V posledných rokoch sa v právnom prostredí, najmä v oblasti rodinného práva, čoraz častejšie skloňuje pojem „Cochemská prax“. Táto interdisciplinárna metóda riešenia rodinných sporov, ktorej základné kamene položil nemecký sudca Jürgen Rudolph, si kladie za cieľ posunúť ťažisko rozhodovania o osude dieťaťa späť do rúk samotných rodičov, s primárnym zameraním na jeho emocionálnu bezpečnosť a blaho.
Počiatky Cochemskej praxe siahajú do 90. rokov 20. storočia v Nemecku. Vtedajší opatrovnícky sudca Jürgen Rudolph, pôsobiaci na obvodnom súde v meste Cochem, sa vo svojej praxi stretával s frustráciou z nefungujúceho rodinného práva a nedostatočného preberania rodičovskej zodpovednosti. Jeho vlastná skúsenosť s rodičovskou zodpovednosťou ako mladého začínajúceho sudcu ho viedla k presvedčeniu, že nekomunikácia medzi rodičmi, ale aj medzi profesiami, ktoré im majú pomáhať, vedie k zdĺhavým súdnym konaniam a vyhroteným konfliktom.
Kľúčovým momentom pre rozvoj Cochemskej praxe bola konferencia konaná v roku 1992 v meste Cochem, iniciovaná sudcom Rudolphom. Na tejto konferencii sa stretli zástupcovia všetkých relevantných profesií a orgánov štátu v súdnom okrsku mesta Cochem: sudcovia z agendy rodinného práva, advokáti, sociálni pracovníci a mediátori. Cieľom stretnutia bolo pochopiť, prečo sa tieto profesie často navzájom kritizujú, napriek tomu, že im ide o spoločný cieľ - dobro dieťaťa. Dôležitým poznatkom bolo aj uvedomenie si, že samotní rodičia často zabúdajú na účel a záujmy svojich detí.
Tieto poznatky viedli sudcu Rudolpha k napísaniu knihy „Du bist mein Kind“ (Si moje dieťa), v ktorej rozvinul svoju víziu humánnejšieho prístupu k rodinnému právu. Významná zmena v chápaní rodičovskej zodpovednosti v Nemecku nastala začiatkom 80. rokov a bola zavŕšená reformou občianskeho zákonníka (BGB) v roku 1998. Dovtedy nemecké právo vychádzalo z predpokladu, že rodičovská zodpovednosť patrí obom rodičom len v prípade, ak sa dieťa narodilo počas trvania manželstva a rodičia spolu žili. V prípade oddeleného života rodičov bola zodpovednosť často prenesená len na jedného z nich. Nemecký ústavný súd však v roku 1982 vyhodnotil tento stav ako neústavný, čo viedlo k reforme, ktorá zabezpečila, že rodičovská zodpovednosť patrí obom rodičom aj v prípade, ak spolu nežijú, prípadne nie sú manželmi. O prípadnom prenesení zodpovednosti na jedného rodiča môže rozhodnúť výlučne súd.
Cochemská prax je teda predovšetkým myšlienkou, pretavenou do praxe, ktorej cieľom je vrátiť rozhodnutie o maloletej osobe späť do rúk rozvádzajúcich sa či rozchádzajúcich sa rodičov a posilniť ich vlastnú rodičovskú zodpovednosť. Základným princípom je zmena uhla pohľadu na riešenie rodinných konfliktov. Centrom pozornosti sa stáva dieťa a dospelí hľadajú spôsoby, ako mu po rozpade rodiny vytvoriť emocionálne bezpečné prostredie. Toto predstavuje zásadnú zmenu oproti doterajšej praxi, ktorá sa často zakladala na „súťaži“ o lepšieho rodiča.
Kľúčovým imperatívom Cochemskej praxe je rýchlosť. V Nemecku sa prvé súdne konanie uskutočňuje zvyčajne do dvoch až troch týždňov od momentu, kedy rodičia nedosiahli dohodu. Následne do procesu vstupujú odborníci, ktorí sa snažia rodičov viesť k prevzatiu zodpovednosti a k pochopeniu, že pre dieťa je najdôležitejšie, aby nežilo v rodičovskom konflikte a malo vyvážený vzťah s oboma rodičmi. Každý z rodičov by mal niesť rovnakú zodpovednosť za kvalitu života svojho dieťaťa.
Na Slovensku sa Cochemská prax začala implementovať prostredníctvom pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý vychádzal z odporúčaní expertnej skupiny CEPEJ. Projekt sa zameral na špecializáciu súdov a sudcov a do jeho realizácie sa zapojili Okresný súd Prešov, Okresný súd Kežmarok, Okresný súd Košice I., Okresný súd Bratislava II. a Okresný súd Bratislava V. V rámci projektu boli do tímov sudcov postupne prideľovaní vyšší súdni úradníci ako koordinátori projektu, asistenti, tajomníci a psychológovia. Keďže ide o neformálny proces, súdy si model prispôsobujú vlastným potrebám.
Procesne Cochemská prax funguje nasledovne: spolu s predvolaním na informatívny výsluch (prvé stretnutie rodičov maloletého) je účastníkom konania doručené poučenie o postupe súdu a cieli stretnutia - dosiahnutie dohody rodičov o budúcnosti ich dieťaťa. Súd tak apeluje na rodičov, aby sami prevzali zodpovednosť, nakoľko len oni najlepšie poznajú svoje dieťa. Súčasťou materiálov môže byť aj zoznam prosieb dieťaťa, formulovaný odborníkmi.
Na informatívny výsluch je koordinátorom prizvaný aj súdom ustanovený kolízny opatrovník, ktorý podáva správu o prešetrení pomerov v rodine. Ak je spor už na prvý pohľad konfliktnejší, kolízny opatrovník je osobne prítomný. V prípade potreby sa na stretnutí zúčastňujú aj ďalší odborníci (psychológovia), aby bolo možné na jednom mieste zodpovedať a ujasniť si otázky, ktoré by inak mohli byť predmetom súdneho sporu.
Vyšší súdny úradník ako koordinátor projektu vedie stretnutie v neformálnej miestnosti. Zistí totožnosť prítomných, predstaví účel stretnutia a vyzve rodičov, aby uviedli, či na svojich návrhoch trvajú a či sa nezmenili okolnosti. Vyzve kolízneho opatrovníka na podanie správy a psychológa, aby sa vyjadril k návrhu. Koordinátor počas celého stretnutia apeluje na rodičov, aby svoje návrhy a argumenty hodnotili triezvo a uvážene, a usmerňuje ich k uzavretiu rodičovskej dohody.
Informatívny výsluch je vedený neformálne a jeho hlavným cieľom je dosiahnutie rodičovskej dohody. V takom prípade sa dohoda formuluje priamo počas stretnutia a jej znenie pripravuje koordinátor. V zázname o stretnutí je potom stručne opísaný priebeh a priamo uvedená dohoda, na ktorej sa rodičia dohodli.
V prípade, že sa rodičia ani na informatívnom výsluchu nedokážu dohodnúť a nie sú ochotní prevziať rodičovskú zodpovednosť, koordinátor môže sprostredkovať spoluprácu s poradenskými službami príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odporučiť mediačné stretnutie, alebo určiť ďalší informatívny výsluch v určitom časovom odstupe. Ak dohoda nie je dosiahnutá ani napriek týmto snahám, prípad pokračuje v štandardnom súdnom konaní, ktoré však už môže byť ovplyvnené informáciami a zisteniami z Cochemskej praxe.
Výsledky pilotného fungovania Cochemskej praxe na vybraných súdoch v SR ukazujú jej potenciál. Napríklad na Okresnom súde Bratislava II. bolo počas obdobia 07/2019 - 12/2019 začatých 57 Cochem konaní, z ktorých sa v 33 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch. Z nich bolo 26 úspešne uzavretých rodičovských dohôd. Na Okresnom súde Bratislava V. bolo v období 9/2018 - 9/2019 začatých 271 konaní, pričom 124 z nich malo informatívny výsluch, ktorý viedol k 64 úspešným rodičovským dohodám. Podobné výsledky boli zaznamenané aj na Okresnom súde Kežmarok a Okresnom súde Košice I.
Je dôležité poznamenať, že úspešnosť Cochemskej praxe nespočíva v striktnej legislatívnej úprave, ale predovšetkým v zmene myslenia a ochote rodičov aj inštitúcií, ktoré im pomáhajú, vytvoriť model, ktorý reálne funguje a prináša pozitívne výsledky. Celý projekt vychádza z predpokladu, že o osude dieťaťa majú rozhodovať predovšetkým rodičia, a štátna ingerencia do rodinného života by mala byť len v nevyhnutných prípadoch a miere.
Závažná chyba rodičov pri výchove detí. Ako vychovať šťastné dieťa?
Cochemská prax je moderným prístupom k riešeniu rodinných sporov, ktorý kladie dôraz na spoluprácu, komunikáciu a predovšetkým na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa. Jej úspešná implementácia na Slovensku, aj napriek počiatočným výzvam, naznačuje cestu k humánnejšiemu a efektívnejšiemu rodinnému právu.