Vzťahy v rodinách nie sú vždy ideálne a často sa stretávame s problémami v komunikácii medzi rodičmi a ich dospelými deťmi. Každá debata, v ktorej má niekto iný názor, môže skončiť hádkou. Je dôležité si uvedomiť, ako často o týchto témach hovoríme a premýšľame, a aký vzťah by sme s rodičom alebo dospelým dieťaťom chceli mať.
Keď ste nahnevaný na rodiča alebo na vaše dieťa, musia sa diať udalosti, ktoré vás nahnevajú ešte viac. Uvedomte si, aký vzťah by ste s rodičom/vašim dospelým dieťaťom chceli mať, a čo by ste vy chceli v tomto vzťahu cítiť a zažívať? POZOR, nie čo by mal druhý na sebe zmeniť! Ale otázka znie, čo by ste VY chceli cítiť? Tomuto venujte svoju energiu.
Tiež skúste preskúmať, či náhodou vaše dospelé deti vám nehovoria veci s hrčou v krku. Uvedomte si, že môžete komukoľvek povedať čokoľvek, keď to tak cítite. Avšak nesmie to byť riadené hnevom. To, ako sa s tým druhá strana vysporiada, nie je vaša vec. Vašou úlohou je prijať akúkoľvek reakciu. Môže sa to danej osobe nepáčiť alebo nemusí s tým súhlasiť.
Príkladom môže byť situácia, keď vaša mama vám chce nosiť darčeky a sladkosti pre deti pri každej návšteve. Aj keď to myslí dobre, vy môžete mať pocit, že máte všetkého dosť a tieto veci sa nepoužívajú. V takom prípade je dôležité s mamou úprimne prehovoriť a vysvetliť jej, že máte všetkého dostatok. Zároveň je podstatné, aby ste sa nenechávali citovo vydierať a tlačiť do niečoho, čo je vám proti srsti, len preto, že ide o vášho rodiča alebo dospelé dieťa.
Partnerský prístup vo výchove
Odborníci radia, že ak vo výchove trochu tápete a neviete, ktorým smerom sa vydať, držte sa zásady partnerského prístupu. To znamená správať sa k deťom ako k dospelým, ktorých si vážime alebo ich aspoň rešpektujeme.
Predstavte si, že adresujete dospelému človeku slová ako: „Ako si to predstavuješ? Už mám toho akurát tak dosť. Prečo mi tu chodíš v topánkach, nevieš si ich vyzuť? Ešte raz to zopakuj a uvidíš!“ Tieto slová by ste pravdepodobne nikdy nepovedali dospelému, či už blízkemu príbuznému, alebo dokonca neznámemu človeku. K deťom sa ale takto pristupuje bežne.
Ako však upozorňujú odborníci, deti nie sú iným živočíšnym druhom ako dospelí. S rešpektom by sme sa k nim mali správať o to viac, že sa ešte nedokážu brániť, ak sa stretnú s nepekným zaobchádzaním.
Ako ospravedlnenie toho, že sa dospelí často správajú k deťom inak ako k dospelým, ľudia niekedy uvádzajú, že dieťa sa zatiaľ len učí, čo je dobre a čo nie, ako sa veci robia. Domnievajú sa, že musia byť preto prísnejší a reagovať i tam, kde by voči dospelým nereagovali. Pre všetky tie ušľachtilé výchovné ciele, ktoré máme pred očami, ale strácame schopnosť všímať si, čo pri tom deti prežívajú. Niekedy to vyzerá, že v mene výchovy je dovolené takmer všetko.
Rodičia majú podľa nich niekedy tendenciu predpokladať, že to, čo prekáža dospelým, deťom nebude prekážať vôbec alebo menej.
Kľúč k rešpektujúcej komunikácii
Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sme sa k deťom správali inak, čo sa týka spôsobov komunikácie a slušného správania. Naše vyjadrovanie by malo byť samozrejme prispôsobené veku dieťaťa a rozsahu jeho slovníka. Obsah požiadaviek, ktoré na deti kladieme, je podmienený stupňom vývoja ich schopností a psychických funkcií, skúsenosťami a vzdelaním. S vekom potomka sa partnerský prístup rozvíja a skvalitňuje, až sa z neho stane plnohodnotné partnerstvo rovnocenných dospelých ľudí.
Rodičia si často nemusia byť istí, ako by mal partnerský prístup vyzerať v praxi. Napríklad, keď dieťa nedodrží dohodnutý čas príchodu domov a nie je možné sa mu dovolať, pretože má vypnutý mobilný telefón. Ako sa k situácii postaviť?
Predtým, než zareagujeme, môžeme si položiť dve otázky: Ak by to bol dospelý - náš partner, dobrý známy, kolega, sused - čo by sme urobili? Čo a ako by sme povedali? A ak by sme boli na mieste dieťaťa, čo by sme radi počuli, aby nás to povzbudilo urobiť, čo je treba?
V tomto prípade je dôležité ospravedlniť sa a dať si vážne predsavzatie, že nabudúce prídeme včas alebo budeme aspoň informovať o svojom meškaní.
Ospravedlnenie a pochopenie
Rodič by mal priznať, prečo v niektorých momentoch vedome či nevedome zlyhal. Pre dospelé deti môže byť ťažké vnímať perspektívu rodiča, ktorý musel chodiť do práce, starať sa o domácnosť, priateľstvá, vzťahy a okrem toho vychovávať. Porozprávať sa o všetkom, čo sa v minulosti dialo, môže poskytnúť dospelému dieťaťu užitočný kontext a pochopenie.
Rodičia by mali rovnako uznať tie skúsenosti, ktoré prežívali v tom čase ich deti. Česká psychologička Jana Nováčková, spoluautorka konceptu Respektovat a být respektován, hovorí o tom, že mnohí rodičia ešte aj dnes túžia mať poslušné „bezproblémové“ dieťa, ktoré rešpektuje autority a nerebeluje.
Poslušnosť je definovaná ako podriadenie sa druhému človeku, ktorý má nad vami nejakú moc. Urobíte, čo káže, aj keď s tým nesúhlasíte. Zodpovednosť znamená naopak správať sa podľa vnútorne prijatých hodnôt, pravidiel, zásad. Nie je možné vychovávať dieťa k poslušnosti a predstavovať si, že potom v osemnástich rokoch z neho bude zodpovedný, demokraticky zmýšľajúci človek. Poslušní občania sú snom všetkých diktátorov.
Autoritatívna výchova neberie ohľad ani na potreby dieťaťa, ani na jeho emócie, ani na jeho dôstojnosť. Takže sa znižujú príležitosti, aby sa dieťa v nich orientovalo. V dospelosti mávajú takí ľudia problémy povedať „nie“, aj keď sú preťažení.
Rešpektujúca výchova a jej princípy
Prvá podmienka, ktorá môže viesť k rešpektujúcej výchove, je odmietnutie násilia, ponižovania, neustálej kontroly a trestov ako nástrojov výchovy. Namiesto príkazov či zákazov sa dá použiť opis či informácie, alebo môžeme dať na výber.
Pretože v rešpektujúcej výchove sa venuje veľká pozornosť emóciám, prichádza často na rad empatická reakcia. Medzi základné postupy patrí priberanie detí k riešeniu toho, čo sa ich týka.
Namiesto výčitiek či obviňovania sa môžeme naučiť ďalšiu úžasnú komunikačnú zručnosť - „ja-správu“. A naučiť ju aj deti, aby vedeli jasne signalizovať, ako sa cítia a čo potrebujú.
Donucovacími prostriedkami sú nielen príkazy a vyhrážky, ale aj odmeny, pochvaly a súťaže. Odmeny, pochvaly aj súťaže - a pravdaže aj tresty - sú nástrojmi vonkajšej motivácie. Vonkajšia motivácia nevedie ku kvalite. Činnosť takto motivovanú robíme len preto, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, alebo získali odmenu či pochvalu.
Odmeny okrádajú deti o potešenie z činnosti, o skúsenosť zo sústredenej práce, o pocit hrdosti nad ňou samou.
Sloboda a zodpovednosť
Rešpektujúci vzťah znamená aj to, že by sme mali dať deťom väčšiu slobodu. Je to predovšetkým dôsledok veľkej neznalosti zákonitostí vývinu a skutočných potrieb dieťaťa. Predstava o „zneužití“ slobody je často skúsenosť s deťmi, ktoré sú vo svojich aktivitách riadené a obmedzované dospelými. Tie sa potom v prípade, že náhle uniknú vedeniu a dozoru dospelých, správajú podobne ako ten príslovečný pes odtrhnutý z reťaze.
Inak sa však správa dieťa, ktoré má od malička slobodu, teda dostatočný priestor, aby spoznávalo svet okolo vlastnými silami, aby poznalo svoje možnosti aj limity, svoje záujmy. Rodičia by mali dieťa pozorovať, byť mu nablízku, byť preňho istotou, ale nemiešať sa do jeho aktivít, nesmerovať ho podľa svojich predstáv.
Každý človek má v sebe od narodenia svoj vnútorný vývinový program. Najmä v predškolskom veku dieťa neustále skúma svet okolo seba. Nútiť ho do aktivít, o ktoré neprejavuje záujem, hoci je to v mene rozvíjania čohosi, dieťaťu škodí.
Učenie je jedným zo základných nástrojov prežitia. Keď sa pozrieme na mláďatá akýchkoľvek cicavcov, uvidíme, že ich učenie - predovšetkým napodobňovaním a hrou - je spojené s pozitívnymi emóciami. Iba človeku sa podarilo prepojiť učenie s negatívnymi emóciami.
Omnoho dôležitejšia je zmysluplnosť toho, čo sa chcem naučiť. A možnosť naučiť sa to, kedy ja chcem a ako ja chcem. Vtedy nastáva učenie prirodzene a dieťa je schopné sa do učenia „zahryznúť“ a prekonávať rôzne prekážky. A také učenie ide neuveriteľne rýchlo.
Autorita a vzťahy
Autorita môže byť mocenská alebo prirodzená. Prirodzenú autoritu deti pre svoj zdravý vývin potrebujú, takáto autorita je pre ne vzorom a má, samozrejme, pozitívny vplyv. Od učiteľov, ktorí majú prirodzenú autoritu, ktorí vedia komunikovať s deťmi s rešpektom, som také sťažnosti nepočula.
Jedným z rizík mocenského autoritatívneho prístupu je, že ho dieťa môže prijať ako základný model medziľudských vzťahov. Bude veriť, že ľudia sa delia na tých mocných a na tých slabých, menejcenných, čo musia poslúchať.
Škola založená na povinnom obsahu učiva, s hodnotením detí, ako to učivo zvládli, je týmto základným faktom autoritatívna. Len sa potom môžu líšiť jednotlivé školy či jednotliví učitelia v miere, ako túto autoritatívnosť uplatňujú.
Jednoduché spôsoby, ako si vytvoriť puto s vaším dieťaťom 💗 Rodičovské rady od licencovaného terapeuta
Stále sú rodičia, ktorí zastávajú názor, že práve takýto prístup je to, čo ich dieťaťu zaistí v živote úspech. Iní rodičia budú hľadať školu, kde by predsa len zaobchádzali s ich dieťaťom vľúdnejšie.
K veľmi ohrozujúcim faktorom patrí porovnávanie sa s ostatnými. Ak sa všetci v triede učia rovnaké veci, nemôžete tomu uniknúť. K základným ľudským potrebám patrí byť úspešný v tom, čo robím. Lenže škola dopredu odsudzuje nemalú časť detí na neúspešnosť. To je veľmi nehumánne.
Rešpekt, to je ohľad na odlišnosti, na potreby a na ľudskú dôstojnosť. Porovnávanie, súťaženie, odmeny, pochvaly, to je s rešpektom v priamom rozpore.
Pandémia ukázala, koľko zbytočností sa deti musia učiť. Ukázalo sa tiež, že sú deti, ktorým dištančná výučba vyhovuje. Jednou skupinou sú nadané deti, ktoré vedia rýchlo vypracovať úlohy a získavajú čas, ktorý venujú svojim záujmom a nemusia ho strácať prítomnosťou na vyučovaní.
Živý sociálny kontakt je nenahraditeľný, a hoci ho škola pri všetkých svojich ostatných mínusoch poskytuje, poskytovali by ho aj miesta pre vnútorne riadené vzdelávanie - a bez rizík.
Pandémia predovšetkým ukázala, ako sú deti navyknuté na neustále vedenie, na plnenie úloh. Tento fakt sa skôr interpretuje v tom zmysle, že učitelia sú pre vzdelávanie veľmi dôležití, preto treba deti vrátiť čo najskôr do školy - lebo počas dištančnej výučby nemajú nad deťmi takú kontrolu, takže sa deti toľko neučia.
Ako sa správať k dospelému partnerovi
Ak máte pocit, že sa delíte o domácnosť s mužom, ktorý uviazol na prvom stupni základnej školy, je dôležité zmeniť prístup. Keď vášnivo búši do klávesnice počítača pri video-hre, zbiera známky alebo modeluje lietadielka, ale zvyšok dňa sa správa ako zrelý človek, je to v poriadku. V strehu buďte, keď sa aj po zvyšok dňa správa ako váš mladší brat. Hrozí, že nikdy nevytvoríte rovnocenný vzťah a budete neustále kontrolovať, či si so sebou do práce zobral balík vreckoviek.
Chce to najmä čas a trpezlivosť. Nejeden muž je totiž ochotný robiť len veci, ktoré ho bavia, a medzi ne zvyčajne nepatrí pomoc s domácimi prácami na úkor koníčkov. Ak váš partner zakazuje „zábavku“, mal by začať najmä od seba a vyčleniť si na ňu presne stanovený čas.
Špinavá bielizeň porozhadzovaná po celom byte a neustlaná posteľ môžu byť znakom, že váš partner ešte úplne emocionálne nedozrel alebo je len lenivý. Ak vám nápadne pripomína vaše deti, nie ste ďaleko od pravdy, aj keď on už základnú školu dávno opustil.
Zatiaľ čo deťom môžete prikázať, aby si neporiadok po sebe poupratovali, manžel by sa prinajmenšom na vaše správanie asi nadurdil. Chce to vašu pevnú vôľu. Zaprite sa a obchádzajte jeho neporiadok, až kým zo zásuvky nevytiahne posledný čistý kúsok.
Ak máte humoristu, ktorý si robí nemiestne posmešky aj z iných ľudí, ale pritom má sám od dokonalosti na hony ďaleko, dajte mu to jasne najavo. Ak máte tendenciu ho neustále obhajovať, skoncite s tým.
Rieši problémy krikom ako nepokojné dieťa? V nákupnom centre si síce neľahne na podlahu, ale jeho prehnané správanie nie je namieste. Na jeho rozhorčenie reagujte tichom. Podobný postup vyskúšajte aj pri bežných domácich činnostiach. Dospelý človek predsa dokáže odložiť špinavý riad do umývačky a nemôže mu urobiť problém „odskočiť“ von so smetiami či zobrať do ruky vysávač.
Vplyv otcovskej role na budúcnosť dieťaťa
Úloha otca v živote dieťaťa je významnejšia, než myslíte. Hoci sa dnes ockovia zapájajú do starostlivosti o dieťa viac ako v minulosti, nie každý má dosť času na to, aby sa mu aj naozaj dostatočne venoval. Ale každý otec by si ten čas mal nájsť, ono sa to prejaví totiž aj na tom, aké bude mať jeho dieťa vzťahy v dospelosti.
Muži dnes vnímajú, že ich úloha v rodine je dôležitá a v mnohom sú pre deti vzorom. Spôsob, ako komunikujú s deťmi, vytvára ich obraz o tom, kto vlastne otec je a čo pre nich znamená. Práve oteckovia do veľkej miery ovplyvňujú vzťahovú budúcnosť našich detí.
To, ako reagujeme a dieťa v rôznych situáciách - priamočiaro ovplyvňuje ich budúce reakcie. Keď plače, je smutné, vzdorovité, či nahnevané a my zareagujeme prchko, netrpezlivo, či dokonca vybuchneme, môžeme si byť istí, že tento druh správania neskôr zopakuje.
Čím častejšie je svedkom nezvládnutia emócií - použije tieto modely aj vo svojom vzťahu k iným ľuďom. Potom sa čudujeme, že naše dieťa je agresívne, arogantné, že nám pred nosom treskne dvermi alebo nevie riešiť problémy s rozvahou.
Veľmi dôležité je aj to, ako sa správajú rodičia navzájom. Keď to vo vašej rodine funguje ako v kovbojke, alebo keď jeden z vás podceňuje toho druhého, hovorí na neho urážlivé slová, je veľká pravdepodobnosť, že dieťa si tento model správania opozerá a tiež ho použije samo na sebe.
Budovanie zdravých vzťahov
Deti si budú vytvárať rôzne vzťahy počas celého života. Stojí za to sa zastaviť a vytvoriť si plán, ktorý budú deti nasledovať a ktorý im pomôže v budúcnosti.
Pouvažujte nad tým, ako by vyzeral váš vzťah k dieťaťu, keby bol ideálny, ako by ste sa mali všetci k sebe navzájom správať a čo treba na to, aby ste podporili pozitívnu budúcnosť vašich detí.
- Zamerajte sa na silné stránky dieťaťa: Namiesto toho, aby ste mu donekonečna opakovali, aké je neposlušné, či tvrdohlavé, povedzte mu, že vnímate jeho silu, pochváľte ho za niečo, čo urobilo dobre. Zvýraznenie predností, ktoré každé jedno dieťa určite má, im pomôže budovať zdravé sebavedomie.
- Prijmite ich: Dajte svojim deťom najavo, že ich akceptujete také, ako v skutočnosti sú. Uznajte a prijmite ich záľuby, záujmy, predstavy i vtedy, ak sú úplne odlišné od tých vašich.
- Formujte ich: Buďte veľmi opatrní a pozorní, všímajte si, čo pred deťmi hovoríte, čo robíte, ako sa správate. Ukážte im, čo znamená rešpekt voči iným ľuďom a ďalšie pozitívne hodnoty. Ukážte im to na vzťahu k nim samotným, ale aj na vzťahu medzi vami - rodičmi.
Vedci zistili, že tie deti, ktoré už v škôlke dokázali bez nabádania spolupracovať so svojimi rovesníkmi, chápať pocity druhých a nájsť riešenie problémov, mali oveľa väčšiu šancu získať univerzitné vzdelanie a zamestnať sa.
Vedci potvrdzujú, že deti, ktoré bez problémov zapadnú do kolektívu, si rýchlo nájdu priateľov a dostanú pozitívnu spätnú väzbu od učiteľov, preto si aj ony obľúbia škôlku, školu a rady do nej chodia.
Vedci zistili, že ak sa rodičia detí vo veku od troch do piatich rokov rozvedú, nebudú mať s nimi deti neskôr najlepšie vzťahy. Týka sa to najmä otcov. Narušené vzťahy s otcom mali deti, ak žili s matkou a naopak, ak bývali s otcom, boli ich vzťahy na lepšej úrovni. Vedci uzavreli, že čas, ktorý trávia deti s jedným z rodičov ich ovplyvňuje do budúcnosti.
Štúdia skúmala 50 000 dospelých z 24 krajín a potvrdila, že ak matka pracovala mimo domu, jej dcéry chodili dlhšie do školy, mali vyššiu šancu získať prácu s vyššou funkciou a zarábali až o 23 percent viac než ich rovesníčky, ktorých matky zostávali v domácnosti. Kariéru synov matky neovplyvnili, no mali vplyv na ich správanie doma, kde sa viac zapájali do domácich prác a starostlivosti o deti.
Zamestnaná matka je jedným z príkladov, ako deti naučiť o rodovej rovnosti.
Ak sa deti narodili mladým matkám v tínedžerskom veku (18 a menej), mali nižšiu šancu úspešne dokončiť strednú školu a ísť študovať ďalej na univerzity, než ich rovesníci.
Vplyv médií a vzťahy medzi súrodencami
Výrazný vplyv má najmä na rozvoj reči, ktorú môže u dieťaťa spomaliť a tiež obmedzuje interakciu s rodičom. Negatívny vplyv televízie dokázali vedci pred časom, keď po pätnásťročnom výskume položili na stôl dôkazy o tom, že deti napodobňujú správanie v násilníckych scénach.
Vzťah medzi súrodencami je jedným z najdôležitejších v živote detí. Formuje ich osobnosť a určuje, ako budú nadväzovať a pestovať partnerské a priateľské vzťahy v dospelosti.
Častou chybou rodičov je, že nerátajú s tým, že ich staršia dcéra či starší syn sa niekedy budú hnevať kvôli bábätku alebo na bábätko a možno ho chvíľami budú aj odmietať. Dovoľte svojmu dieťaťu prejaviť pocity: hnev, smútok, sklamanie aj žiarlivosť sú na mieste.
Pomenujte jeho pocit. Dovoľte mu hrať hru, keď sa postavička hračkárskeho bábätka stratí alebo sa zatvára do hračkárskej skrine.
Ide o krátky čas (15 minút denne), ktorý mama každý deň dopraje svojmu staršiemu dieťaťu. Práve vo vzťahu k mame sa cíti prvorodené dieťa prechodne na istý čas najviac ohrozené po tom, ako sa vráti domov s bábätkom.
Vaše prvorodené dieťa potrebuje uistenie, že mame na ňom stále záleží a miluje ho. Tento svoj zámer mama ukazuje tým, že ponúka svojmu prvorodenému príležitosť byť spolu vo dvojici a robiť niečo príjemné.
Rodičia občas zabudnú, že aj ich prvorodené dieťa je stále dieťaťom, má svoje potreby a má nárok sa správať „detsky“. Zväčša od neho očakávajú, že zrazu bude ten „veľký zodpovedný brat“ alebo „veľká milujúca sestra“ a bude vám viac pomáhať, viac poslúchať a bude samostatnejšie.
Deti sa vďaka svojim bratom a sestrám učia, ako sa správať v rovnocennom vzťahu. Prijmite, že každé vaše dieťa je jedinečné a výnimočné a často povahovo veľmi odlišné.
Všímajte si situácie, keď sa vaše deti správajú k sebe láskavo a pomáhajú si. Stačí skonštatovať, čo vidíte - je to dostatočne motivujúce na to, aby to opakovali.
Neporovnávajte svoje deti. Ak postavíte jedného za vzor druhému, nevyvoláte v ich vzťahu napätie, nevraživosť alebo potrebu pomstiť sa.
Nehovorte im, že sa vždy musia mať rady. Nemusia. Nezabúdajte, že každé dieťa vás potrebuje - bez ohľadu na jeho vek. Kľúčové je poskytnúť deťom dostatok lásky, bezpečia a porozumenia, čím posilníte ich vzťahy od samého začiatku.
Výchova chlapcov k úcte k ženám
Každý rodič túži po tom, aby sa jeho dieťa správalo slušne, vhodne, úctivo, dokázalo prejaviť empatiu i lásku. V súvislosti s týmto je potrebné chlapcov viesť aj k tomu, aby sa dokázali úctivo správať ku svojim spolužiačkam, kamarátkam, učiteľkám, ženám v rodine a neskôr i k vlastnej partnerke.
Rodičia nemôžu chrániť svojich synov pred záplavou nevhodných informácií z médií a internetu, ale môžu svojich chlapcov vychovať s takými hodnotami, ktoré im dajú silu odolávať nevhodným formám správania.
Diskutujte s vaším synom o tom, čo vidí na obrazovke a nedovoľte, aby násilné scény formovali postoj vášho dieťaťa ku ženám. Vysvetlite dieťaťu, že pornografia je ako film, vymyslená a má málo spoločného so skutočnou blízkosťou a sexualitou ľudí.
Zabezpečte digitálne technológie v domácnosti tak, aby sa dieťa zbytočne skoro nevystavilo vplyvu pornografie.
- Váž si sám seba: Ak si človek váži sám seba, nepotrebuje navonok prejavovať agresivitu. Na toto je potrebné už od detstva chlapcov upozorňovať. Aby sa takto dokázali chlapci správať, v určitých situáciách budú musieť povedať aj nie.
- Neprekračuj hranice iných ľudí: Každý človek si sám rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa jeho tela. Je dôležité, aby ostatní ľudia túto skutočnosť rešpektovali. Upozornite syna tiež na to, že nikdy by nemal na verejnosti hodnotiť fyzický vzhľad dievčat a žien a vykrikovať po nich.
- Neohováraj a nerozprávaj to, čo nemusí byť pravda: Povedzte synovi, že ak počul, že nejaké dievča má vzťahy s mnohými chlapmi, aby jej to nepripomínal nevhodnými vetami. Je to jej život, jej rozhodnutie takto žiť a je len na nej, čo s tým urobí. Nikto iný nemá právo ju súdiť.
- Počúvaj a daj priestor aj iným, nech sa prejavia: V dnešnej dobe je čoraz náročnejšie sústrediť sa len na jednu vec, a to aj na takú vzácnosť, ako je náš partner/partnerka. Neustále nás rozptyľujú mobily alebo iné technické vymoženosti.
- Na prácu v domácnosti sa pozeraj spravodlivo: Dievčatá a ženy nie sú slúžky, ktoré by mali chlapom upratovať a variť. Ak chlap vníma ženu ako rovnocennú bytosť, mali by sa o prácu v domácnosti deliť rovnako.
