Zodpovedné rodičovstvo nie je bezpodmienečne prepožičaný dar Matky prírody alebo jednoducho získaný talent. Peter G.
V súčasnosti vieme, ako významne môže matka prispieť k tomu, aby sa dieťa narodilo zdravé, silné a aký veľký význam pre jeho adaptáciu po pôrode má jej obetavá starostlivosť. V tejto kapitole sa môžete dozvedieť, ako je u nás organizovaná sieť pôrodníc ale aj neonatologických oddelení. Keď však chcete vedieť viac o mágii samoprisatia, o význame neprerušovaného kontaktu medzi matkou a dieťatkom, o dôležitosti dojčenia, zaujme vás určite práve táto kapitola. Túto publikáciu si môžete zadarmo stiahnuť na stránkach UNICEF.
Človek je sociálny tvor. Od útleho detstva sa stretáva s ľuďmi okolo seba, ktorí ovplyvňujú jeho vývin, proces učenia, sociálne zručnosti a iné kompetencie. Rodina je prvé sociálne prostredie, s ktorým sa dieťa stretáva. Práve v rodine sa tvoria silné sociálne väzby, ktoré sú dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby sa dieťa mohlo rozvíjať a oboznamovať so sociálnym prostredím materskej školy. Vstup dieťaťa do materskej školy je jeho prvým krokom do širšieho sociálneho prostredia. Rodina je charakterizovaná úzkymi sociálnymi väzbami, ale inštitucionálne prostredie materskej školy je miesto, v ktorom sa dieťa naučí komunikovať, spolupracovať a fungovať v spoločnosti rovesníkov. Vstup dieťaťa do materskej školy prináša so sebou množstvo životných zmien, s ktorými sa musí vyrovnať. Materská škola je jednou z prvých inštitúcií, na ktoré sa dieťa adaptuje. Adaptácia je vo všeobecnosti definovaná Hartlom a Hartlovou (2020) ako proces prispôsobovania sa niečomu. Pri adaptácii na materskú školu sa dieťa prispôsobuje prostrediu materskej školy a súvisiacim zmenám v jeho živote. Podľa Průchu, Walterovej a Mareša (2008) sa jedná o sociálnu adaptáciu, prispôsobenie sa dieťaťa novým sociálnym podmienkam, ktoré so sebou vstup dieťaťa do materskej školy prináša. Viaceré výskumy psychológov potvrdzujú, že práve obdobie predškolského veku má významne determinujúci vplyv na celý ďalší psychický vývin človeka, na jeho psychické zdravie v školskom veku i v dospelosti. Z toho vyplýva, že práve proces adaptácie na materskú školu je veľmi dôležitý. Odlúčenie od rodiny, ktoré dieťa prežíva pri adaptácii na MŠ, je ťažká emočná situácia. Dieťa má v novom sociálnom prostredí strach. Tento vyvoláva separácia od matky, otca, ale aj nové sociálne situácie v triede. Vstup dieťaťa do materskej školy býva v mnohých prípadoch sprevádzaný pocitmi úzkosti. Dieťa opúšťa doteraz známe rodinné prostredie plné istoty a bezpečia. Nahrádza ho novým prostredím MŠ, ktoré je pre neho neznáme, preto nepociťuje istotu a bezpečie tak, ako v známom prostredí. Z uvedeného dôvodu je základom adaptácie zbavenie dieťaťa strachu a pomoc pri nadobudnutí istoty v novom sociálnom prostredí.
Deti prichádzajúce do materskej školy sú rozdielne. Pochádzajú z rôznych rodín, ale majú aj rozdielnu povahu.
Deti s rôznymi potrebami a výzvami v materskej škole
Dieťa s agresívnym správaním
DIEŤA S AGRESÍVNYM SPRÁVANÍM, ktoré reaguje na nové okolnosti protestom a prudkými citovými reakciami (krik, kopanie, búchanie do predmetov, detí, či učiteľky a pod.). Dieťa má absenciu sebakontroly. Ak učiteľ materskej školy vidí, že sa dieťa prejavuje agresívne, musí stanoviť jasné pravidlá. Na jeho neadekvátne správanie by mal reagovať pokojne. Je samozrejmé, že musí mať na zreteli bezpečnosť ostatných detí aj samotného agresívneho dieťaťa. Dobre stanovené pravidlá podporujú jeho sebakontrolu a vedú ho k vnútornej zodpovednosti. Vágnerová (2014) dopĺňa, že emočný prejav v podobe zlosti a hnevu sa objavuje u detí pri nástupe do materskej školy, pretože tieto deti ešte nemajú rozvinutú schopnosť ovládať vlastné emócie. Učiteľ dbá aj na dodržiavanie postupnosti vo vykonávaní pravidelne realizovaných opakujúcich sa činností. Pomáha aj určenie a akceptácia osobného priestoru. Každé dieťa v triede ho potrebuje, ale dieťa s týmito prejavmi správania sa zvlášť.
Pasívne dieťa
PASÍVNE DIEŤA, ktoré nerado spolupracuje, bojí sa spolupracovať s ostatnými deťmi. Odťahuje sa od iných detí, ticho plače, prípadne je zakríknuté a nezapája sa do činností ani do hier. Skúsenosti učiteliek hovoria, že takémuto dieťaťu adaptácia na podmienky materskej školy trvá dlhšie. Učiteľkám sa pri adaptácii takéhoto dieťaťa odporúča podľa Montgomeryovej (2020) akceptovať, že sa dieťa nechce zapájať do spoločných činností a nenútiť ho zapojiť sa do nich. Pozitívne pôsobí, ak dieťaťu vymedzí učiteľka miesto, z ktorého môže v pokoji pozorovať ostatné deti, ich správanie a činnosti. Pozorovanie činností mu navodí postupne pozitívne prežívanie realizovaných činností. Takto dieťa nadobudne istotu. Pocit istoty dieťa nadobudne aj v prípade, ak má učiteľka možnosť venovať sa dieťaťu individuálne, resp. vo dvojici s iným dieťaťom. Takto ľahšie nadviaže priateľské vzťahy.
Legislatívne výzvy a dopady na rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi
Kristína Homolová je matkou troch detí. Jeden zo synov má Aspergerov syndróm. Väčšina bežných škôl ho s nadpriemerným intelektom nechce prijať. Dochádza tak do 15 kilometrov vzdialenej školy, kam ho mama musí voziť. Má skrátené vyučovanie a preto je Kristína nezamestnateľná. Nie, že by pracovať nechcela. No musela uprednostniť náročnú starostlivosť o syna a popri tom jej neostáva čas na prácu.
Teraz jej hrozí, že rodinný rozpočet dostane ranu. Ak poslanci schvália novelu zákona o integrovanej posudkovej činnosti od ministra práce Erika Tomáša v pôvodnej podobe, hrozí, že rodina Kristíny Homolovej so zdravotne znevýhodneným dieťaťom príde každý mesiac o asi 950 eur. Stratí totiž nárok na celý opatrovateľský príspevok. Ak by Kristína nemala manžela, nevie, ako by rodina vyžila.
Existenčný problém a vypadnutie z podporného systému
Zo systému podpory totiž môžu úplne vypadnúť osoby s Aspergerovým syndrómom a vysokofunkčným autizmom. Nebudú mať nárok na príspevok na opatrovanie, parkovací preukaz, ZŤP alebo kompenzácie. Deti i dospelí s týmito diagnózami sa v očiach štátu vyliečia. „Bohužiaľ, v realite sa to nestane a pre mnohé rodiny to bude existenčný problém, najmä v prípade jednorodičov,” opisuje Homolová.
Organizácie i rodičia predpovedajú extrémnu chudobu, ktorú zákon spôsobí. Problémom je odoberanie finančných kompenzácií deťom s náročnými chorobami či okresávanie skupiny osôb, ktoré pomoc potrebujú. A to tak, že mnohé diagnózy vypadnú zo zákona o integrovanej posudkovej činnosti. Novela je vo fáze vyhodnotenia pripomienkového konania. Ministerstvo môže teda ešte stále zákon upraviť a kritiku do finálnej podoby zahrnúť.
Minister práce Tomáš odmieta, že by čosi také hrozilo a dodal, že sa usiluje, aby kompenzačný príspevok dostal každý, kto ho potrebuje. „Kompenzačné príspevky poskytované rezortom práce, nemajú byť viazané na konkrétnu diagnózu, ale budú slúžiť na kompenzáciu zníženia fyzickej či mentálnej funkčnosti organizmu. Zároveň sa prihliada aj na sociálny aspekt. Preto o konkrétnom posudku rozhodne spolu lekár i sociálny pracovník, pričom dôraz sa bude klásť na sociálnu časť posudku,” pokúsil sa vysvetliť svoj zámer.
Prečo novela musí prísť?
Okrem toho, že je Kristína matkou syna s Aspergerovým syndrómom, je aj členkou občianskeho združenia Akčné rodiny, ktoré sa dlhodobo zaoberá deťmi a mladistvými so zdravotným znevýhodnením a prevenciou sociálno-patologických javov.
V roku 2010 prijalo Slovensko Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Štát mal pripraviť reformu posudzovania diagnóz a tiež aktualizovať celkovú legislatívu pre túto skupinu občanov, no takmer 15 rokov sa nič neposunulo. Termín bol do roku 2024. Homolová hovorí, že štát nekonal.
Posledná vláda začala pripravovať zmeny, no nestihla ich dokončiť. Posudkový systém jednotlivých diagnóz a s ním súvisiace zákony sú v súčasnosti založené na dátach zo 60. rokov 20. storočia. Tie ale nerátali s mnohými diagnózami, pretože boli objavené až v posledných desaťročiach.
„Až teraz sa pripojili k medzinárodnému hodnoteniu diagnóz. K aktualizovaným tabuľkám, ktoré sú spravodlivejšie. Robia to ale slovenským spôsobom. Vyhodia trištvrte vecí a ľudia sa tak nedostanú ku kompenzáciám,” kritizuje členka Akčných rodín.
Ako sa kritizovaná novela odrazí v praxi?
Po novom budú mať nárok na preukaz ZŤP iba osoby s nízko funkčným a stredne funkčným autizmom. Nie je však jasné, čo to znamená. Homolová totiž upozorňuje, že takáto klasifikácia nie je oficiálna a toto delenie medicína pri autizme nepozná.
„Deti s vysoko funkčným autizmom alebo Aspergerovým syndrómom nebudú mať nárok na ZŤP. Štátu je jedno, že sú nefunkčné a matky s nimi musia ostať doma. Nedostanú ZŤP a ani opatrovateľský príspevok,” hovorí s tým, že podobne vypadli zo zákona aj iné diagnózy.
Preukaz ťažkého zdravotného postihnutia (ZŤP) pri tom zabezpečuje mnoho zliav a výhod pri platení daní či doprave a kultúre.
Príbehy matiek a výzvy dojčenia
Veronika Homolová Tóthová je novinárka a spisovateľka. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä mapovaniu osudov ľudí, ktoré prežili nacistický a komunistický totalitný režim. Napísala knihy Mengeleho dievča a Mama milovala Gabčíka. Minulý rok natočila dokument Ruky na skle, ktorý zachytáva osudy tzv. Wintonových detí a ich rodičov. Má dve dcéry.
Dojčenie: Nádherný, no niekedy náročný proces
Čo sa ti vybaví ako prvé, keď sa povie dojčenie? Vybavia sa mi moje dcéry a ich pohľad pri dojčení, keď už mali okolo štyroch mesiacov. Obe sa na mňa tak sústredene pozerali, a keď im stačilo, tak sa často pustili tak, že sa usmiali. Keď to tá mladšia, ktorá sa narodila v októbri 2019, urobila prvýkrát, tak ma to dojalo, až mi slzy vyhŕkli. A ona sa na mňa tak nechápavo pozrela a už jej ťahalo kútiky ústočiek dolu, keďže presne zrkadlí pocity, ktoré vidí v mojej tvári. Tak som sa musela rýchlo opäť usmiať, aby nebola zmätená, že pri dojčení plačem.
Ako si vnímala dojčenie pred tým, ako si mala deti? Vnímala som ho ako prirodzenú súčasť materstva. Mám o 13 rokov mladšiu sestru, pamätám si, ako ju mama dojčila. Ani mi nenapadlo, že to môže byť občas veľmi komplikované a koľko úsilia to niektoré mamy stojí, aby dojčili.
Prekonávanie problémov pri dojčení
Prekonala si pri dojčení prvej dcéry nejaké problémy? Kto alebo čo ti ich pomohlo prekonať? Áno, popasovala som sa s prisávaním bábätka, opakovaným zápalom prsníka, ale úplne najviac s ragádami. Prvú dcéru som rodila na Kramároch, dostala som ju na brucho, strávili sme spolu prvé dve hodiny aj s manželom a pekne sa prisala. Aspoň ja som si myslela, že pekne. Prvú noc sa chcela prisávať často, dojčila som ju 18-krát. A prisávala sa nesprávne. Za tú noc mi úplne zničila bradavky, liečila som si ich potom tri mesiace. Tie prvé tri mesiace boli veľmi ťažké - dcérka chcela piť, chcela byť na prsníku, výborne priberala, ale tú bolesť pri prisávaní a prvých minútach satia si pamätám doteraz. Môj muž mi už zo zúfalstva navrhol, nech sa netrápim, ale ja som to proste nemohla len tak vzdať. Prišlo mi sebecké, že „iba“ pre nejakú bolesť vezmem bábätku to, čo je preň dôležité. Ale musím povedať, že po tejto skúsenosti dokážem pochopiť ženy, ktoré pre bolesť alebo inú nepríjemnú, obmedzujúcu príčinu nedojčia. Možno by som to tiež vzdala, ale mala som s bolesťou vtedy taký až intímny vzťah - v piatom mesiaci tehotenstva sa mi pri posúvaní stavcov zasekol v krčnej chrbtici nerv, ktorý sa potom zapálil. Nikto mi nevedel pomôcť, lebo lieky na uvoľnenie svalstva sa nesmú podávať tehotným ženám. Bolela ma celá pravá ruka, mala som pocit akoby mi niekto do ramenného kĺbu vrazil horúcu ihlicu, točil ňou a občas ju popod kožu prestrčil až po lakeť. Trvalo dva veľmi dlhé mesiace, kým mi pomohol jeden fyzioterapeut - ponaprával mi stavce a nerv uvoľnil. Bolo to strašné, ale zrejme práve to, že som počas tehotenstva prežila veľkú, neutíchajúcu bolesť, mi pomohlo vydržať tú bolesť z prisávania.
Druhé dojčenie a podpora
Máš medzi dcérami väčší rozstup. Pripravovala si sa na dojčenie tentoraz inak ako prvýkrát alebo si si povedala, že si ho pamätáš? Veľmi som dúfala, že sa nezopakuje ten problém so zaseknutým nervom a následne ani so zničenými bradavkami. Nerv sa mi tentoraz našťastie nezasekol, ale od 6. mesiaca som mala veľký problém s nízkym tlakom, bolo mi takmer stále na odpadnutie, a potom aj s dutou žilou. Preto som aj hľadala pôrodnicu, kde mi umožnia rodiť na boku. Snažila som sa doslova prežiť každý deň a na dojčenie som sa nijako zvlášť nepripravovala. A bolo to omnoho lepšie ako prvýkrát. Aké bolo vaše prvé dojčenie a prvé dni v pôrodnici a doma? Prvé dojčenie bolo pár minút po pôrode. Natálka sa pekne prisala a aj sa trošku nadojčila ešte na sále. Aj s ňou sme boli s manželom asi hodinu a pol a potom som ju mala pri sebe v posteli. Aj som to tak chcela a aj bolo akurát v pôrodnici toľko pôrodov, že nebol voľný žiadny vozíček pre bábätká. A keď už voľný bol, nepotrebovali sme ho, spali sme spolu.
Išlo to druhýkrát ľahšie? Kto alebo čo ti pomohlo zvládnuť náročné prvé týždne? Ľahšie mi išlo prisávanie bábätka, resp. ovládala som niekoľko rôznych polôh a vybrala som si, kde sa mi zdalo, že je bábätko najspokojnejšie, ale pomalšie sa zvyšovala tvorba mlieka ako prvýkrát. Tak sme spolu na radu mojej priateľky, kolegyne a vašej laktačnej poradkyne, Hanky Zavřelovej Gallovej, strávili pár hodín iba koža na kožu a ráno som mala prsia plné na prasknutie. A veľmi mi pomohla kvetinková masáž dvorca. Kým som ju na radu laktačnej poradkyne v pôrodnici nevyskúšala, neverila som, ako tie jednoduché dotyky vedia pomôcť.
Dojčenie a staršia dcéra
Ako vníma dojčenie bábätka staršia dcéra? Vníma ako výhodu to, že môže vidieť, ako funguje starostlivosť o dojčené dieťa a na rozdiel od detí, čo majú súrodencov v mladšom veku, si to bude pamätať? Vníma to úplne prirodzene. Trocha som sa obávala, či sa nebude voči tomu, keď ma uvidí dojčiť, vymedzovať, keďže je akurát na začiatku puberty, ale brala to ako úplnú samozrejmosť. Keď sme prišli z pôrodnice, nosila mi všade, kde som potrebovala, vankúše na podoprenie, sedela pri mne, keď som dojčila. Pýtala som sa jej, či si pamätá, ako sa dojčila ona, lebo mala viac ako dva roky, keď sa sama odstavila. Povedala, že chuť si nepamätá, ale vôňu áno.
Podpora v dojčení a historické kontexty
Máš podporu v dojčení vo svojom okolí? Mám a vždy som mala. Aj môj muž ma veľmi podporuje. Nestretla som sa s nejakým posudzujúcim správaním alebo komentovaním ohľadom môjho dojčenia. Aj pediatrička mojich dcér ma veľmi podporovala a podporuje v dlhodobom dojčení a aj mi pomohla, keď som mala veľmi nepríjemnú mastitídu s vysokými horúčkami.
Vo svojich knihách píšeš o ženách v ťažkých životných situáciách. Keď si rešeršovala tému koncentračných táborov, stretla si sa s informáciami, ktoré sa týkali dojčenia a fungovania žien, ktorým sa podarilo v týchto podmienkach prežiť aj s malými bábätkami? Tieto rešerše boli veľmi ťažké. Keďže som robila rešerše o pseudolekárskych pokusoch, dostala som sa aj k pokusu, kde separovali matky od novorodeniatok, obväzovali im prsia na zastavenie laktácie a deti nechávali umrieť hladom. Nacistickí lekári pozorovali, ako sa bábätká správajú, ako sa dožadujú jedla a blízkosti, ako sa mení farba ich kože. V Mauthausene, kde som mapovala osudy väzňa Otta Wagnera z Bratislavy, ktorý tam pôsobil ako tlmočník lekárskeho tímu, som zasa spoznala príbeh Bratislavčanky Prisky Löwenbeinovej, ktorá v apríli 1945 v pracovnom tábore vo Freibergu porodila 1,5-kilogramovú dcérku Hanu a bola s ňou v Mauthausene väznená až do jeho oslobodenia začiatkom mája 1945. V múzeu pamätníka je matkám, ktorých tam bolo pár, venovaná jedna vitrínka. Dominuje jej práve Priskina fotografia s Hankou a detská čiapočka. Tieto príbehy s relatívne šťastným koncom sú dôležité a treba si ich pripomínať. Ale netreba zároveň zabúdať na tie tisícky žien a detí, ktoré už ten svoj príbeh nikdy nemohli vyrozprávať a poslednou spomienkou na ne, je fotografia v albume SS ako stoja nahé s malými deťmi v náručí a s tými väčšími pritúlenými k ich nohám a čakajú, kým budú môcť vojsť do miestnosti, kde im povedali, že ich čakajú sprchy. Podľa spomienok členov Sonderkomanda mnoho z tých žien tušilo, dokonca aj vedelo, že ich tam čaká smrť, ale aj tak v tom rade stáli pokojne a spievali svojim deťom. Aby ich nevystrašili, aby im ešte dopriali tie posledné pekné minúty. Lebo nič viac už pre ne urobiť nemohli.
Význam dojčenia a materského mlieka
Právne aspekty zápisu a prestupu žiakov
Riešime zápisy/prestupy žiakov rozvedených rodičov do/z iných škôl. Žiadame súhlas rodičov, ale väčšinou súhlas od otca nemáme. Bez súhlasu oboch rodičov odmietame dieťa zapísať.
Jedná vec je zápis dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, kedy podľa § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), podľa ktorého žiak plní povinnú školskú dochádzku (ďalej len „PŠD“) v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú školu. Žiak môže plniť PŠD v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ školy prijme na základné vzdelávanie. Ods. 6 školského zákona dáva riaditeľovi spádovej školy za povinnosť prednostne prijať na plnenie PŠD žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy a žiakov umiestnených v školskom zariadení, resp. v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode spádovej školy až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia PŠD, ktorí ju majú plniť v spádovej škole vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. Ak by sa aj rozvedení rodičia nedohodli, kde bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, dieťa ju začne plniť v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt.
Iná situácia je pri zápise/prestupe dieťaťa na inú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, resp. pri zápise do inej ako spádovej školy. Zo žiadneho právneho predpisu výslovne nevyplýva povinnosť predkladať škole súhlas oboch rodičov so zápisom alebo prestupom na inú školu. Ide však o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. Školský zákon predpokladá dohodu a súlad rodičov pri výchove spoločných detí. Preto na prijatie „Žiadosti o prijatie/prestupe žiaka na inú školu“ sa výslovne nevyžaduje podpis oboch rodičov. Škola môže prijať žiadosť podpísanú aj jedným z rodičov. Ak však ide o podstatnú vec, treba zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ rodič vysloví nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Riaditeľ školy, ktorý rozhoduje o otázkach podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve, v rámci rozhodovacieho procesu vydáva rozhodnutia v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku „O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.“ Účastníkmi konania sú obaja rodičia ako zákonní zástupcovia za predpokladu, že im súdom neboli obmedzené rodičovské práva a povinnosti. Žiak môže do školy nastúpiť/prestúpiť na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. O prijatí rozhoduje riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. V prípade rozvedených rodičov, resp. rodičov, ktorí majú na základe rozhodnutia súdu upravený výkon rodičovských práv a povinnosti, resp. Podľa nášho právneho názoru, riaditeľ školy môže prijať „Žiadosť o nástup/prestup žiaka“ od jedného rodiča, avšak je povinný oznámiť začatie správneho konania aj druhému rodičovi, t. j. o konaní o prijatí žiaka treba informovať aj druhého rodiča. Ak nie je známe miesto bydliska druhého rodiča, upovedomí sa o začatí konania verejnou vyhláškou. Ak existuje rozhodnutie súdu o rozvode, ktorým sa zároveň rozhodlo o úprave rodičovských práv a povinnosti, resp. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti treba požiadať rodiča, ktorý žiada o zápis dieťaťa do školy o predloženie súdneho rozhodnutia a možno zaslať oznámenie o začatí konania o prestup aj na adresu uvedenú v rozhodnutí súdu, ako poslednú známu adresu zákonného zástupcu. Ak by bol podaný vo veci návrh na súd o predmete konania, treba počkať, kým súd rozhodne o predbežnej otázke. Ak do času vydania rozhodnutia o prijatí žiaka sa nič nestane, rozhodnutie sa vydá obom rodičom a tomu rodičovi, ktorý nepodal žiadosť, sa doručí spôsobom, ako mu bolo oznámené začatie konania.
tags: #sprievodca #matky #v #starostlivosti #o #dieta