Dojčenie je jedným z prvých a najdôležitejších aktov starostlivosti o novorodenca, ktorý prináša nespočetné množstvo benefitov pre dieťa aj matku. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém dieťaťa. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.
Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník matky. Cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas. Jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvoľnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak.
Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií a má najideálnejšie zloženie. Nie je nutná žiadna príprava. Dojčením si matka zabezpečuje ideálnu výživu vždy a všade.
Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Matka sa pri dojčení nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.
Príprava na dojčenie a správne techniky
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrnný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí.
Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným, prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú, ktoré preháňajú alebo sú silno korenené.
Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.
Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.
Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.
Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.
Vyhnite sa fľaši a cumlíku, vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodárny účinok na dieťa a matku.
Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka.
Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.
Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.
Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.
Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto.
Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia.
Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.
Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.
Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.
Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť.
Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia.
Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím.
Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy.
Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom.
V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.
Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.
Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.
Výživa matky počas dojčenia
Aby ste bábätku zabezpečili potrebné živiny, doprajte si pestrú stravu bez obmedzení. Pokiaľ sa však objavia problémy ako kolika, nafukovanie či vyrážky, mali by ste spozornieť. Či si dáte šálku feniklového čaju či pohár čistej vody, tajomstvom úspechu je dostatok tekutín a najmä vyvážená a plnohodnotná strava. Vaše bábätko bude v skutočnosti prospievať aj podľa toho, čo budete mať na tanieri vy.
Kvalita, nie kvantita
Túto zásadu by mala mať na pamäti každá žena, a to aj počas dojčenia. Množstvo vytvoreného mlieka sa nevyrieši zvýšeným príjmom energie, ale častejším prikladaním dieťaťa na prsník. Dobrou správou je, že časť energie sa získava aj likvidovaním tukových zásob matky vytvorených v gravidite - preto sa tehotenské kilá dajú pri dojčení pomerne rýchlo zhodiť.
„V období dojčenia sa neodporúča držať drastické redukčné diéty, pretože pri extrémnom odbúravaní tukov môžu do mlieka prechádzať aj toxické látky. Rovnako sa neodporúča ani alternatívne vegetariánske či dokonca vegánske stravovanie. Viaceré živiny, dôležité pre fyzický a duševný vývoj dojčaťa, v takejto strave chýbajú,“ upozorňuje MUDr. Alžbeta Béderová, CSc.
Pestrá strava je základ
Na vašom stole by mali byť zastúpené všetky dôležité stavebné látky, medzi ktoré patria aj bielkoviny, a to predovšetkým z mäsa, mlieka a vajec a strukovín. Obsahujú kompletné spektrum aminokyselín, vrátane tých esenciálnych. Hoci vás možno ešte trápi pár kíl navyše, nevyhýbajte sa ani tukom. Vaša strava priamo ovplyvňuje množstvo mastných kyselín v materskom mlieku. Pri príprave jedla dávajte prednosť kvalitným rastlinným olejom a obmedzte potraviny s vysokým obsahom živočíšnych tukov (mastné mäso, údeniny), ktoré sú zdrojom soli, konzervantov a skrytého tuku.
V príjme sacharidov sa orientujte na zemiaky, ryžu, obilniny, cereálne výrobky, ovocie a zeleninu. Keď vás prepadne chuť na sladké, dajte si jablko, hrušku či banán. Kúsok kvalitnej čokolády s vysokým podielom kakaa tiež nie je zakázaný, ale vaše bábätko naň môže reagovať vyrážkami.
Dbajte na dostatočné množstvo makrominerálií, a to najmä vápnika. Jeho nedostatok v potrave sa nahrádza vyplavovaním z kostí matky. Dôležitý je tiež prísun vitamínov A, D, E a C. Nájdete ich v masle, mlieku, syroch, rybách, rastlinných olejoch, mäse a tiež v ovocí a zelenine.
Obávané alergie a problémy s trávením
„V rámci prevencie sa odporúča, aby dojčiaca matka v strave obmedzila až vylúčila najsilnejšie potravinové alergény: citrusové plody, morské živočíchy, sóju, arašidy, vaječný bielok, paradajky, čokoládu, farbivá a konzervačné látky,“ hovorí MUDr. Béderová. Tehotná ani dojčiaca žena by v zásade nemala jesť tie potraviny, na ktoré je alergická ona sama. Navyše by mala minimalizovať príjem ďalších najčastejších potravinových alergénov.
„Dôležité je plne dojčiť aspoň pol roka. Výskyt alergií u nedojčených detí je až sedemnásobne vyšší,“ dopĺňa odborníčka. S príkrmami začnite od 6. mesiaca života dieťaťa, a to citlivo po jednom potravinovom druhu, s odstupom aspoň troch dní, aby sa dalo zistiť, ktorá potravina u neho vyvolala prípadnú nežiadúcu reakciu.
Veďte si denník
Ak sa u dojčeného bábätka objavia vyrážky, príčin môže byť viacero. Pri kožnom výsype je dobré zapisovať si, čo ste v posledných dňoch zjedli. Pravdepodobne sa vás na to opýta aj detský lekár. Dieťatko na potravinu niekedy zareaguje v priebehu niekoľkých hodín, inokedy aj do troch dní, podľa toho, či alergén prijalo priamo alebo sprostredkovane cez materské mlieko.
V prípade podozrenia negatívnej reakcie na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví.
Ak je nepokojné a bolí ho bruško, spomeňte si, čo ste mali na tanieri. Medzi spúšťače patria najmä kapusta, karfiol, strukoviny, paprika, aromatické druhy zeleniny (zeler, cibuľa, cesnak), brokolica, silné koreniny, kravské mlieko či obľúbená čokoláda.
„Pri opakovaných kolikách je vhodné na určitý čas niektoré potraviny zo stravy vylúčiť. Počas dojčenia by ste sa samozrejme mali vyhýbať alkoholu, fajčeniu a užívaniu liekov bez konzultácie s lekárom,“ hovorí doktorka Béderová. Pozor aj na nadmerné pitie kávy alebo čierneho a zeleného čaju - vás tieto nápoje síce povzbudia, ale vaše bábätko z nich môže byť podráždené.
BabyClub Dr.Max – Fyzioterapia – Kolika u detí – 1. diel
Dojčenie a jeho dlhodobé benefity
Ako dlho má dieťa byť dojčené?
Správne by sme nemali hovoriť o dlhodobom dojčení. Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstavi, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie. Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku. A to tak nie je.
Odporúčanie na dĺžku dojčenia
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá.
Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú.
Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Plusy dlhodobého dojčenia
Dojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov (čiže „dlhodobé dojčenie“) je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy.
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky.
Negatíva dlhodobého dojčenia
Naopak. Matky ohrozuje nedojčenie. Dojčenie je pre matku zdravé. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Vnímanie nedojčenia spoločnosťou
Každý sa má možnosť rozhodnúť sa podľa seba. Ak je to rozhodnutie, ktoré je založené na dostatočných informáciách o rizikách podávania umelej výživy, tak potom je to rozhodnutie, ktoré daná matka nemá potrebu nikomu ďalej zdôvodňovať. Je to podobné, ako keď sa nejaký človek rozhodne užívať lieky, ktoré potrebuje. Nepotrebuje to zdôvodňovať a je so svojím rozhodnutím spokojný.
Problém je však v tom, že väčšina žien, ktoré nedojčia, tak robia nie preto, že by sa rozhodli nedojčiť a že by so svojím rozhodnutím boli spokojné. Väčšinou ide o to, že nedojčenie bolo výsledkom zhody okolností, v ktorých matka nedostala dostatočnú pomoc a podporu pri dojčení, hoci vlastne dojčiť chcela. Toto sa spája s pocitmi ľútosti, hoci sú tieto pocity často maskované inými výrokmi. Okrem toho, veľa matiek je do nedojčenia dotlačených nesprávnymi informáciami - tieto sa špeciálne týkajú toho, že matky, ktoré musia užívať počas dojčenia lieky alebo sú choré, musia prestať dojčiť. Pravda je taká, že v drvivej väčšine prípadov by tieto matky mohli pokračovať v dojčení.
Dojčenie starších detí na verejnosti
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko. Je to jedinečný vzťah a puto.
Špeciálne pravidlá pri dlhodobom dojčení
Nemusí, práve naopak. Predstava o tom, že sa počas dojčenia musia dodržiavať špeciálne pravidlá pri stravovaní či v pitnom režime odrádza mnohé ženy od dojčenia, najmä dlhodobého. Za normálnych okolností platia pre dojčiace matky rovnaké pravidlá v stravovaní a v pitnom režime ako pre všetkých ostatných ľudí. Žiadne paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené.
Príbehy matiek
„Svoje dieťa som dojčila 5 rokov. Ženy, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Vďaka týmto skupinám sa vytvárajú vzory, ktoré tieto matky potrebujú a vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomujú, že dojčiť staršie dieťa je normálne.“
„Svojho prvého syna som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť. Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka. Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť. 18 mesiacov prišlo a odišlo a ja som sa nedovážila podstúpiť podobný proces ako pri synovi. V 20 mesiacoch som svojej dcére, ktorá veľmi dobre rozprávala, povedala: ‚Mliečko už nie.‘ A ona sa usmiala svojím neodolateľným úsmevom a povedala: ‚To nevadí, ja mám „didi“ aj tak rada. Ukáž, vyskúšam.‘ A veselo sa dojčila ďalej a ockovi večer povedala: ‚Mamička si myslela, že mliečko nie je, ale didi mi mliečko dali.‘ Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď. Raz jedla zmrzlinu a moja kamarátka sa jej spýtala: ‚Je dobrá?‘ A moja dcérka jej odpovedala: ‚Mliečko je lepšie.‘ A tak sme sa dojčili a ja som sa každé ráno budila s tým, že už dnes určite prídem na to, ako dcérke vysvetlím, že už ju dojčiť nebudem. Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie. Keď som dcére povedala, že keď bude mať dva roky, tak už sa nebude dojčiť, odpovedala mi: ‚Ale ja som chcela iný darček. Chcem tú knižku (ktorú sme videli v kníhkupectve) a tortu.‘ Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som jej zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie dcérka odpovedala: ‚Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.‘ A od toho momentu sa cez deň nedojčila. Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci. Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť. A skutočne sa ona sama v noci raz zobudila a dojčila sa. Lenže nasledujúce dve noci opäť nie. Na to mi povedala, že keď sa už nevládze dojčiť v noci, bude sa dojčiť ráno. A tak ráno vstala (o 5:30! - čo by som dala za to, aby sa nadojčila a naspäť zaspala!) a povedala mi, že sa určite chce dojčiť, ale najprv musí ísť za ockom. A keď ocko odišiel o siedmej do práce, sľúbila mi, že sa bude dojčiť, ale najprv musí dať raňajky bábikám. A tak šiel deň za dňom, počas týchto dní mi dcérka vždy sľúbila, že sa dojčiť bude, ale vždy bolo niečo dôležitejšie. A jedného rána prišla a povedala: ‚Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam.“
