Príchod dieťaťa do vzťahu je často vnímaný ako prirodzené vyvrcholenie lásky a vzájomného spojenia. Avšak, nie vždy sú obaja partneri na rovnakej vlne, pokiaľ ide o založenie rodiny. Často sa stáva, že žena cíti silnejšie nutkanie mať dieťa skôr ako muž. Pre ženu môže byť táto situácia veľmi náročná, ak partner s príchodom dieťaťa nesúhlasí.
Ahojte... Vela citavam Vase prispevky, tak som sa rozhodla ze sem tiez napisem svoj problem. Nemam sa s kym porozpravat, komu sa zdoverit a citim sa tak na nic... S mojim priatelom sme spolu boli skoro 2 roky... Posledny rok som pocuvala len o tom, ze by chcel aby sme spolu mali dieta.. Potom tato tema u nas utichla.. Po jednej velkej hadke odo mna moj priatel odisiel a neozval sa tyzden, nechcel o mne pocut... Je pravdou, ze som bola nervozna a vybehla som nanho kvoli hluposti, ale necakala som ze kvoli takej malickosti odide a ukonci nas vztah... Stalo sa to pred 8. dnami... Vcera som zistila ze som tehotna, asi v 5 tyzdni... dlho som plakala a premyslala co robit a tak som mu zavolala co sa deje... Prisiel za mnou, sli sme sa prejst a cely cas ma obimal a vravel ze sa nemusim nicoho bat, ze vsetko bude v poriadku, bude so mnou kazdy den, lebo ma lubi a mat babo bude spica... Nechce aby som si to dala vziat... Dnes rano mi vsak zavolal ze sa chce stretnut... To co mi povedal som vobec necakala a strasne ma to zranilo... Vraj mam ist na interupciu, ze on ziadne decko so mnou nechce a ked to nespravim tak prenho jednoducha ani ja ani male exitovat nebudete a mam si robit co chcem... Opytala som sa ho co sa stalo a povedal mi ze si to premyslel a odsiel... :( Ja neviem co si mam mysliet a co mam robit... Po babatku som tak velmi tuzila... nerozumiem tej zmene a netusim co bude dalej... Moj partner nechce nase dieta co nosim pod srdcom.
Ahojky, pred tyzdnom som zistila ze som tehotna, mam 23 rokov, a cely zivot pred sebou. Moj priatel ma 22, sme spolu rok a pol. Uz pred pol rokom som zacala rozpravat o dietatku, ze by to mohlo byt fajn, ale kedze tento svet sa zaklada na materialnom ziti, moj priatel je toho nazoru, ze radsej mat nieco v rukach, byvat vo vlastnom domceku ako v podnajme a este k tomu s dietatkom. Je to pravda, najme u nas v tomto veku ale ja nechcem zabit to co je vo mne. Zijeme spolu v podnajme a starame sa o seba. Nasu situaciu to trosku skomplikuje ale nemyslim si ze neprijemne. V piatok idem za doktorkov a tam sa dozviem ako som na tom celkovo.
Môj priateľ si veľmi prial dieťatko, keď som otehotnela prvákrát, potratila som v 7 týždni a bol z toho veľmi nešťastný. Podarilo sa nám v krátkej dobe na to otehotnieť znova a lekár mi prísne zakázal akúkoľvek námahu, a tiež aj pohlavný styk. Môj priateľ sa tomu nepotešil, tak si našiel "náhradu" v podobe inej ženy. Nemal záujem riešiť to, predstavoval si to tak, že ja budem dieťatko nosiť pod mojim srdcom a on bude sexovať s inou ženou. Keď som zbadala, že nejde len o čistý sex, ale viac......šla som na interrupciu a neľutujem to. On je obyčajný sviniar, ktorý síce dieťa chcel ale vlastne podľa mňa nechcel. Asi ani nevie čo vlastne chce....
Ahoj mamičky. Také, ktoré ste mali neplánované tehotenstvo. Stalo sa niektorej z vás, že keď ste to oznámili partnerovi, tak začal neskutočne vyvádzať, škaredo nadával, že on dieťa nechce a posielal vás na potrat? Potom sa prestal s vami baviť? Pretože ja som si týmto prešla a cítim sa veľmi zlomená a ponížená. Nieje žiadny pubertiak, má 37 rokov. Vraj je už starý, prekazí mi všetko a nechce ho atď.
Prečo muži váhajú s deťmi?
Najčastejším argumentom mužov býva pocit, že ešte nie sú pripravení na otcovstvo. Myslia si, že príde ten správny moment, kedy budú presne vedieť, že chcú byť otcami. V skutočnosti to tak ale nemusí byť. Neustále budú mať aspoň malý kúsok neistoty a vždy sa nájdu argumenty, prečo je lepšie to odložiť a zamerať sa na vlastný život. Niekedy si muži neuvedomujú, že sa správajú sebecky a na druhú koľaj stavajú nielen ich budúce dieťa, ale najmä svoju partnerku.
Jeho odmietavý postoj môže prameniť z toho, že je stále v šoku, ešte sa nevníma ako otec alebo sa sústreďuje výlučne na racionálne obavy. Môže sa tiež ťažšie prispôsobovať tejto myšlienke, keďže nemá žiadny fyzický pocit z tehotenstva. Jeho počiatočné odmietnutie nemusí trvať dlho. Podľa našich skúseností väčšina mužov potrebuje len viac času. Vo väčšine prípadov vás a dieťa začne podporovať.
Muži sú vo všeobecnosti viac orientovaní na cieľ a riešenie problémov: riadia sa rozumom. Uvádzajú sa konkrétne argumenty, ktoré sa na prvý pohľad zdajú čisto racionálne, napr. financie, životná/pracovná situácia, vzdelanie... Jeho úvahy sú však zvyčajne motivované láskyplnou starostlivosťou. Chce sa dobre postarať o svoju rodinu. Keď narazí na prekážky a v dohľade nie je žiadne okamžité riešenie, jeho mužské zdôvodnenie môže spôsobiť, že navrhne potrat ako rýchle riešenie.
Aj keď je to náročné, ženy majú výhodu, že fyzicky pociťujú zmenu situácie (nevoľnosť, únava, emócie atď.). Naopak, muži sa musia s tehotenstvom vyrovnávať abstraktnejšie. Nezažívajú rovnaké fyzické premeny. Okrem toho ženám pri prispôsobovaní sa tehotenstvu pomáhajú hormóny. Muži túto výhodu nemajú, čo pomáha vysvetliť ich negatívne pocity. Čím je pre neho tehotenstvo viditeľnejšie a hmatateľnejšie, tým ľahšie sa prispôsobí.
Ako reagovať, keď partner nechce dieťa?
Ak sa ocitnete v situácii, že ste tehotná a váš partner dieťa odmieta, je dôležité zachovať pokoj a zamerať sa na seba a na dieťa.
1. Dajte mu čas
Väčšina mužov potrebuje čas, aby si túto správu osvojil a vyrovnal sa s ňou. Neočakávajte od neho okamžité prijatie a podporu. Dajte mu priestor na spracovanie informácie a jeho emócií.
2. Otvorená komunikácia
Snažte sa s partnerom otvorene komunikovať a zistiť, prečo dieťa odmieta. Možno má obavy, ktoré sa dajú vyriešiť. Vysvetlite mu aj svoje pocity - prečo tak veľmi túžite po bábätku, že je pre vás dôležité naplniť vaše materské poslanie a že chcete mať dieťatko (či deti) práve s ním. Snažte sa ho vypočuť a pochopiť ho, nič mu však nevyčítajte ani naňho netlačte, tým by ste celú situáciu mohli ešte zhoršiť.
3. Hľadajte podporu
Nebojte sa vyhľadať podporu u rodiny, priateľov alebo odborníkov. Rozhovor s niekým, kto vám rozumie a vie vám poradiť, môže byť veľmi nápomocný.
4. Zamerajte sa na svoje túžby
Teraz je čas venovať pozornosť svojim najvnútornejším túžbam. Čo naozaj chcete - bez ohľadu na váš vzťah? Na vašom živote záleží! Rozhodnutie "kvôli nemu", ktoré je v rozpore s túžbou vášho srdca, by mohlo mať trvalé následky pre vás, vašu budúcnosť a váš vzťah.
5. Buďte k sebe láskavá
Najmä uprostred bolesti a zmätku si musíte prejaviť trochu láskavosti. Prečo teda neurobiť niečo, čo je relaxačné a omladzujúce? Môže to znamenať ísť von, dať si horúci bublinkový kúpeľ, stretnúť sa s dobrým priateľom alebo stráviť čas vo svojom obľúbenom podniku. Pomôže vám to vytvoriť si odstup od vnútorného nepokoja a možno vám to umožní počúvať svoje srdce. To vám dodá novú silu na to, čo vás čaká.
Možnosti a úvahy
Ak sa žena ocitne v situácii, že je tehotná, ale jej partner dieťa nechce, má niekoľko možností:
- Umelé prerušenie tehotenstva (potrat): Toto je veľmi ťažké rozhodnutie, ktoré má vážne fyzické a psychické následky. Žena by mala zvážiť všetky pre a proti a porozprávať sa s odborníkom.
- Pôrod a výchova dieťaťa sama: Táto možnosť je náročná, ale nie nemožná. Existuje mnoho žien, ktoré vychovávajú deti samy a sú šťastné. Dôležité je mať podporu rodiny a priateľov.
- Adopcia: Ak žena nechce alebo nemôže dieťa vychovávať, môže ho dať na adopciu. Existuje mnoho párov, ktoré túžia po dieťati a sú pripravené poskytnúť mu milujúci domov.
Ak váš manžel nechce o dieťatku ani počuť, skúste sa s ním porozprávať a prísť na tie dôvody, ktoré ho k takémuto postoju vedú. Ak sa muž ani žena nedokážu prispôsobiť a ich predstavy o budúcnosti v súvislosti s deťmi sa zásadne líšia, niekedy je jediným riešením hľadať šťastie inde. Žena by si ale mala uvedomiť, čo znamená jej nový stav, zodpovednosť voči ešte nenarodenému dieťaťu a ešte väčšia po jeho narodení. Mužovi-otcovi vyplývajú zo zákona záväzky a v takom prípade je jedno, či dieťa chcel alebo nie.
Ako prežiť 1. trimester tehotenstva?
Svedectvá žien
Existuje mnoho príbehov žien, ktoré sa rozhodli pre život a napriek ťažkostiam sú šťastné.
Zuzana: Napriek tomu, že bola na štyri deti sama a okolie ju odhováralo, rozhodla sa pre život a narodila sa jej zdravá a krásna dcérka.
Veronika: Otehotnela ako 15-ročná a priateľ ju opustil. Rodina ju posielala na potrat, ale ona sa rozhodla pre život a teraz je hrdá mamička 6-mesačnej dcérky.
Klaudia: Zo školáčky sa zrazu stala mamou a stala sa terčom posmechu. Napriek tomu si materstvo užíva a úsmev jej bábätka jej vynahrádza všetky víkendy v kluboch.
Anonymná žena: Podstúpila interrupciu pred 5 rokmi a dodnes má výčitky svedomia. Nemôže sa pozerať na malé deti a vyhýba sa obchodom s detskými vecami.
Andrej: Oľutoval som to viac ako milión krát ale nedá sa to už napraviť. Aj teraz hodci mám po 50tke, má to stále máta a som muž (nemyslím podľa rozhodovania ale podľa fyzického stavu). Ako to musí mátať ju.
Ženy, ktoré sa rozhodli pre život, často nachádzajú silu aj napriek prekážkam. Keď si žena uvedomí, čo znamená jej nový stav a zodpovednosť voči nenarodenému dieťaťu, jej pohľad na situáciu sa môže zmeniť. Mužovi-otcovi vyplývajú zo zákona záväzky, bez ohľadu na to, či dieťa chcel alebo nie.
Jedna z anonymných žien opísala svoju skúsenosť: "Mala som 20, ťažké depresie a nebola som si ani istá, či chcem na tejto podivnej planéte zostať. Nebola som nezodpovedná ani promiskuitná, no s vtedajším partnerom sme sa nachádzali v zložitej situácii práve pre moje depresie. Akákoľvek myšlienka na tehotenstvo alebo dieťa mi pripadala ako nonsens. Rozhodla som sa preto pre interrupciu a nikdy som to neoľutovala."
Iná žena zdieľala: "Pre interrupciu som sa rozhodla pred piatimi rokmi. Plod mal osem týždňov, takže som dostala tabletku na umelé prerušenie tehotenstva. Prebehlo to rýchlo, v nemocnici mi dali tabletku, ktorú som musela požiť ešte tam za prítomnosti personálu, a potom ma poslali domov. Po príchode domov som už začala krvácať a o dva dni som bola späť v práci. Žila a pracovala som v zahraničí. Partner, s ktorým som počala, bol z iného kontinentu a v Európe neplánoval zostať, keď som ho oboznámila o svojom stave, prestal ma kontaktovať. Ak by som sa chcela vrátiť naspäť na Slovensko, musela by som žiť aj s dieťaťom u svojej mamy v malom byte a bez nároku na materskú dovolenku. Aj napriek tomu, že som vždy veľmi túžila po dieťati, po zvážení všetkých svojich možností som sa rozhodla pre interrupciu."
Ženy, ktoré sa rozhodli pre život, často nachádzajú silu aj napriek prekážkam. Keď si žena uvedomí, čo znamená jej nový stav a zodpovednosť voči nenarodenému dieťaťu, jej pohľad na situáciu sa môže zmeniť.
V manželstve alebo partnerskom vzťahu je príchod dieťaťa často vnímaný ako prirodzené vyvrcholenie lásky a vzájomného spojenia. Avšak, nie vždy sú obaja partneri na rovnakej vlne, pokiaľ ide o založenie rodiny. Často sa stáva, že žena cíti silnejšie nutkanie mať dieťa skôr ako muž. Pre ženu môže byť táto situácia veľmi náročná, ak partner s príchodom dieťaťa nesúhlasí.
Ak váš manžel nechce o dieťatku ani počuť, skúste sa s ním porozprávať a prísť na tie dôvody, ktoré ho k takémuto postoju vedú. Snažte sa ho vypočuť a pochopiť ho, nič mu však nevyčítajte ani naňho netlačte, tým by ste celú situáciu mohli ešte zhoršiť. Najmä si treba urobiť jasno v tom, či deti nechce vôbec, alebo sa na to len momentálne necíti.
Ak sa muž ani žena nedokážu prispôsobiť a ich predstavy o budúcnosti v súvislosti s deťmi sa zásadne líšia, niekedy je jediným riešením hľadať šťastie inde. Totiž, ak si žena nechce pripustiť, že by mala stráviť svoj život bez detí, pričom jej manželovi naopak bezdetný život vyhovuje a nechce na tom nič meniť, žena bude tá, ktorá stráda a ktorá sa bude trápiť nenaplnenou túžbou po deťoch.
Keď už ste tehotná a partner dieťa nechce, situácia sa komplikuje. Možnosti a úvahy zahŕňajú umelé prerušenie tehotenstva, pôrod a výchovu dieťaťa sama, alebo adopciu. Každá z týchto možností má svoje špecifické dôsledky a vyžaduje si dôkladné zváženie.