Milan Rastislav Štefánik bol mnohostrannou osobnosťou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii. Jeho život bol naplnený vedeckými objavmi, diplomatickými úspechmi a neúnavným úsilím o slobodu pre svoj národ. Bol nielen astronómom svetového formátu, ale aj odvážnym vojakom, vynikajúcim diplomatom a jedným z hlavných zakladateľov Československej republiky.
Rané roky a formovanie osobnosti
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v malej obci Košariská. Bol šiestym dieťaťom evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Už od detstva prejavoval mimoriadnu inteligenciu, zvedavosť a pracovitosť. Jeho otec, skalopevný národovec, viedol svoje deti k vlastenectvu a láske k slovanskému svetu.
Základné vzdelanie získal Milan v rodnej obci. Vďaka otcovej podpore a vlastnému úsiliu sa zdokonalil v maďarskom jazyku v Šamoríne a neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave a v Šoproni. Po maturite v Sarvaši v roku 1898 odišiel študovať stavebné inžinierstvo na České vysoké učení technické v Prahe. Po dvoch rokoch však zmenil odbor a začal sa venovať matematike a hvezdárstvu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Počas štúdií ho zaujali aj prednášky profesora T. G. Masaryka z filozofie, čím sa položili základy ich budúcej politickej spolupráce.
Vedecké úspechy a expedície
Po ukončení štúdií v Prahe odišiel Štefánik do Paríža, kde pracoval ako asistent u renomovaného astrofyzika J. Janssena v observatóriu v Meudone. Stal sa priekopníkom v metódach výskumu Slnka. Svoje pozorovania uskutočňoval na Mont Blancu, v Španielsku, Turkestane, Brazílii a v Tichomorí. Za svoje vedecké práce získal prestížne ocenenia, vrátane ceny Francúzskej astronomickej spoločnosti a Janssenovej a Wildeho ceny Francúzskej akadémie vied. Za svoje vedecké a diplomatické úspechy mu francúzska vláda udelila Rád rytiera Čestnej légie.
Vojenská a diplomatická kariéra
Roky 1915 - 1919 boli obdobím jeho intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti. Ako francúzsky občan (od roku 1912) sa dobrovoľne prihlásil k letectvu. Vyznamenal sa odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Jeho schopnosti využil veliteľ francúzskej armády maršal F. Foch, ktorý ho poveril organizáciou vojenskej meteorologickej služby. Za svoje služby bol ocenený Vojenským krížom. Jeho vojenská kariéra bola závratná - za tri roky sa z desiatnika stal brigádnym generálom.
Štefánik informoval verejnosť o ťažkom postavení Slovákov v Uhorsku a predostrel politikom návrh na vytvorenie slobodných štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska. Zohral kľúčovú úlohu pri oboznamovaní štátov Dohody a svetovej verejnosti s koncepciou novej Európy.
Založenie Československa
Vďaka svojim kontaktom v Paríži zoznámil T. G. Masaryka a Eduarda Beneša s vplyvnými osobnosťami. V parížskom salóne Claire Boas de Jouvenel sa stretával s francúzskymi politikmi, čo mu umožnilo presadzovať myšlienku spoločného štátu.
Vo februári 1916 spoločne s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom založili v Paríži Národnú radu československú, vrcholný orgán česko-slovenského zahraničného odboja. T. G. Masaryk sa stal jej predsedom, M. R. Štefánik podpredsedom a E. Beneš tajomníkom.
Francúzska vláda, najmä vďaka Štefánikovi, vydala Štatút a následne Dekrét, ktorými sa oficiálne zriadila československá armáda vo Francúzsku. Už v roku 1916 Štefánik vo svojom zápisníku vyznačil aj nové hranice Československa, Rumunska, Juhoslávie a Maďarska, ktoré boli neskôr potvrdené Trianonskou dohodou.
Činnosť v Rusku, USA a Taliansku
Štefánik vykonal významné misie v Rusku, kde organizoval českých a slovenských zajatcov do československých légií. Po revolúcii a v roku 1919 sa vrátil na Sibír, aby riešil problémy légii.
V roku 1916 spolupracoval s Francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku a získal súhlas s náborom zajatcov do československej armády.
V roku 1917 bol poverený náročným projektom v USA, kde organizoval nábor dobrovoľníkov slovenského a českého pôvodu. S podporou francúzskej diplomacie získal od prezidenta Wilsona súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 vojakov pre légie.
Prvé oficiálne poslanie Štefánika v mene Národnej rady československej smerovalo do Talianska. Cieľom bolo zlepšiť vzťahy medzi Talianskom a Srbskom a získať súhlas Talianska na formovanie československých vojenských útvarov na jeho území. V apríli 1918 bola podpísaná Zmluva o konštituovaní právne a politicky samostatnej československej armády v Taliansku, ktorú za Taliansko podpísal ministerský predseda Orlando a za Národnú radu československú M. R. Štefánik. Bola to prvá medzinárodná zmluva uzavretá v mene Československej republiky.
Štefánik bol zakladateľom československej diplomacie a vynikajúcim diplomatom. V Ríme bola definitívne uznaná československá armáda v zahraničí, ktorá mala už 100 000 vojakov. Veliteľom armády sa stal gen. Janin, jeho zástupcom gen. Štefánik. Medzitým sa utvorila vláda ČSR, v ktorej Štefánik pôsobil ako minister vojny.
Štefánikova európska myšlienka
Po vzniku ČSR Štefánik vyhlásil: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou.“ Jeho význam nespočíva len v založení spoločného štátu, ale aj v jeho obdivuhodnej diplomacii, ktorou ovplyvňoval európsku politiku. Môžeme ho vnímať ako prvého „Európana“, ktorý predpokladal stav „europeizácie“ - harmóniu národov v Európe. Jeho myšlienky a činy sú nadčasové a mali by sme sa k nim aj dnes hlásiť.
Štefánikove sebaobetovanie sa v mene národa, mravná čistota jeho zámerov a prostriedkov pri prekonávaní prekážok boli obdivuhodné. Napriek krehkému zdraviu bol silnou osobnosťou, túžiacou po pravde a poznaní. Svoje krédo zhrnul do troch slov: „Veriť - Milovať - Pracovať“ a podľa toho aj žil.
Milan Rastislav Štefánik - Generál a diplomat dokument časť 1
Tragická smrť Milana Rastislava Štefánika pri Ivanke pri Dunaji 4. mája 1919, krátko pred jeho návratom do vlasti, bola obrovskou stratou pre novovzniknutý štát. Jeho odkaz však žije ďalej v podobe samostatného Československa a v inšpirácii pre budúce generácie.