Ako pripraviť dieťa na škôlku a zvládnuť nástup bez stresu

Nástup do škôlky je veľká vec, a to pre dieťa aj rodičov. Dieťa opúšťa známe rodinné prostredie a stáva sa súčasťou kolektívu vrstovníkov. V škôlke platia špecifické pravidlá, hierarchia a režim, na ktorý mnoho detí nie je zvyknutých. Zrazu chýba mama a jej láskyplné pohladenie i zhovievavosť. Po nástupe do škôlky sa mení doterajšie fungovanie celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.

Pre malé dieťa znamená nové prostredie, nových dospelých, prvý detský kolektív a často aj prvé dlhšie odlúčenie od rodiny. Pre dieťa to znamená nové prostredie, veľa nových tvárí a úplne iný denný režim. Aj keď to môže byť náročné, s dobrou prípravou sa dá toto obdobie zvládnuť pokojnejšie a s úsmevom. Nástup do škôlky je veľmi dôležitý míľnik v živote dieťaťa aj rodiny. Často náročný pre obe strany. Je to zmena, na ktorú je potrebné sa vhodne pripraviť.

Niektoré deti sa do škôlky tešia ešte skôr, ako sa čas ich nástupu reálne priblíži. Tešia sa na iné deti, spoločnú hru, nové zážitky. Vyplýva to často z ich extrovertnejšej povahy. Na druhej strane barikády však stoja introvertnejšie deti, ktoré sú ustráchanejšie a potrebujú dôkladnejšiu prípravu, intenzívnejšiu komunikáciu aj napriek tomu, že sú častejšie práve uzavretejšie a komunikujú s rodičom menej. Komunikácia je však v ich prípade kľúčová. Rodič musí zistiť, čo sa odohráva v ich hlave. Niektoré deti sa do škôlky tešia, iné nie. Ako bližšie charakterizovať tieto dva typy detí?

Príprava na škôlku: Odporúčania pre rodičov

Požiadavky sa líšia škôlku od škôlky, a preto celkom na začiatku zistite, ako to v danej škôlke funguje. Štátne škôlky zvyknú požadovať, aby bolo dieťa pri nástupe do predškolského vzdelávania odplienkované a samostatné v mnohých činnostiach, kým v súkromných zariadeniach sa stretnete s väčšou zhovievavosťou.

Poznajte škôlku a jej pravidlá

Spoznajte škôlku, ktorú máte na zozname a chceli by ste do nej dieťatko prihlásiť, môžete aj na dni otvorených dverí. Zoznámite sa tu s učiteľkami aj inými rodičmi, prezriete si priestory zariadenia a na vlastné oči sa presvedčíte, ako to v škôlke vyzerá a funguje. Prípadne si dohodnite individuálne stretnutie s riaditeľkou škôlky, počas ktorej budete mať viac priestoru na otázky. Zobrať so sebou môžete aj dieťa, ktoré sa medzitým zoznámi s prostredím a pohrá sa na ihrisku alebo si prehliadne hračky a budúcich kamarátov. Opýtajte sa tiež na to, aký je v škôlke adaptačný plán. Mnohé materské školy ponúkajú možnosť postupne začleniť dieťa do kolektívu - prvý týždeň chodia nové detičky do škôlky len doobedu bez prespávania, pričom obedňajší spánok je vrcholom adaptácie. Rátajte s tým, že môže chvíľu trvať, kým si dieťa v škôlke zvykne a bude schopné to absolvovať celkom bez plaču.

Mapa Slovenska s vyznačenými mestami, kde sa nachádzajú škôlky

Buďte si istí a realistickí

Zámerne v nadpise nepíšem „ako pripraviť dieťa do škôlky“, pripravený totiž musí byť aj rodič. Ak je rodič na 100% presvedčený, že dieťa do škôlky má ísť a že mu v nej bude dobre, o to ľahšie to bude akceptovať dieťa. Urobte si poriadok v hlave a uistite sa, že škôlka je práve teraz pre vaše dieťa a vašu rodinu to správne rozhodnutie. Ak máte akékoľvek pochybnosti, buďte si istí, že dieťa ich vycíti. Je preto rovnako dôležité, aby ste boli spokojní aj s výberom škôlky a pociťovali súzvuk v tom, ako výchovu vnímate vy, a ako škôlka. Je dosť možné, že nástup vášho „bábätka“ do škôlky budete dosť intenzívne prežívať, aj keď si budete istí svojím rozhodnutím. Skúste však pred ním príliš nedávať najavo váš stres a opakujte si, že vy aj vaše dieťa to zvládnete bez problémov a že toto rozhodnutie je pre vás tá najlepšia možná alternatíva.

Toto je častá chyba, pred ktorou rodičov varujem. Máme totiž v sebe tak nejak nastavené, že deťom škôlku musíme lákavo „predať“, aby sa do nej tešili. V škôlke to bude super! Budeš tam mať kopu kamarátov! Budete tam s pani učiteľkami robiť samé zaujímavé veci! Budete každý deň chodiť na ihrisko! To všetko je možno v podstate pravda, ale dieťa túto pravdu spozná, až keď už bude v škôlke riadne zabehnuté a bude sa vedieť pozerať na veci trochu s nadhľadom. Zato prvé dni bude realita určite iná. Bude mu smutno za rodičmi. Už nebude stále nablízku niekto, kto naplní každú jeho potrebu. Bude sa musieť oveľa viac prispôsobovať. S kamarátmi sa budú učiť, ako fungujú v novom prostredí pravidlá. Je takmer isté, že sa budú doťahovať o hračky a učiť sa spolu vzájomnej tolerancii a úcte. Ak mesiac počúvalo, ako bude škôlka tým najúžasnejším miestom pod slnkom, realita ho prudko sklame a bude sa navyše cítiť podvedené. Je dobré hovoriť o škôlke realisticky, a nie v superlatívoch, a pomôcť dieťaťu dopredu sa pripraviť aj na niektoré nie práve pozitívne situácie.

Komunikácia a emócie

Rozprávajte sa s dieťaťom o nástupe do škôlky a nijako mu to neidealizujte, ani z toho nerobte strašiaka. Je normálne, že má obavy, aj vy ich predsa máte, dôležité je ho ubezpečiť, že všetko dobre dopadne. Pokiaľ dieťatko ešte dobre nerozpráva, všímajte si jeho správanie a skúste zistiť, čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie a istejšie. Škôlka a pocity z nej sú pre dieťa pomerne abstraktné pojmy, o ktorých sa mu môže ťažko hovoriť, pomôcť môžu obrázkové knihy či hra „na niečo“ - v tomto prípade na škôlku. Behom striedania rolí dieťa - rodič - učiteľ si na predstavu škôlky skôr zvyknete a pomôžete dieťaťu lepšie chápať, čo ho v škôlke čaká a na čo všetko sa môže tešiť.

Druhá chyba, ktorej sa často omylom dopúšťame, je, že deti (nechtiac) strašíme, čo všetko musia už zvládať, keď pôjdu do škôlky. „Ty už budeš veľký škôlkar, a tí sa obliekajú sami!“ Nerobíme to úmyselne, ale deťom tým môžeme spôsobovať nemalý stres. Ak škôlkari neplačú, keď spadnú, vedia sa sami najesť, obliecť aj obuť, a zvládnuť neviem, čo ešte, miesto toho, aby sa dieťa do škôlky tešilo, bude sa báť, že škôlku nezvládne. Nestrašte ho tým, aké musí byť dokonalé, aby mohlo chodiť do škôlky. Radšej ho uistite, že aj v škôlke sa bude mať na koho obrátiť, ak niečo nebude zvládať.

Fakt, že majú deti pred nástupom do škôlky strach, že sa boja, plačú, prejavujú svoje emócie je úplne v poriadku. Samozrejme, pre rodiča je náročné uznať emócie dieťaťa, pretože mnohokrát to nie sú schopní zvládnuť ani pri sebe. Dnešná generácia rodičov vyrastala v prostredí, kde sa vyjadrenie emócií nepodporovalo. Sami ako deti počúvali vety typu: “Nesmieš plakať. Poslušný chlapci neplačú. Poslušné dievčatko sa nezlostí.” Láska bola podmienená poslušnosťou a tak sa vo veľkej miere naučili svoje emócie potláčať. Zrazu musia rovnakým emóciám čeliť u svojich detí. Pričom je jedno, či ide o hnev, strach a nedokážu ich adekvátne spracovať. Vyvoláva to u nich vnútorný nepokoj, diskomfort a z úst im zase začnú vychádzať rovnaké vety, ktoré sami v detstve počúvali. U rodičov sa objaví strach a nechcú, aby sa deti obdobne prejavovali, pretože si s tým jednoducho nedokážu poradiť. Dôležité je však vedieť, že je úplne v poriadku, že sa hnevajú, zlostia, plačú. Dieťa iba ventiluje to čo cíti. Neznamená to, že je niečo zlé. A rodič o tom s nimi musí hovoriť.

Pripravte sa tiež na to, že vám aj vášmu dieťaťu bude v prvé dni v momente odlúčenia smutno. A to je v poriadku. My rodičia neradi vidíme, keď je naše dieťa smutné. A to sa zďaleka nevzťahuje len na nástup do škôlky. Uvedomujem si to často na sebe - keď je jednému z detí smutno, mám tendenciu hľadať riešenia a chlácholiť ho, že to nevadí, že to sa napraví… a musím si vždy kúsať do jazyka. Lebo dieťa má právo na všetky emócie, aj na smútok. A je správne, aby sa naučilo ho prežívať a pracovať s ním. Je veľmi dôležité, aby sme mu smútok pomenovali a aby vedelo, že ho nenechávame samé, ale sme tam s ním. Nemalo by ale od nás počúvať “neplač” či “nebuď smutný”. A rovnako by to nemalo počúvať od učiteliek v škôlke.

Je úplne v poriadku, keď rodičia svoje pocity odkomunikujú dieťaťu. Je úplne prirodzené, že strach majú. Matka má často pocit, že svoje dieťa stráca. Je dôležité vedieť svoj strach pomenovať, priznať si ho a tým ho aj oddeliť od pocitov svojho dieťaťa. Ak svoj strach prelínam s pocitmi dieťaťa, je to veľmi náročná a neprehľadná situácia. Dieťa to totiž jednak cíti, ale aj rodič si môže nesprávne reprodukovať to, čo dieťa prežíva. Ten strach je v nás a my ho zrazu vidíme aj v prejavoch dieťaťa, no úplne zbytočne. A len z toho dôvodu, že sa my tak veľmi bojíme a citlivé dieťa sa na nás rozľútostene pozrie, mylne si ten pohľad reprodukujeme ako strach. Hlavnou zásadou je teda vedieť odlíšiť svoj strach. A vtedy, keď to zvládnem, môžem o tom s dieťatkom komunikovať.

Praktická príprava a samostatnosť

Celodenný pobyt v škôlke vyžaduje, aby bolo dieťa v mnohých činnostiach samostatné, respektíve malo snahu učiť sa samostatnosti. Samozrejme, nikto nečaká, že trojročné dieťa všetky vyššie spomenuté činnosti zvláda dokonale. Podstatné je, aby bolo k tomu z domu vedené a v škôlke sa pod dohľadom učiteliek v daných činnostiach zlepšovalo. Väčšina pokynov pre rodičov ohľadom prípravy na škôlku sa týka výlučne praktických schopností dieťaťa. Nesmie sa však zabúdať ani na psychiku dieťaťa a jeho pocity.

Pripravte sa na škôlku spolu. Ak máte zoznam vecí, ktoré dieťa do škôlky potrebuje, pripravte všetko spolu. Choďte spolu kúpiť papučky. Vyberte náhradné oblečenie a pyžamko, podpíšte ich spolu. Ak máte škôlke dodať fotku dieťaťa (napríklad na označenie skrinky/vešiaku s uterákom/postele), vyberte ju spolu. Ak je to možné, navštívte škôlku párkrát v lete, aby dieťa spoznalo prostredie a ľudí, s ktorými v škôlke bude tráviť čas. Všímajte si, čo ho počas týchto návštev najviac zaujíma (zvieratko v klietke či akváriu? hračka v poličke? špeci preliezka na dvore?), a potom sa k tomu v konverzáciách vracajte, aby sa na to tešilo.

V škôlke bude mať dieťa väčšiu mieru samostatnosti. Učte ho aj slovne povedať, že potrebuje ísť. Doma to môžete trénovať cez spoločenské hry alebo hranie s inými deťmi. Učte dieťa pomenovať, keď je smutné, nahnevané alebo veselé. Ak sa v škôlke spí po obede, skúste tento režim nastaviť doma aspoň pár dní pred nástupom.

V škôlke je potrebné, aby deti zvládali základné zručnosti samostatne. Je preto vhodné, ak pred nástupom do škôlky necháte svoje dieťa objavovať a skúšať nové veci. Každá MŠ ma istý režim dňa a pravidlá. Porozprávajte sa o nich s vašim dieťaťom a skúste nový režim pár mesiacov pred nástupom nacvičiť. Pobyt vonku, hygienické návyky, pravidelné stravovanie či spánok.

Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Je jasné, že mu pani učiteľka so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti. Napríklad obliecť si tričko, nohavice a ponožky (dávajte mu skôr jednoduchšie oblečenie, vďaka ktorému sa budete cítiť pyšné na to, že sa zvládlo samo obliecť).

Vytvorte si rituál nástupu do škôlky

Nástup dieťaťa do škôlky môžeme pozitívne ovplyvniť ako z jeho strany, tak aj zo strany rodiča vytvorením rituálu nástupu do škôlky. Rituál by mal mať 2 fázy: Oslava všetkého čo sme zažili a sprítomnenie odvážnych chvíľ v živote dieťaťa. Vďaka rituálu si môžme uvedomiť dôležitý prechodový milník v našom vzťahu s dieťaťom a spoločne osláviť čas, ktorý sme vzájomne strávili. Pozrite si spoločné fotografie, spomeňte si na momenty a vypichnite chvíle, kedy dieťa niečo zažilo, kedy sa prekonalo, bolo veľmi odvážne. Druhou fázou rituálu je moment, kedy je dieťa pripravené ísť ďalej a púšťame ho s dôverou zo svojho náručia. Vieme, že to zvládne. No stále sme preň bezpečný prístav, kde sa môže vrátiť. Vhodné je dať dieťatku nejaký darček na cestu, napíšeme mu list, nakreslíme obrázok.

Ranné rozlúčenie s dieťaťom Ako bude vyzerať rozlúčenie s dieťaťom pred vstupom do triedy, ovplyvňuje aj to, ako prebieha celé ranné, ešte skôr, ako sa na cestu do škôlky vydáte. Ak doma prevláda stres, napätie, všetko sa to kumuluje, cítime to nielen my, ale aj dieťa. Ak sa prichytíte, že sa to u vás pomaly prejavuje, zastavte sa, predýchajte to, upokojte a dieťa sa pridá. Je na zvážení vyskúšať, ak máte možnosť rozlúčiť sa s dieťaťom doma a do škôlky ho odvedie niekto iný, či to neuľahčí inak emotívny proces lúčenia v škôlke. Počas lúčenia, či už doma alebo v škôlke, musí dieťa v sebe cítiť sebadôveru, aby vykročilo vpred s odvahou. Ak je dieťa plačlivé a rozlúčenie je veľmi emotívne, mohlo by dopomôcť malé tajomstvo, súkromné tajné rozlúčenie, ktoré si doma dohodnete a vymyslíte. Vo fantázii sa medze nekladú. No pre inšpiráciu jeden príklad. Dieťatku popíšte, že vaše srdiečka sú spojené, ste prepojení láskou, ako takým špagátikom. A ak aj spolu nie ste, stále ste tým špagátikom lásky prepojení. Môžete si to vyskúšať napríklad doma. Vysvetlíte si to, chytíte sa za srdiečka rukami na hrudi a jeden odíde do druhej miestnosti. Môžete na dieťatko zakričať, či to cíti, to prepojenie na hrudi. Tie ručičky. A buďte si istí, že ho cítiť bude. Nakoniec sa s radosťou rozbehnete k sebe. Formou hry sa pripravíte na to, čo bude neskôr v škôlke. Kde si to pri lúčení pripomínate, že ste láskou previazaní a že si pre neho o chvíľku prídete. A aj keď dieťa pri rozlúčke plače, vie, že si preňho prídete a je to takto v poriadku. Bonusom je, že je to súčasťou tajomstva, o ktorom nevie pani učiteľka, ani nikto ďalší. Je malý rituál, ktorý mu môže pomôcť ráno odísť.

Malý plyšák, vankúšik alebo fotka rodiny môže dieťaťu pomôcť, keď sa mu bude cnieť. Čím dlhšie sa lúčite, tým viac to môže byť pre dieťa ťažšie. Ak má dieťa alergiu, bojí sa niečoho alebo potrebuje špeciálny prístup, povedzte to učiteľke už na začiatku.

Ilustrácia rodiča a dieťaťa, ktorí sa lúčia pred bránou škôlky

Vhodné knižky a hry

Do detailov preberajte, čo sa v škôlke deje. Rozprávajte sa presne o tom, aký je tam režim, kde sa čo nachádza, ako sa volajú učiteľky, čo a koľkokrát bude dieťa papať, ako bude prebiehať ranné lúčenie, poobedný spánok aj odchod domov. A tu vám veľmi pomôžu detské knižky o škôlke. Deti ich milujú - približujú im niečo neznáme a teda fascinujúce - a budú ich chcieť čítať dokola, zakaždým aj s milión otázkami.

Tu je zopár našich favoritov. Tí, čo ma už poznáte, asi viete, že v tomto veku odporúčam jednoznačne knižky realistické. Žiadne káčatká, upírikov alebo slimáčikov, ktorí sa tešia do škôlky, by som deťom nečítala.

Odporúčané knihy:

  • Rok v škôlke: Má tvrdé listy a je fakt hrubá a detailná. Je o chlapčekovi Miškovi, ktorý začína chodiť do škôlky so svojím mackom Brumkom. Knižka vlastne opisuje jeden deň v škôlke - začína vstávaním ráno a končí večer po príchode domov - ale je fakt komplexná. Spomína všetko, čo sa v škôlke deje od jedla cez spánok, prezliekanie v šatni, pobyt vonku, tvorivé dielne až po chvíle, kedy je Miškovi smutno za maminkou. Ilustrácie sú veľmi milé, textu málo, zdá sa mi to ako ideálna prípravná knižka na škôlku.
  • Barborka, Terka, Kubko: U nás mali najväčší úspech títo detskí hrdinovia. Barbora v tejto knižke pomáha bratrancovi Martinovi počas jeho prvých dní v škôlke. Terka ide do škôlky v tejto knižke a je tu za mňa jeden dobrý moment zachytený. Terka sa síce do škôlky teší, v momente lúčenia s mamou ju však silno stíska a nechce pustiť. Pani učiteľka reaguje ako z dobrej psychologickej príručky - zavolá ju, aby išli spolu nalepiť Terkinu fotku do kalendára. Kubko ide do škôlky spolu s kamarátkou Paulínkou, a navyše už do nej chodí aj jeho starší brat. Smútok za rodičmi sa tu teda vôbec nerieši, zato je tu náznak konfliktu pri hre, ktorý Kubko s pani učiteľkou veľmi rýchlo a efektívne vyriešia.
  • Rok v škôlke (hľadacie leporelo): Okrem týchto príbehov je veľmi dobrá knižka aj Rok v škôlke. Je to vlastne veľké hľadacie leporelo, kde každá dvojstrana predstavuje jeden mesiac v roku. Na úvodnej strane sú všetci protagonisti s menami aj ich životnými príbehmi. Každá ďalšia stránka potom zobrazuje jeden mesiac v škôlke. V tejto knižke však nie je zachytený rytmus dňa, skôr rôzne udalosti, ktorými škôlka počas roka žije.
  • Poznaj ŠKÔLKAP: Posledná knižka, ktorú tu chcem spomenúť. Je to veľká knižka, ktorá obsahuje naozaj množstvo informácií o tom, ako to v takej škôlke chodí. Obsahuje kapitoly o príprave na škôlku, typickom dni v škôlke, o tom, čo sa tam všetko deti učia, aj o spoločnom nažívaní, vzájomnom rešpekte, pravidlách riešení konfliktov. Na niektorých stranách sú aj hľadacie úlohy.
  • Nechcem ísť do škôlky!: Knižka o škôlke - ale taká netradičná. NECHCEM ÍSŤ DO ŠKÔLKY je výpočtom malého škôlkara, prečo sa mu v škôlke nepáči. Nemôže byť s mamičkou. Nechutí mu tam jedlo. Bojí sa veľkých detí na dvore. A mamička mu zakaždým láskavo a citlivo odpovedá. S deťmi sme sa dlho rozprávali o tom, pre koho je takáto knižka vhodná.

Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres. Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život.

Prvý deň v novej škôlke

Čomu sa vyhnúť?

Neprepáľte to! Keď mala dcéra ísť prvýkrát do škôlky, celá rodina už mesiac dopredu všetky konverzácie s ňou začínala tým, ako už pôjde do škôlky. Keď išla o tri roky do školy, bolo to to isté. Máš už peračník a tašku? Tešíš sa? Mysleli to dobre, prežívali to intenzívne s ňou. Videla som však, ako to dcéru po pár týždňoch otravuje a ako už nemá absolútne chuť o nejakej škôlke sa vôbec baviť. Chápala som ju, už to liezlo na nervy aj mne. Skúste nepretláčať škôlku do konverzácie, pokiaľ s tým dieťa nepríde samé. Poraďte to aj starým rodičom. Neodraďte dieťa svojím prehnaným entuziazmom od škôlky skôr, ako tam vkročí.

Najhoršia možná cesta, ktorou sa rodič môže vydať je kedy dieťa za každú cenu nútime ísť do škôlky v zhone, bez príprav, v strese. Využívame nátlak: “Odteraz to takto je a hotovo. Mňa to nezaujíma, to zvládneš, my sme to zvládli tiež,...” a podobne. Dostávame seba aj dieťa do zbytočne veľkého stresu. Tým, že budeme ignorovať potreby dieťaťa, nezmiznú. Prístup, kedy ignorujeme plač a emócie dieťaťa, veď teraz to pár týždňov pretrpíme, bude to náročné ale rýchle, nie je správna cesta. Scenár sa vám síce pravdepodobne naplní, dieťa po pár týždňoch plakať prestane, ale vnútorne si to nesie ďalej zo sebou ako veľkú zradu.

Vyhnite sa vetám ako “tam ťa naučia poslúchať” alebo “uvidíš, tam ti ukážu”. Ak má dieťa alergiu, bojí sa niečoho alebo potrebuje špeciálny prístup, povedzte to učiteľke už na začiatku. Vyhnite sa vetám typu: Však oni sa tam s tebou mazať nebudú. V škôlke sa s tebou nikto dohadovať nebude. Tam ťa naučia počúvať. Taktiež nepoužívajte škôlku ako za trest. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že či bude hnevať, nechajte ho tam až do popoludnia.

Zlá adaptácia nie je chyba rodiča. My nemôžeme dopredu vedieť, ako bude naše dieťa na škôlku reagovať a teda nie sú na mieste nejaké výčitky, že sme niečo zanedbali alebo ako rodičia zlyhali.

Porovnanie prístupov k adaptácii dieťaťa v škôlke
Prístup Popis Výhody Nevýhody
Postupná adaptácia Dieťa postupne trávi v škôlke viac času, začína doobeda, postupne pridávanie spánku a celodenného pobytu. Umožňuje dieťaťu pomaly si zvykať na nové prostredie, menej stresu. Môže trvať dlhšie, vyžaduje flexibilitu rodiča.
Okamžitý celodenný pobyt Dieťa zostáva v škôlke celý deň od prvého dňa. Rýchlejšie začlenenie do kolektívu (v ideálnom prípade). Môže byť pre dieťa veľmi stresujúce, ak nie je pripravené.
Prítomnosť rodiča v triede Rodič je prítomný v triede počas prvých dní/týždňov adaptácie. Poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, uľahčuje rodičovi odlúčenie. Nie vždy je možný, môže dieťaťu sťažiť samostatné začlenenie.

Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.

Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.

Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie.

Odborníci sa najčastejšie zhodujú na tom, že z vývojového hľadiska je najlepšie dať dieťa do škôlky približne v 3 rokoch. Ovšem je to individuálne. Nie každé dieťa môže byť v troch rokoch na škôlku pripravené. O nástupe do škôlky by ste mali začať uvažovať, akonáhle zaregistrujete, že váš potomok začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov, dokáže sa hrať aj bez rodičov a túžia objavovať. V škôlke nájde veľa podnetov na objavovanie a môže sa komplexne rozvíjať.

Ilustrácia detí hrajúcich sa v škôlke

Príprava na samotný nástup do MŠ začína už doma, rodičia by sa mali s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia MŠ, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor. Môžu sa zamerať na kamarátov z ihriska, ktorí tiež budú navštevovať rovnakú MŠ. Ďalšia zásadná vec je adaptácia, ktorú má každá MŠ inú. Niektoré povoľujú rodičom vstup na pár hodín a postupné odlučovanie, iné preferujú odovzdanie dieťaťa a žiaden rodič v triede. Hovorte dieťaťu o tom, čo môže byť v škôlke, akých bude kamarátov, ako sa budú hrať a čo budú počas dňa robiť. Dieťa vďaka tomu získa obraz o tom, čo ho čaká a môže sa na to psychicky pripraviť. Rozprávajte o pozitívnych veciach - noví kamaráti, nové hračky, nové vedomosti a zážitky.

Ak je to možné, navštívte škôlku ešte pred tým, ako tam začne dieťa chodiť. Odlúčenie môže byť ťažké tak pre vás, ako pre vaše dieťa. Skúste preto trénovať ešte pred škôlkou. V tomto vám pomôžu aj krátke odlúčenia. Vydrží vaše dieťa samé so starými rodičmi? Pôjde na prechádzku s tetou? Deti sú spoločenské, radi vyhľadávajú spoločnosť iných, hlavne svojich rovesníkov. Je preto dobré, aby dieťa vedelo, že aj v MŠ sa nachádzajú jeho kamaráti a deti, s ktorými sa môže hrať, s ktorými ho čakajú nové zážitky a dobrodružstvá. Ak poznáte iné deti, ktoré pôjdu do tej istej škôlky, stretnite sa s nimi a umožnite im tak nadviazať priateľstvo ešte pred škôlkou.

tags: #sedem #rad #ako #pripravit #dieta #na