V dnešnej modernej dobe si mnohokrát nevieme ani len predstaviť výbavu pre dieťatko, ktorej súčasťou by nebol kočík. Pri pohľade na obrovský výber kočíkov človek nadobudne dojem, že kočíky existujú od nepamäti a že bez nich hádam ani nie je možné starať sa o dieťa.
Prútené kočíky predstavujú fascinujúcu kapitolu v histórii detskej mobility. Tieto kočíky, často vnímané ako symbol elegancie a remeselnej zručnosti, prežili desaťročia a dodnes si udržujú svoje čaro. Článok preskúma rôzne aspekty historických prútených kočíkov, od ich pôvodu a konštrukcie až po renováciu a ich hodnotu ako zberateľských predmetov.
Medzi najobľúbenejšie hračky dievčatiek na celom svete patria bábiky. Deti ich obliekajú, kŕmia, ukladajú do postieľok, alebo ich berú na prechádzky. Kočík pre bábiky sa tak stal neodmysliteľným doplnkom každej správnej výbavičky. Nejedno dievčatko totiž sníva o kočíku, vďaka ktorému sa bude cítiť ako naozajstná mamička a s láskou sa bude starať o svoju obľúbenú bábiku. Práve drevené kočíky od nepamäti lákali malé slečny a ich rodičov svojím pôvabným klasickým dizajnom a jednoduchým použitím. Tento článok sa zameriava na históriu, vývoj a význam starožitných drevených kočíkov pre bábiky, ktoré sú nielen hračkou, ale aj cenným zberateľským kúskom.
Pôvod a vývoj kočíkov
Prvý kočík skonštruoval Willian Kent v Anglicku v roku 1773 a slúžil malému vojvodovi z Devonshiru. Ten sa v ňom vozil pre zábavu a kočík ťahala koza. Celkovo slúžili prvé kočíky skôr na zábavu malých šľachticov a šľachtičných a ťahali ich menšie domáce zvieratá ako už spomínaná koza, pes alebo poník.
V minulosti používali malé dievčatká na vozenie bábik či iných hračiek rozličné drevné vozíky. Až neskôr, keď sa objavili prvé kočíky pre deti, začali sa vyrábať aj ich malé napodobeniny - kočíky pre bábiky. Pôvodne sa vyrábali z prútia a boli výsadou bohatých detí z aristokratických rodín. Malé šľachtičné v nich prevážali svoje bábiky vyobliekané v atlase a hodvábe.
Kočík pre bábiky, asi najpodobnejší tomu, ako ho poznáme dnes, bol vyrobený v roku 1773. Zostrojil ho záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshiru. Tento kočík však ani zďaleka nepripomínal dnešné kočíky - malý vojvoda sa v ňom vozil pre zábavu a ťahala ho pri tom koza. Avšak práve vďaka tomuto vynálezu a jeho popularite sa kočík natrvalo zaradil medzi typické dievčenské hračky.
Prvý patent na detský kočík bol vydaný až v roku 1853. Prvé modely sa začali vyrábať v Nemecku a s dnešnými kočíkmi mali len málo spoločné. Pôvodne boli kočíky vyrábané v cyklistickej dielni a neboli tlačené, ale ťahané. Kočík pozostával z podvozku a dreveného alebo prúteného koša, v ktorom mohlo dieťa len vzpriamene sedieť. Asi o 20 rokov neskôr sa ťahané kočíky zmenili na tlačené, čo malo hlavne praktický význam. Rodičia mohli na svoje dieťa za jazdy vidieť, alebo mohli o tlačenie kočíka požiadať sluhu, či pestúnku. Rýchlo sa tak vyvinulo samostatné priemyselné odvetvie, ktorá sa zaoberala výrobou kočíkov.
Kočíky sa stávali stále pohodlnejšími rovnako pre deti, ako aj pre rodičov. Technické parametre sa zlepšovali ruka v ruke s tými dizajnovými. Kočík bol zo začiatku luxusom pre bohaté rodiny, po skončení prvej svetovej vojny si však postupne našiel svoje miesto vo všetkých spoločenských vrstvách. Rozširovala sa ponuka, pridávali sa funkcie a úložné priestory. Dnes sme dospeli do štádia, kedy maminka pri jednom dieťati vystrieda aj niekoľko kočíkov. Existuje pritom verzia s vajíčkom, s hlbokou vaničkou, "šporťák". Dieťa môže vidieť na mamu, alebo sa môže pozerať v smere jazdy.
Pri používaní kočíkov by sme mali brať do úvahy, za akým účelom a pre akú vekovú skupinu detí boli kočíky vynájdené. Hlavne by sme však mali brať ohľad na evolučne dané potreby detí. Pretože potreby ako fyzický a očný kontakt s matkou, ľudské teplo, známy rytmus chôdze matky sprostredkovaný nosením, či vzájomnú interakciu nezabezpečí ani ten najdrahší a najznačkovejší kočík.
Pôvod a charakteristika prútených kočíkov
Prútené kočíky majú bohatú históriu, pričom mnohé pochádzajú z 50-tych, 70-tych, 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia. Tieto kočíky sa vyznačujú svojou konštrukciou z prútia, čo im dodáva charakteristický vzhľad a ľahkosť. Často sú vybavené hojdacím mechanizmom a vyšším podvozkom, čo zaisťuje pohodlnú jazdu pre dieťa.
Typy a modely prútených kočíkov
Medzi najcennejšie modely patrí "8 perák" Liberta, ktorý sa považuje za najvyššiu radu a najkomfortnejší typ prúteného kočíka. Jeho názov pochádza z ôsmich pružín, ktoré zaisťujú mimoriadne pohodlnú jazdu. V porovnaní s modernými kočíkmi je "8 perák" výrazne väčší.
Renovácia prútených kočíkov: návrat k zašlej sláve
Staré prútené kočíky, ktoré už majú svoju históriu za sebou, často vyžadujú renováciu, aby znovu získali svoj pôvodný lesk. Renovácia je náročný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a zručnosť, ale výsledok stojí za to.
Kočík z roku 1950 už dlho ležal na povale zapadnutý prachom. Za tú dobu sa do neho zahryzol nielen zub času, ale aj myši. Po kompletnej renovácii však dostal šancu znovu zažiariť. Tento článok neberte ako podrobný návod, ale skôr ako inšpiráciu.
Postup renovácie
- Rozobratie kočíka: Kočík sa rozoberie na jednotlivé časti, aby sa uľahčila renovácia.
- Čistenie prúteného koša: Prútený kôš sa dôkladne vystrieka hadicou a nechá sa vysušiť.
- Ošetrenie prútia a dreva: Prútie a drevo sa natrú ľanovým olejom, ktorý im dodá pružnosť a prirodzený lesk. Nechajú sa vetrať niekoľko dní na slnku.
- Renovácia kovových častí: Kovové časti sa obrúsia brúsnym papierom a oceľovou kefou, aby sa odstránila hrdza. Dlhé kovové tyče sa najlepšie čistia pomocou uhlovej brúsky s lamelovým kotúčom.
- Ochrana kovových častí: Očistené kovové časti sa natrieme odhrdzovačom. Ideálnou povrchovou úpravou by bolo pochrómovanie.
- Čistenie pneumatík: Pneumatiky sú plné. Je potrebné ich poriadne vykefovať v mydlovej vode. Guma je po rokoch tvrdá a popraskaná. Môžeme ju zmäkčiť špeciálnym prípravkom na pneumatiky. Ja som použil silikónový olej v spreji.
- Polstrovanie vnútra košíka: Vnútro košíka sa vyplní molitanom hrúbky 3 cm a na okrajoch sa pomocou klinčekov alebo sponkovačky napne vnútorné polstrovanie. Na vnútro košíku, vnútro strechy a jeden matrac sa zvyčajne spotrebuje koženka veľkosti 1,5 x 3 m.
- Upevnenie vnútra strechy: Vnútro strechy sa pripevní pomocou nite k vnútorným prútom.
Renovácia kočíku trvala mnoho hodím práce, ale výsledok rozhodne stojí za to úsilie. Navyše ľudia čo sa práve v tomto kočíku osobne viezli vraveli, že teraz vyzerá snáď ešte krajšie ako keď bol nový.
Význam kočíka pre bábiky vo vývoji dieťaťa
Viete, kedy je vhodné kúpiť dieťaťu kočík pre bábiky? Najvhodnejší čas je okolo prvého roka, keď dieťa začína chodiť. Pri prvých neistých krôčikoch sa môže opierať o kočík a zároveň je nútené udržiavať rovnováhu a viesť kočík tam, kam chce ísť. Starším deťom kočík pre bábiky ponúka priestor pre uplatnenie predstavivosti a kreativity. Dievčatká vďaka kočíku môžu vziať svoje hračky na prechádzku alebo na návštevu, kde dostávajú stále nové podnety. Takáto zábava deťom umožňuje začleniť sa do kolektívu, získavať kamarátov a nadväzovať nové kontakty. Hra sa stáva dynamickou a prispieva k zdokonaľovaniu komunikačných zručností, obzvlášť u detičiek, ktorým sa akosi nechce rozviazať jazýček.
Dievčatká už od malička napodobňujú svoje mamy - rady sa pekne obliekajú, maľujú sa, starajú sa o bábiky ako o vlastné deti. Hranie alebo preberanie určitých rolí je z hľadiska vývinu veľmi dôležité a má svoj význam.
Dizajn a materiály starožitných drevených kočíkov
Drevené hračky na kolesách vyžarujú neopakovateľné čaro a pôvab. Keďže ide o výrobky z prírodného materiálu, vďaka masívnemu drevu sú príjemné na dotyk a pôsobia veľmi dekoratívne. Pri výbere vhodného dreveného kočíka pre dieťa si vždy preverte, či sú farby, ktorými je pomaľovaný, v súlade s európskymi normami. Ďalej sa riaďte podľa toho, ktorú farbu vaša malá princezná uprednostňuje. Má rada bielu, modrú alebo zelenú? Nezabúdajte, že čo sa tohto týka, v prvom rade sa hračka musí páčiť vášmu dieťaťu, až potom vám. Ak napríklad dievčatko obľubuje ružovú farbu, samozrejmosťou bude výber ružového kočíka.
Dôležitým kritériom vhodnosti kočíka pre dieťa je aj výška rukoväte. Ideálne je, ak sa dá regulovať, takže kočík môže dievčatko sprevádzať od prvých krôčikov až po dievčenský vek. Nezanedbateľným faktorom pri výbere sú tiež kolieska. Kvôli bezpečnosti vždy zvoľte kočík, ktorý má stabilné a protišmykové kolieska. Gumené kolieska tlmia nárazy a znižujú hluk pri presune na minimum.
Funkčnosť a využitie drevených kočíkov
Správne zvolený drevený kočík dokážete využiť viacerými spôsobmi. Neskôr sa stane často používanou hračkou malých mamičiek, ktoré budú kočíkovať svoje bábiky po izbách alebo vonku na čerstvom vzduchu. Budú v ňom uspávať svoje ratolesti, spievať im uspávanky a jemne ich hojdať, aby rýchlejšie zaspinkali.
Drevené kočíky pre bábiky predstavujú harmonické spojenie funkčnosti a elegancie. Kočíky sú vyrobené z masívneho dreva a ich typický dievčenský vzhľad dopĺňajú nežné pastelové farby, spĺňajúce európske normy EN 71.3. Práve pre svoj dekoratívny dizajn sú ideálne nielen ako hračka pre deti, ale aj ako štýlový doplnok interiéru. Kočíky majú jemne zaoblené hrany, takže neohrozujú deti ani pri prudších či neopatrných pohyboch. Rúčky na kočíku je možné prispôsobiť podľa veľkosti dieťaťa na dva výškové úrovne. Váha kočíka a protišmykové kolieska ho robia stabilným a vyváženým, čím účinne pomáhajú predchádzať nepríjemným pádom a prevrhnutiam. Kočíky pre bábiky sú upravované veľmi precízne a starostlivo, s veľkým dôrazom na detail. Medzi ich ďalšie výhody patrí aj to, že zvolený kočík si môžete prispôsobiť podľa vlastného výberu a vkusu. Vybrať si môžete z obľúbených detských farieb, napríklad biely, ružový, mätovozelený alebo drevený kočík kombinovaný s bielou farbou, prípadne ho môžete nechať ozdobiť dekoratívnymi hviezdičkami, obláčikmi alebo srdiečkami.
Prútené kočíky ako dekorácia a zberateľský predmet
Starožitné prútené kočíky sú nielen krásne, ale aj hodnotné zberateľské predmety. Mnohí ľudia ich vyhľadávajú ako dekoráciu do interiéru alebo ako súčasť svojej zbierky starožitností.
Najstarší retro kočík z bohatej zbierky vášňivej zberateľky Jany Václavíkovej Golianovej je zo začiatku 60. rokov. Ten najmladší sa datuje po roku 1990. Možno ste sa v niektorom z kočíkov krásnej retro zbierky viezli aj vy alebo vaši rodičia. Poďte si nostalgicky zaspomínať.
Kedy ste sa do kočíkov zamilovali? Kočíky ma fascinovali už od detstva. Ako malé dieťa som presne vedela, kto má aký kočík, akej farby, akej značky. Vždy v utorok, keď bola u detskej lekárky poradňa, som sa cestou zo školy v čakárni zastavila. Vždy tam bolo 20 až 30 kočíkov a mamičiek s deťmi.
Keď mi kočík príde, v prvom rade si ho vyobzerám a vyteším sa z neho. Potom ho vyčistím a ak je potrebná nejaká menšia úprava, ktorú zvládnem aj sama, tak sa do toho hneď pustím. Ale väčšinou kupujem také kočíky, ktoré sú v pôvodnom stave. Nesmú prejsť žiadnou renováciou. Chcem, aby boli úplne autentické, aby na nich nebolo nič menené. Podľa farby kočíka nájdem látku, buď doma alebo kúpim, a ušijem do kočíkov paplóniky.
Podaril sa mi taký husársky kúsok, z ktorého som neskutočne šťastná. Ako dieťa som mala kočík, ktorý mi doniesol mamin brat z vojny, ale nezachoval sa. Mne sa ho však podarilo nájsť na internete a od majiteľky ho odkúpiť. Tá pani má presne toľko rokov ako ja. A ten identický kočík, v ktorom sa vozila ako dieťa, má 63 rokov.
Aké kočíky nájdeme vo vašej zbierke? Rôzne farby. Od ružovej cez červenú, žltú či zelenú. Široké spektrum farieb aj prevedení zo začiatku 60. rokov až po začiatok 90. rokov. Mojou srdcovou záležitosťou sú kočíky, ktoré majú na boku vypletanie z bužírky.
V prvom rade som zo svojej zbierky najviac šťastná ja sama a tú radosť prenášam aj na ostatných. Tešia sa so mnou moje dcéry, aj kamarátky a podporujú ma. Neustále sa pýtajú, aký kočík som kúpila, aký mi pribudol do zbierky.
Vaše sny o veľkej zbierke retro kočíkov, z ktorých sa budú môcť potešiť aj iní, sa splnili. V Detve majú všetci, ktorí si chcú zaspomínať, možnosť navštíviť vašu výstavu s názvom Návraty do detstva. Vo Vagačovom dome si môžu vychutnať netradičnú zbierku, ktorú len tak hocikde nenájdete.
V Detve som sa narodila a prežila som tam 23 rokov. Na svoje detstvo som si chcela zaspomínať v meste, kde som ho prežívala. Ale výstava sa posúva ďalej. Od 20. júna si budete môcť zaspomínať v kúpeľnom meste Sliač. Ale určite budem rada, keď sa z môjho koníčka potešia aj v iných mestách.
Nie, pretože ma lákali aj malé kočíky pre bábiky. Oslovila som kamarátku z Detvy. Opýtala som sa jej, či nemá kočík, s ktorým sme sa hrávali ako deti. Samozrejme, že mala a na druhý deň už bol u mňa v garáži. Potom to už šlo rýchlosťou blesku. Aktuálne ich mám 46, ďalšie 2 sú pripravené na vyčistenie a 2 sú na ceste.
Áno, snažím sa, ale čo sa bábik týka, tak zbieram len značku Hamiro. Tieto bábiky sa vyrábali v Čechách, rovnako ako aj kočíky. Špecializujem sa skutočne len na kočíky, ktoré boli vyrobené u našich českých susedov. Najskôr sa vyrábali v Továrni detských vozidiel Duchcov, ale po zoštátnení to začalo krachovať. Umrel majiteľ a postupne fabrika zanikla a celá výroba sa presunula sa do Mělníka.
Všelijaké, ale len a len pozitívne. Keď som otvárala, inštalovala výstavu, prišli takí traja páni možno okolo 40 alebo 50 rokov. Jeden z nich mi povedal, že mala jeho sestra presne jeden z mojich kočíkov. Pýtal sa, či si ho môže odfotiť a pýtal sa tiež, ako som sa k tejto vášni prepracovala. Veľmi ho moja zbierka zaujala.
Padla aj otázka, kedy sa kočíkom venujete, aby vyzerali na výstave tak úžasne? Áno, to sa ma pýtajú viacerí. Odpoveďou je, že ich čistím a upravujem po večeroch, po nociach. Hocikedy, keďže ešte pracujem. Keď som ich odviezla do Detvy a vrátila som sa domov do prázdneho bytu, premohol ma smútok. Práve preto sa chodím pravidelne každý týždeň potešiť ku kočíkom do Detvy. A vždy sa tam s niekým známym stretnem, dáme si kávičku, posedíme vo Vagačovom dome.
Ani nie zvláštne, skôr vzácne. Niektoré kočíky som odkúpila od žien, ktoré sa nachádzali vo veľmi zlej finančnej situácii. Kočíky som aj viackrát preplatila, ale s dobrým pocitom, že som pomohla niekomu zlepšiť sociálnu situáciu. Jedna pani vďaka mne zaplatila dieťaťu výlet, iná mala financie na nákup potravín. Tiež som sa opýtala, ako by som ešte mohla pomôcť.
Nie, ale sledujem na sociálnych sieťach, že sa zberatelia kočíkov zúčastňujú rôznych zrazov napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, ale aj v Košiciach. Pohrávam sa s myšlienkou, že by mohol vzniknúť pekný zraz na Sliači, kde je krásne prostredie.
Určite. Zdrojov je stále dosť. Sledujem na internete inzeráty a keď ma kočík zaujme a nemám taký v zbierke, určite ho vždy kúpim. Tie možnosti sú neobmedzené. A ja ako správny zberateľ neplánujem skončiť. Horšie bude, keď bude zbierka taká veľká, že ju nebude kam umiestniť.
Určite. Ak by mi chcel niekto kočík podarovať alebo predať, nech sa na mňa pokojne obráti. Kočík posuniem do mojej zbierky, ktorú pripravujem najmä pre moje vnučky Hanku a Šarlotku. Ste pravou zberateľkou a s hľadaním kočíkov neprestávate.
Teším sa z toho, že by väčšina týchto kočíkov skončila na smetisku, čo by bola neskutočná škoda, pretože je to časť histórie nášho detstva.
Výstava zbierky retro kočíkov je prístupná pre verejnosť vo Vagačovom dome v Detve do 15. júna a od 20. júna si ju budete môcť vychutnať v meste Sliač. Príďte si zaspomínať aj vy.
Kúpa a predaj prútených kočíkov
Na trhu so starožitnosťami je možné nájsť rôzne prútené kočíky v rôznom stave. Cena sa odvíja od stavu, modelu a roku výroby. Pri kúpe je dôležité venovať pozornosť stavu prútia, kovových častí a polstrovania.
História prvého detského kočíka
tags: #starozitny #dreveny #kocik