Šikanovanie: Ako ho rozpoznať a riešiť

Šikanovanie sa môže prihodiť úplne každému dieťaťu. Nikto nemá právo ubližovať mu. Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť.

Šikana sa môže týkať všetkých vekových kategórií. Stretávame sa s ňou v rôznych kolektívoch: na školách, krúžkoch, na praxi či stáži, brigáde či v prvom zamestnaní.

Formy šikanovania

Rodičia a učitelia by mali poznať typy šikanovania, s ktorými sa môže dieťa stretnúť, aby boli lepšie pripravení na pomoc dieťaťu v každej situácii. Existuje viacero typov násilníkov. Niektorí násilníci sú obľúbení, zatiaľ čo iní sú skôr samotárski a majú iba pár priateľov. Niektoré deti sa uchyľujú k šikanovaniu, aby sami neboli obeťami šikanovania. Väčšinou sú to deti, ktoré majú za sebou nepríjemné zážitky, kde si zažili šikanovanie od druhých.

Fyzické šikanovanie

Fyzické šikanovanie je, na rozdiel od iných foriem šikanovania, najľahšie identifikovateľné. Vyskytuje sa vtedy, keď agresor používa fyzické akcie na získanie moci a kontrolu nad svojimi cieľmi. Fyzickí násilníci majú tendenciu byť väčší, silnejší a agresívnejší ako ich rovesníci. Častými formami šikany sú bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania.

Verbálne šikanovanie

Agresor používa slová, výroky a škaredé prezývky na získanie moci a kontroly nad obeťou. Svoje obete si vyberá podľa toho, ako vyzerajú, konajú alebo sa správajú. Častým cieľom sú deti so špeciálnymi potrebami a inými odlišnosťami. Verbálne šikanovanie je náročné identifikovať, pretože takmer vždy dochádza k útokom, keď nie sú nablízku dospelí. Častými formami šikany sú urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, zastrašovanie.

Sociálne šikanovanie (Emocionálne šikanovanie / relačná agresia)

Emocionálne šikanovanie /relačná agresia/ je zákerný typ šikanovania, ktorý si rodičia a učitelia často neuvedomujú. Je typom sociálnej manipulácie, keď sa dospievajúci snažia ublížiť svojim rovesníkom alebo sabotovať ich spoločenské postavenie. Relační agresori často ostrakizujú ostatných zo skupiny, šíria nepravdy, manipulujú so situáciami. Častými formami šikany sú nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerné prehliadanie človeka, poškodzovanie niekoho dobrého mena alebo jeho reputácie.

Sexuálne šikanovanie

Sexuálne šikanovanie spočíva v opakovaných, škodlivých a ponižujúcich činoch, ktoré sa sexuálne zameriavajú na človeka. Príklady zahŕňajú sexuálne ladené prezývky, hrubé komentáre, vulgárne gestá, nepozvané dotyky, sexuálne ponuky a pornografické materiály. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k sexuálnemu útoku. Dievčatá sú často terčami sexuálneho šikanovania zo strany chlapcov (ale aj iných dievčat). Chlapci sa ich môžu nevhodne dotýkať, hrubo komentovať ich telá. Sexting môže tiež viesť k sexuálnemu šikanovaniu. Je to veľmi nebezpečné, lebo niektorí chlapci to môžu dokonca vnímať ako otvorenú výzvu na ponuku a vyústiť môže až v sexuálne napadnutie. Obeťami sexuálneho šikanovania môžu byť aj chlapci. Častými formami šikany sú nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu.

Kyberšikanovanie

Keď agresor používa internet, smartphone alebo inú technológiu na obťažovanie, vyhrážanie sa, strápnenie alebo zameranie na inú osobu, jedná sa o kyberšikanu.

Na čo si všímať u dieťaťa

Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Uvedomte si, že to čo sa deje nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý z nás. Keď rodič zistí, že jeho dieťaťu je alebo bolo ubližované, spravidla to so sebou prináša množstvo nepríjemných emócií a pocitov. Najčastejšie sú to hnev, strach, ľútosť, pocity krivdy, bezmocnosti a výnimkou nie je ani to, že sa cítime dotknuto či ponížene. Pre dobro vášho dieťaťa a vyriešenie situácie ich ale musíte odsunúť a začať problém riešiť aktívne a s chladnou hlavou, aj keď je to možno ťažké.

K čomu ďalšiemu mám byť ešte pozorný:

• Poškodené veci a školské pomôcky v zlom stave (potrhané či počmárané zošity, natrhnutá mikina, špinavé oblečenie)
• Častejšie strácanie vecí a školských pomôcok (učebnice, prezuvky, perá, oblečenie na telesnú)
• Drobné úrazy dieťaťa (modriny, odreniny, škrabance, začervenané fľaky na koži)
• Ak si dieťa pýta viac peňazí či iné druhy potravín na desiatu

Ako postupovať, ak vaše dieťa šikanujú

Ak sa vám dieťa zdôverilo s tak náročnou vecou ako je šikana, potrebuje vašu pomoc a pocit bezpečia. Pocit bezpečia rozrušený, kričiaci či plačlivý rodič dieťaťu nevie poskytnúť. Preto najlepšie čo môžete urobiť je to, že sa upokojíte. Teraz tu buďte len pre vaše dieťa.

Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť o tom čo sa mu stalo priamo. Často sa deti viac otvoria pri spoločnej aktivite - pri varení, počas jazdy autom a pod. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Keď si vás dieťa vás vybralo za osobu, ktorej sa chce zveriť, rešpektujte to. Nevolajte hneď k rozhovoru partnera či súrodencov dieťaťa.

Ak niečomu nerozumiete, dopýtajte sa. Dieťaťu však neskáčte do reči a nerobte unáhlené závery. V prvej fáze je lepšie viac počúvať ako hovoriť. Otázky na dieťa voľte citlivo a pokiaľ možno všeobecnejšie. Napríklad:

• Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať?
• Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť?
• Čo sa dialo potom?
• Kto iný tam ešte bol?
• Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?
• Ako by si chcel/a, aby sme situáciu riešili?
• Čo navrhuješ?

Veľa detí má strach z toho, že sa pre neho situácia a intenzita šikanovania po tom, ako ju začnú riešiť rodičia alebo škola zhorší. Dieťa upokojte a vysvetlite mu, že sa mu pokúsite pomôcť. Nikoho neobviňujte. Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Žiaľ, aj takéto situácie sa stávajú. Neodsudzujte a neznevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu. Určite vášmu dieťaťu nehovorte, že to malo riešiť skôr, inak alebo že sa malo brániť a pod. Na terajšej situácii to už nič nezmení a dieťaťu tak len znižujete sebavedomie.

Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.

Zaznačte si Informácie, ktoré vám dieťa poskytlo. Ak o šikane existujú nejaké dôkazy (zranenia, zničené veci, správy v telefóne a pod.) odložte si ich, možno ich budete neskôr potrebovať.

Spolupráca so školou

Ak sa šikanovanie týka školy či spolužiakov dieťaťa, oslovte triednu učiteľku. To aj v prípade, pokiaľ sa šikanovanie nedeje priamo na jej hodinách. Triedny učiteľ by mal deti poznať najlepšie a nie je vhodné ho obchádzať a ísť napríklad priamo za riaditeľom, iným vyučujúcim a pod. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie alebo mu zavolajte. Nie je vhodné ho „prekvapiť“ cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec.

V komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy predložte ich učiteľovi.

Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Určite bude potrebovať pár dní na to, aby si s deťmi pohovoril alebo aby porovnal svoju skúsenosť s ostatnými vyučujúcimi. Zistite, aký postup navrhuje.

Preverte aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola - pridŕža sa smernice MŠ? Má vypracované vlastné postupy pre riešenie podobných problémov? Má škola zavedený preventívny program?

Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia.

Odborná pomoc a prevencia

Ak bolo vaše dieťa šikanované je vhodné poradiť sa s detským alebo školským psychológom. Nemusí ísť hneď o terapiu, ale pomôžu vám napríklad v tom, ako s dieťaťom komunikovať či ako mu pomôcť spravovať negatívne zážitky a pocity. Následky šikany sa niekedy prejavia až neskôr a obete šikany si ich často so sebou berú aj do dospelosti. V prípade, že neviete na koho sa obrátiť môžete kontaktovať linky v časti POMOC.

Vhodné je pre dieťa vytvoriť správne rodinné zázemie s jasnými pravidlami, ktoré dieťaťu poskytne pocit bezpečia. Trávte s dieťaťom dostatok času aktívne. Vyberajte nové činnosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné a môže v nich zažiť úspech.

Ak vaše dieťa šikanuje iných

Pokiaľ ste zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje alebo šikanovalo je potrebné sa k situácii postaviť zodpovedne. Porozprávajte sa s dieťaťom, vypočujte si jeho názor na situáciu. Dohovorte dieťaťu a snažte sa aby so šikanovaním ihneď prestalo. Buďte svojmu dieťaťu pozitívnym vzorom - bitky, krik, výčitky či zastrašovanie nie sú správna cesta, aj keď urobilo niečo zlé či nesprávne. Zvoľte primeraný trest a pokúste sa ospravedlniť šikanovanému dieťaťu či jeho rodičom. Vysvetlite dieťaťu čo je to šikanovanie a objasnite mu, že pokiaľ niekomu ubližuje nie je to hra či zábava. Šikanovanie ako činnosť odsúďte a vyjadrite k nej negatívny postoj a nulovú toleranciu. Vysvetlite dieťaťu aké sú jej riziká - pre toho kto je šikanovaný a zároveň aj pre toho, kto šikanuje. Učte dieťa pracovať so svojimi emóciami.

Nesprávnou reakciou rodiča je poradiť dieťaťu, aby násilníka ignorovalo. To sa ľahšie povie, ako urobí. Vaše dieťa sa pravdepodobne pokúsilo ignorovať situáciu, čo je pre deti typická odpoveď. Keby bola táto metóda účinná, nebolo by potrebné, aby dieťa vyhľadalo vašu pomoc. Je ťažké ignorovať niekoho, kto sedí za vami v autobuse alebo vedľa vás v triede.

Nebrať veci do vlastných rúk. Bežná vnútorná reakcia rodičov je pokúsiť sa situáciu napraviť a ochrániť svoje dieťa. Rodič môže napríklad zavolať rodičom žiaka, ktorý šikanuje, alebo sa s ním pokúsia priamo porozprávať. Pamätajte, že keď deti hovoria rodičom o šikanovaní, hľadajú rodiča, ktorý by ich naviedol na riešenie, vďaka ktorému by sa cítili bezpečne.

Prečítajte si právne predpisy a zákony týkajúce sa šikanovania. Skontrolujte tiež web Ministerstva školstva, kde nájdete veľa cenných informácií. Vytvorte si stratégiu, koho môžete zapojiť do riešenia šikanovania, aby pomohol vášmu dieťaťu. Zapojte riešenia problematiky šikanovania odborných zamestnancov školy, prípadne aj vedenie školy. Môžete sa obrátiť aj na miestne Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie / CPPPaP, kde získate odbornú pomoc. Kedykoľvek sa môžete obrátiť aj na odborníkov z Linky detskej istoty, ktorá funguje 24/7 non-stop, bezplatne a anonymne pre celé územie Slovenska.

tags: #sikana #rodica #na #dieta