Šikanovanie detí: Ako rozpoznať, riešiť a predchádzať tomuto problému

Dozvedieť sa, že moje dieťa je šikanované alebo sa v mojej triede vyskytuje šikana, je vždy náročné. Prináša to so sebou mnoho výziev. Reakcie dospelých bývajú rozdielne a sú mnohokrát ovplyvnené vlastnými emóciami, skúsenosťami, ale aj kompetenciami, ako sa postaviť k šikane. Aj pri riešení tohto problému sa dospelí dopúšťajú chýb. Tie však nie sú spôsobené ľahostajnosťou a ignoráciou (aj keď, žiaľ, stáva sa aj to). Avšak riešiť krízovú situáciu nie je jednoduché. V každom zúčastnenom otvára vlastné prežívanie a mechanizmy zvládania problémov.

Prečo vznikajú chyby pri riešení šikany?

Jednou z najčastejších a prvotných reakcií býva popieranie reality. Je to mechanizmus, ktorý sa objaví ako obrana pred nepohodlím, pred niečím, čo nás ohrozuje. Šikana je istotne záležitosť, ktorá spúšťa ďalšie a ďalšie náročné emócie, ako pocit viny, hnev a pod. Pre mnohých dospelých je teda jednoduchšie poprieť realitu, bagatelizovať a zľahčiť alebo racionalizovať slovami ako: „Určite to nie je také zlé…“ Je to totiž jednoduchšie, ako si uvedomiť, že treba konať a riešiť ťažkú skutočnosť.

Každý z nás má za sebou vlastné životné skúsenosti. A tak v problematike šikany vstupuje do úlohy aj vlastná nespracovaná skúsenosť so šikanou. Dospelí, ktorí prešli šikanou, môžu šikanovanie svojho vlastného dieťaťa alebo dieťaťa vo svojej triede vnímať ako opakujúcu sa skúsenosť, ktorá prebúdza bolesť a úzkosť. Niektorí reagujú únikom (ignoráciou a zľahčovaním problému) alebo naopak, prísnosťou, obviňovaním, konfrontovaním zúčastnených a emocionálnymi rozhovormi.

Mnoho dospelých, ktorí pracujú s deťmi a mládežou, nemá dostatočné kompetencie a vedomosti na riešenie šikany. Buď si nie sú istí, či to, čo sa deje, je šikana, alebo ju bagatelizujú. Vstupuje tu aj dôležitý faktor, a to podpora pedagóga zo strany vedenia školy, ak sa v triede vyskytne šikana. Ak sa pedagóg cíti opustený, prípadne vie, že bude musieť riešiť komunikáciu s agresorom a jeho rodičmi sám, bez podpory, nie vždy sa dokáže postaviť šikane a radšej siaha po rýchlom riešení, napríklad napomenie žiaka alebo agresora a obeť vzájomne konfrontuje. Riešenie šikany je emocionálne náročné a ak dospelý nemá podporu alebo sa obáva eskalácie konfliktu, radšej sa riešeniu vyhne. Tiež ak pedagóg pociťuje strach o vlastnú bezpečnosť, potrebuje mať podporu a ochranu zo strany zamestnávateľa. Tiež tu zohráva svoju rolu aj možná nízka emočná gramotnosť zo strany dospelých.

Mnohokrát sa obávajú, že situáciu nechtiac zhoršia, prípadne nevedia, čo a akým spôsobom povedať. Radšej vyčkávajú a zvolia stratégiu prenesenia zodpovednosti na iného dospelého (rodiča, iného pedagóga, psychológa, ktorý by si mal prebiehajúcu šikanu všimnúť).

Pri školách a pedagógoch sa môže objaviť téma obavy o reputáciu školy alebo o vlastnú reputáciu. Nikto nechce problémy a priznať šikanu a aktívne ju riešiť môže v myšlienkach človeka znamenať strach o vlastnú reputáciu, ako aj o svoju vlastnú profesionalitu. Pedagógovia môžu vnímať, že profesijne zlyhali. Preto dospelí môžu reagovať obranným postojom, bagatelizovaním alebo presúvaním zodpovednosti a viny. Chcú totiž chrániť svoj vlastný obraz - pred sebou aj pred okolím. Týka sa to aj školy ako inštitúcie a aj pedagógov.

Dospelí robia chyby pri riešení šikany nie preto, že by im na deťoch nezáležalo, ale preto, lebo čelia vlastným obavám, strachom, ale aj vlastným emóciám, ktoré môžu byť také intenzívne, že na ne nie sú pripravení a nevedia ich spracovať. Bez dostatočnej podpory, vzdelania a bezpečného prostredia nemajú príležitosť na riešenie šikany. Následne šikanu radšej zľahčia či poprú.

Pochopenie týchto mechanizmov sa tak stáva jedným z kľúčových krokov riešenia a prevencie šikany.

Čo je to šikana a ako ju rozpoznať?

Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť.

Šikana sa v kolektíve neobjaví len tak, zo dňa na deň. Vyvíja sa postupne, a preto je dôležité všímať si jej úvodné štádium, ktoré odborníci označujú ako ostrakizmus. Ide o varovný signál, ktorý je nutné ihneď zastaviť, aby sa ubližovanie medzi deťmi nevyvinulo do nebezpečnejšej formy. Ostrakizmus je typický tým, že obeť je vyčlenená z kolektívu - nikto sa s ňou nerozpráva, ani ju nezdraví.

Šikana môže mať rozličné formy - verbálnu (vo forme urážok, nadávok a vyhrážok, posmievania sa či vydierania), fyzickú (časté bitky, kopance, facky, potkýnanie a podobne), sociálnu (nahováranie iných detí na vyčlenenie obete z kolektívu, jeho ohováranie a ignorovanie), ale aj sexuálnu (nevhodné narážky, dotyky alebo komentovanie vzhľadu).

Stále viac rozšírené je už spomínané kyberšikanovanie, ktoré zahŕňa písanie nenávistných, urážlivých postov a komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín s cieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, prípadne zverejňovanie a preposielanie nevhodného obsahu.

U šikanovaného dieťaťa sa môžu objaviť náhle zmeny správania - z ničoho nič si výrazne zhorší prospech v škole a jeho schopnosť sústrediť sa na vyučovanie. Ničím nezvyčajným nie je ani nárast agresivity a „zlého“ správania u obete. Veľmi príznačným znakom je, keď dieťa odrazu vyhľadáva spoločnosť detí z nižších ročníkov, pretože si hľadá „bezpečných“ priateľov. Zároveň platí, že obeť šikany málokedy požiada o pomoc učiteľa, ba dokonca ani rodiča, hoci sú v tomto procese mimoriadne dôležitými osobami.

Medzi ďalšie príznaky šikanovania vášho dieťaťa môže patriť:

• Dieťa menej rozpráva a vyhýba sa rozhovorom o kamarátoch, škole či trávení svojho času, prípadne volí rovnaké a všeobecné odpovede
• Prejavujú sa u neho zmeny emócií - plačlivosť, hnev, smútok alebo strach
• Odrazu vynecháva krúžky a odmieta aktivity, ktoré ho nedávno bavili
• Dieťa je nepozorné, nesústredené alebo apatické, má problémy s učením
• Odmieta jedlo alebo sa naopak prejedá
• Trpí nespavosťou, máva zlé sny alebo veľmi ľahký spánok, prípadne spí neadekvátne veľa
• Objavia sa „záhadné“ zdravotné problémy - bolesti brucha, hlavy a podobne
• Neprehliadajte drobné úrazy, ako sú odreniny, modriny a škrabance
• Všímajte si častejšie strácanie a ničenie vecí (špinavé oblečenie, nezvestná mikina či potrhané a počmárané knihy alebo zošity)
• Dieťa neustále požaduje zvýšenia vreckového či pýta sladkosti namiesto desiatej
• Schováva si mobil, náhle zatvára počítač, keď vojdete do miestnosti

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré je šikanované?

Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Šikanovaným sa môže v živote stať každý a rozhodne to neznamená, že ste ako rodič vo výchove zlyhali alebo že váš potomok je slabší. Je prirodzené, že vás táto informácia zasiahne a možno na chvíľu vyvedie z rovnováhy. Môžete cítiť hnev, strach, ľútosť alebo dokonca aj poníženie. Pre dieťa je dôležité, aby ste mysleli v prvom rade naňho a problém riešili aktívne, no s pokojom a rozvahou.

Ak sa vám dieťa so šikanou zdôverilo, potrebuje najmä vašu pomoc a pocit bezpečia, preto sa rozhodne vyvarujte kriku alebo plaču. Myslite na to, že pre dieťa môže byť náročné hovoriť o tom, čo sa stalo. Doprajte mu preto dostatok priestoru a času a možno sa do detailov pustí samé počas varenia alebo jazdy autom.

V prvej fáze je najdôležitejšie obeť vypočuť, neskákať mu do reči ani nerobiť unáhlené závery. Ak niečomu nerozumiete, na otázky bude čas neskôr. Ak si to dieťa neželá, nezaťahujte do vašej diskusie ďalších členov rodiny. Pochváľte ho za to, že našlo odvahu zdôveriť sa vám - určite ho to stálo veľa síl. Vďaka tomu teraz môžete situácii čeliť spoločne. Zároveň ho ubezpečte, že jeho šikana nebude pokračovať a že mu v tom aktívne pomôžete.

Ak sa tento problém dotýka priamo školy alebo inej organizácie, je načase do situácie zasvätiť aj triednu učiteľku alebo trénera, respektíve osobu, ktorá vaše dieťa pozná a je s ním v kontakte najčastejšie. Trvajte na prešetrení šikany, no pokojnou a efektívnou formou. Ak je to možné, využite služby školského psychológa.

Pokiaľ ani po čase nevidíte zmenu, obráťte sa na vedenie školy alebo krúžku a trvajte na prešetrení okolností i vyvodení adekvátnych dôsledkov. Hoci sa niekedy môže zdať, že vaše dieťa situáciu zvláda bez väčších problémov, následky šikany sa niekedy prejavia až v neskoršom veku. Je preto dobré poradiť sa s odborníkom - nemusí ísť priamo o terapiu pre dieťa, no dokážu vám poradiť napríklad v tom, ako dieťaťu najlepšie pomôcť a ako s ním komunikovať.

Trávte s ním čo najviac času a vytvorte mu pevné rodinné zázemie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Skúšajte nové činnosti, v ktorých môže zažívať úspech a okrem zábavy posilní aj svoje sebavedomie. Motivujte ho k hľadaniu nových priateľstiev a zážitkov.

Čo robiť, ak vaše dieťa šikanuje druhých?

Máte doma malého agresora? Čo robiť, ak ste práve zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje? Nevyhnutný je spoločný rozhovor, v rámci ktorého si nielen vypočujete jeho názor na situáciu, no tiež mu jasne vysvetlíte dôsledky takého správania. Dohovorom sa posnažíte dosiahnuť, aby s takýmto správaním okamžite prestalo. Bitka, krik alebo výčitky nič nevyriešia.

Zvoľte radšej primeraný trest a sústreďte sa na adekvátne ospravedlnenie sa šikanovanému dieťaťu a jeho rodičom. Malému agresorovi vysvetlite, čo to je šikana. Nezľahčujte jej dôsledky a jasne vyjadrite, že ju nepovažujete za vtip alebo nevinnú detskú zábavu. Aby ste predišli podobnej situácii v budúcnosti, učte vaše dieťa pracovať s emóciami. Potrebuje vedieť regulovať svoje správanie tak, aby nikomu neubližovalo. Dôležité je ovládať svoj stres a vyjadrovať nesúhlas spôsobom, ktorý je pre okolie prijateľný. Dieťa by malo vedieť, aké sú riziká šikanovania a to ako pre obeť, tak tiež pre toho, kto šikanuje.

Štatistiky a realita šikany na Slovensku

Podľa výskumu Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý sa zameral na výskyt šikany na základných a stredných školách, je šikana na Slovensku veľmi vážnym a rozšíreným problémom. V školskom roku 2019/2020 sa s ňou stretla väčšina škôl, teda až 86,3 % zo všetkých zapojených vzdelávacích zariadení.

Zároveň sa do popredia dostáva pojem kyberšikana, ktorá sa podľa rovnakého prieskumu vyskytla až na 73,6 % škôl. Oba tieto javy spolu úzko súvisia - teda tam, kde sa objavilo klasické šikanovanie, sa tento model správania preniesol aj do prostredia mobilov, tabletov a počítačov.

Hoci sa s typickými prejavmi šikany stretávame najmä v školskom prostredí, nie je ničím nezvyčajným vidieť jej počiatočné fázy už medzi najmenšími deťmi v škôlke, na ihrisku či dokonca v rodine. Jedným z dôvodov, prečo je taká rozšírená, je, že sa ľahko zamení s neškodnými formami správania. Ide napríklad o bežné „hašterenie“ detí, kedy chlapci provokujú dievčatá a tie na nich chodia žalovať.

K šikane podľa stránky eduworld.sk dochádza v momente, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane týra spolužiaka, pričom k tomu používa agresiu a manipuláciu. Dôsledky takéhoto správania pocítia nielen obete, ale tiež agresori. Negatívne následky si šikanované dieťa so sebou často nesie po celý život, preto je dôležité situáciu rozpoznať čo najskôr a okamžite zakročiť.

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR

Rady pre rodičov a pedagógov

Pri práci s deťmi je potrebné mať kontakt samých so sebou - vedieť, ako reagujem a prečo tak reagujem. Chyby robíme, lebo sme ľudia. Treba vedieť, prečo sme ich urobili, a snažiť sa o nápravu. Ale ak budeme zatvárať oči pred vlastnými zlyhaniami, šikana nezmizne. Dávame jej priestor na eskaláciu. Vždy môžeme požiadať o pomoc, o sprevádzanie a nikdy nemusíme riešiť šikanu sami.

Namiesto zahmlievania je potrebné sa vzdelávať, zvyšovať si kompetencie na zvládanie krízových situácií a najmä - nezabudnúť byť ľudskými a citlivými voči deťom.

Existujú opakujúce sa chyby, ktoré ako dospelí robíme. Už vieme, že to nie sú chyby z lenivosti a ignorácie, ale pramenia z nášho ľudského prežívania, vlastných skúseností a našich kompetencií. Nech to pre nás ale nie je výhovorkou, skôr motiváciou na náš osobný a profesijný rast.

Šikana je často časťou života každého dieťaťa, a to nevyhnutne aj v online prostredí, kde sa tento problém čoraz viac a výraznejšie objavuje. Viete, ako sa s takouto situáciou vyrovnávať?

S určitosťou formou šikany sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretne každé dieťa. Okrem školy sa čoraz častejšie a výraznejšie vyskytuje v online priestore. Viete, ako takúto situáciu riešiť?

Čo robiť, ak sa dozviete, že vaše dieťa šikanuje:

• Zachovajte chladnú hlavu a upokojte sa.
• Sadnite si s dieťaťom v prostredí, kde vás nič nevyrušuje, a porozprávajte sa.
• Narovinu a bez emócií oznámte, že ste sa dozvedeli o jeho šikane.
• Snažte sa zistiť príčinu jeho správania.
• Vysvetlite mu dôsledky a zodpovednosť za jeho činy.
• Podporte prípadný trest zo strany školy a neuľahčujte mu situáciu.
• Dávajte pozor na jeho správanie, učte ho empatii a pomôžte mu nájsť novú skupinu kamarátov.

Čo robiť, ak vaše dieťa šikanujú:

• Buďte dieťaťu oporou a uistite ho, že za situáciu nemôže.
• Potichu ho vypočujte a nezaskakujte mu do reči.
• Pochváľte ho za odvahu zdôveriť sa vám.
• Ubezpečte ho, že mu pomôžete situáciu riešiť.
• Kontaktujte triednu učiteľku alebo inú zodpovednú osobu v škole/organizácii.
• Trvajte na prešetrení šikany pokojnou a efektívnou formou.
• V prípade potreby využite služby školského psychológa.
• Ak nedôjde k zmene, obráťte sa na vedenie školy alebo krúžku.
• Poradte sa s odborníkom o tom, ako dieťaťu najlepšie pomôcť.
• Vytvorte mu bezpečné rodinné zázemie a venujte mu svoj čas.

Čo robiť, ak ste obeťou šikany:

• Vedzte, že nikto vám nemá právo ubližovať.
• Nezostávajte v tom sami, nie je to vaša vina.
• Nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch.
• Prerušte kontakt s tými, ktorí vám ubližujú.
• Prekonajte strach a povedzte to nejakému dospelému.
• Ak ide o online priestor, zablokujte agresora.

Ako sa postaviť k riešeniu šikany na škole:

• Rodičia by mali kontaktovať školu a nechať ju objasniť situáciu.
• Škola by mala ochrániť svojho žiaka a vykonať dôslednú diagnostiku.
• Prvý kontakt a najlepšia forma, ako sa ozvať, je priamo cez triedneho učiteľa.
• Je dôležité, aby školy mali jasne definované postupy v prípade výskytu šikanovania.
• Učitelia by mali vedieť identifikovať zárodky šikanovania, agresorov a obete.
• Školy by mali tvoriť intervenčnú a poradenskú infraštruktúru.

Zdroj: Úryvok z knihy Dieťa v kruhu rovesníckeho násilia (RAABE, 2025)

tags: #sikanuju #dieta #ale #popieraju #to