Jeho autorský prínos zahŕňa 17 vlastných piesní. V týchto piesňach využíval výrazové prostriedky typické pre barokovú literatúru, ako sú metafory, obrazy z pastierskeho života a antitézy. Cieľom jeho tvorby bolo primárne pôsobiť na rozum, nie na cit. V dráme a próze preferoval jednoduché vety a nekomplikované súvetia, čo však nijako neuberá na kvalite jeho poetického vyjadrovania.
Okrem vlastnej tvorby sa Samuel Hruškovic venoval aj prekladom. Je autorom 74 prekladov nemeckých piesní od významných autorov ako Martin Luther, Gašpar Neumann a Zachariáš Titius.
Jeho latinská autobiografia, nazvaná Vita Samuelis Hruscowitz, je cenným svedectvom o jeho živote. V tomto diele vykresľuje pohnuté obdobie života chudobného študenta, opisuje svoje zážitky s kurucmi a zbojníkmi a predstavuje portréty zaujímavých osobností, medzi ktorými nechýba ani Matej Bel. Autobiografia obsahuje aj reflexie a meditácie.
Samuel Hruškovic bol tiež významným editorom. Podieľal sa na dvoch vydaniach Tranovského diela Cithara sanctorum (1741, 1745). V týchto vydaniach predstavil nielen novú slovenskú piesňovú tvorbu, ale aj nemeckú ortodoxnú náboženskú lyriku.
Samuel Hruškovic zomrel 1. septembra 1748 v Banskej Bystrici. Jeho dielo zanechalo nezmazateľnú stopu v slovenskej literárnej histórii, najmä v oblasti náboženskej literatúry a poézie barokového obdobia.
Dedičstvo Hohenlohe
V súčasnosti má Samuel Hruškovic na Slovensku jednu ulicu a námestie pomenované na jeho počesť, čo svedčí o jeho trvalom odkaze v slovenskej kultúre.
Kľúčové diela a prínosy:
- 17 vlastných piesní s barokovými prvkami.
- 74 prekladov nemeckých náboženských piesní.
- Latinská autobiografia Vita Samuelis Hruscowitz.
- Účasť na editorstve dvoch vydaní Cithary sanctorum.
- Príležitostné verše, epigramy, náboženská lyrika.
- Pokus o drámu (slovenská mytologická komédia).
- Prozaické práce: slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus.
