V Amerike je zaužívané jedno krásne príslovie: „Happy wife, happy life,“ (prekl. Šťastná žena, šťastný život). Tí muži, ktorí si túto vetu vzali pred sobášom naozaj za svoju životnú misiu, vyhrali. Každého z nás však napĺňajú v živote iné veci a robia nás šťastnými. Pokiaľ sme dvaja, naše sny a ciele sa plnia bez obmedzení. Naša spokojnosť sa dosahuje omnoho ľahšie. No čo v náročnom období, keď sa narodia deti? Tam to už s osobnými potrebami a snami začne byť ťažšie.
Po narodení detí začne byť ten, kto je obmedzovaný najviac, práve žena. Skĺbiť však to, čo potrebuje rodina a to, čo chce žena, nemusí byť vždy bez negatívneho dopadu na partnerský vzťah či život detí. Mnoho žien práve po pôrode zažije svoje psychicky i fyzicky najnáročnejšie obdobie v živote. Únikom z neho sa stáva aj rýchly nástup do práce. Za svoje priority vtedy ženy neoznačia rodinu, ale potrebu svojho osobného rastu a kariéry. Môže to však príčiny, prečo sa žena snaží dostať od detí, vyriešiť?
Priskorý odchod od malých detí dnes vôbec nie je výnimočná situácia. V mnohých krajinách sveta sú ženy k tomu donútené, no na druhej strane im spoločnosť poskytuje aj služby, aby to bolo pre rodinu zvládnuteľné. Na trhu nájdete opatrovateľky, domáce panie či množstvo predškolských zariadení, ktoré sa veľmi kvalitne postarajú už i o pár mesačné deti, ak si rodina nemôže dovoliť vyžiť z jedného platu.
No ako je to u nás? Na Slovensku takto fungujúci systém či širokú ponuku zodpovedných profesionálnych opatrovateliek stále vytvorený nemáme. Starí rodičia poväčšine pracujú a najmenej problémová sa preto z toho pohľadu ešte stále javí cesta štandardnej materskej, z ktorej plynule môžete dieťa poslať do materskej školy, kde je starostlivosť matky primerane nahradená. Napriek tomu sú ženy, ktoré sa do práce ponáhľajú už po pár mesiacoch po pôrode aj u nás. Prečo ženy nechcú s malými deťmi zostať doma, aj keď problémom rodiny nie je práve nedostatok financií?
Nenaplnené ambície
Žena sa v role matky necíti sama sebou. Čosi v jej vnútri ju núti spraviť rázny krok: „Mám na viac!“ Náhly únik z nudnej domácnosti, nastavenie nových kariérnych cieľov, prerozdelenie úloh v domácnosti s manželom a snaha o získanie dostatočnej voľnosti pre svoju sebarealizáciu, môžu muža prekvapiť. Psychologička a terapeutka na manželské vzťahy z Manželskej poradne v Bratislave Katarína Hatráková tvrdí, že „muži skorý odchod ženy do práce môžu považovať za problém.“ Toto je niečo s čím partner nemusel počítať. Stereotypy ešte stále hovoria, že kým sú deti malé, starostlivosť o ne a o domácnosť patria žene.
Väčšia záťaž spojená s domácnosťou manželovi môže jeho plány zabezpečovať rodinu, ako aj čiastočnú slobodu, obmedziť. „Myslím si, že takýto stereotyp - muž zarába peniaze a žena sa postará o deti, ktorý v našej spoločnosti stále je, vôbec nie je pre rodinu zlý. Odráža to skutočné, ako to naozaj je. Mama je jednoducho tá, ktorá dá dieťaťu v tom najútlejšom veku to, čo najviac potrebuje. Nie všetky stereotypy treba búrať.
Hatráková si tiež myslí, že je dôležité uvedomiť si, že "aj keď pre ženu možno nie je atraktívne rok a pol utierať dieťaťu zadok, aké naplnenie to do budúcnosti môže rodine priniesť, ak bude žena s dieťaťom, keď ju najviac potrebuje ak to napríklad porovnáme s vypĺňaním tabuliek v nejakej práci." Vo firme sme kedykoľvek kýmkoľvek nahraditeľní, no pre deti, ktoré máme doma, nie. „Treba si naozaj uvedomiť, čo mám na svojej miske váh. A to moje rozhodnutie je potom už iba o mojej zrelosti,“ vysvetľuje terapeutka.
Žena, ktorá dobrovoľne odchádza od malých detí skoro do práce, je podľa psychologičky nezrelá. „Potrebuje jednoducho dostať ohodnotenie zvonku. Vždy, ak hľadáme svoje ohodnotenie kdesi vonku, znamená to, že to nemáme vo svojom vnútri. A práve to je to, že do môjho vnútra mi zas túto moju hodnotu dáva moja mama.
Nepríjemný pocit finančnej závislosti
Lenka bola vždy sebestačná, inteligentná a šikovná žena. Ešte na vysokej škole sa snažila privyrábať si v rôznych firmách. Počas školy spoznala Petra, ktorý už vtedy robil v známej IT firme. Po piatich rokoch sa vzali a narodil sa im syn, na ktorého sa obaja tešili. Žiadne vážne problémy v ich vzťahu neboli, hoci financie mali aj po svadbe každý svoje. Problémy nastali až vtedy, keď Peter začal Lenke vyčítať po pár mesiacoch od pôrodu náklady na domácnosť stále častejšie. Peter zarábal veľmi veľa. V žiadnom prípade sa nedalo hovoriť o tom, že by trpeli núdzou alebo žili na dlh. Lenku zarážali výčitky, že míňa priveľa na benzín a kam so synom chodí. Napätie sa doma stále stupňovalo, pretože Lenka míňala peniaze iba na nevyhnutné veci.
Je mnoho párov, ktoré financie po narodení detí vôbec neriešia. Je pre nich samozrejmé, že z jedného príjmu sa začnú hradiť všetky výdavky. Žena sa snaží manažovať ich na rodinu a domácnosť rozumne a muž nemá problém peniaze žene uvoľňovať, prípadne zriadiť spoločný účet. Čo však v situácii, keď muž začne žene vyčítať, že žena míňa priveľa a žena je presvedčená, že zabezpečuje len najdôležitejšie veci pre chod domácnosti? Aj toto býva jeden z častých dôvodov, prečo ženy odchádzajú od malých detí priskoro. Muž začne ovládať ženu prostredníctvom peňazí. Vyčerpaný sa určite cíti aj muž, ktorý v čase, keď sa manželka musí starať o dieťa, rodinu finančne zabezpečuje. Problém je, ak má muž pocit, že jediný, kto pre rodinu niečo robí a žena „dovolenkuje“ a následne ju začne vydierať cez peniaze.
Muži nedoceňujú prácu ženy v domácnosti
Častým dôvodom na únik ženy do práce býva aj fakt, že sa cíti nedocenená a jej každodenná námaha je partnerom prehliadaná, pričom žena neraz ide pri deťoch na hranicu svojich fyzických i psychických možností. Spisovateľ Dale Carnegie pri písaní svojej knihy Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí realizoval prieskum, prečo ženy opúšťajú svojich manželov. Dôvodom bol podľa jeho zistenia nedostatok ocenenia. Dale Carnegie tvrdí, že jednou z najdôležitejších vecí, po akej všetci ľudia v živote túžia, je uznanie.
Istá žena si zaumienila, že sa spolu so svojimi priateľkami z kostola v niečom zdokonalia. „Bol som prekvapený takouto žiadosťou. Úprimne povedané, bolo to celkom jednoduché zostaviť takýto zoznam, ale preboha, veď ona by mohla zostaviť podobný, a nebolo by v ňom šesť vecí, ale tisíc návrhov na moje zlepšenie. Nasledujúce ráno muž vstal skôr ako obyčajne. Zavolal do kvetinárstva, objednal jej kyticu šiestich ruží a priložil k nim kartičku s textom: „Nemôžem si spomenúť na šesť vecí, v ktorých by si sa mala zlepšiť. Viete si asi domyslieť, kto čakal po práci dojatý na manžela so slzami v očiach. Áno, jeho manželka. Ešte nasledujúce týždne dostával manžel od jej priateliek pochvaly, že je ten najohľaduplnejší muž, o akom kedy počuli.
Zväčša stačí naozaj málo, aby žena našla zmysel v tom, čo robí. Nedávna štúdia pod vedením Marie Shriver, zakladateľky A Woman´s Nation potvrdila, že muži majú rozporuplné očakávania od svojich dcér a od svojich partneriek. Na otázku, aké ženy by chceli mať, odpovedali americkí muži, že chcú ženy predovšetkým „láskavé“, „atraktívne“ a „inteligentné“. Od svojich dcér však očakávajú, aby boli nielen „inteligentné“, ale aj „silné“ a „nezávislé.“ Nezávislosť ženy tu predstavuje čosi, v čom muži stále nemajú jasno. Rola ženy sa za posledné roky dramaticky zmenila a mnohí muži sa tomu stále prispôsobujú. Štyria z deviatich mužov priznali, že je podľa nich omnoho ťažšie byť mužom dnes, v porovnaní s tým, aké to bolo voľakedy pre ich otcov. „Muži sa cítia ohrození ich manželkami alebo partnerkami, ak pracujú viac.
V spoločnosti sa živí o žene na materskej obraz, že hlúpne
Je smutné, že aj u zamestnávateľov prevláda názor, že ak je žena na materskej niekoľko rokov s dvomi, tromi deťmi, „určite ohlúpla.“ Pritom je nereálne, aby niekto, kto do odchodu na materskú dovolenku podával v škole a následne v zamestnaní dobrý výkon, bol po materskej dovolenke zrazu hlúpy a nezodpovedný zamestnanec. Žiadna žena, ktorá sa do pôrodu snažila pracovať, kariérne rásť nedokáže doma roky iba vymieňať plienky. Určite si nájde spôsob, ako sa tieto roky aj popri materskej vzdelávať a čítať, aby nestratila prehľad a kontakt s realitou.
Tlak spoločnosti je veľmi silný
Byť dokonalou matkou, manželkou, ale aj ženou s úspešnou kariérou je obraz, aký prinášajú dnešné médiá. Je to však skutočný obraz ich rodiny? Šťastné deti? Šťastný manžel? Fungujúca domácnosť? „Toto často vôbec nie je reálny obraz. Je mnoho známych ľudí, ktorí hovoria o svojej úspešnej kariére, šťastnej rodine a milujúcom partnerovi, a pritom viem, že už sa viac ako rok sa stretávame v poradni, lebo ich manželstvo je vo veľmi zlom stave,“ upozorňuje psychologička na falošný obraz, aký médiá dokážu vytvárať.
Terapeutka Hatráková spomína na jednu klientku, ktorá žila s manželom v Bruseli. Robila na vysokých postoch manažérku. Mala vynikajúcu pracovnú pozíciu i plat. Po tom, ako mala dieťa, tlak okolia ju prinútil, aby sa vrátila po 4 mesiacoch do práce. Firma poskytovala škôlku vo firme, odporúčali jej, aby dieťaťu nosila odsávané mlieko a pod. Byť 4 mesiace na materskej považovali za benefit, lebo iné ženy sú s deťmi len pár týždňov. Ak si chcela udržať riadiacu pozíciu, musela do práce nastúpiť.
Keď sa spolu bavili o dôležitosti projektu, ktorého šéfkou mala byť, sama mala problém vysvetliť, aký zmysel bude mať tento projekt pre budúcnosť spoločnosti. Napriek tomu dieťa do cudzej starostlivosti dala. Táto žena sa stále zmietala medzi tým, čo chce spoločnosť a tým, čo cíti, aká väzba medzi ňou a dieťaťom vznikla, resp. nevznikla. „Stále tam bola prítomná taká nevyrovnanosť v jej konaní. Bolo evidentné, že tá matka si to dieťa poriadne nepopestovala. Na jednej strane cítila potrebu mať to dieťa, aj keď malo 9 rokov, pri sebe až na úroveň frustrácie a na druhej strane ho neváhala poslať na polročný jazykový pobyt naučiť sa španielčinu, lebo je to treba do budúcnosti. Nepýtala sa, či to chce a či to zvládne. „Keď som sa jej opýtala, prečo sa toho nevzdá a nenájde si neskôr robotu radšej menej platenú, možno miesto 10.000 eur za 9.000 eur, povedala, že nemôže.
Všetko si však rokmi vyžiadalo svoju daň. „Chápem, že tým asi niekoho naštvem, ale podľa mňa si proste žena musí vybrať, čo vo svojom živote uprednostní. Nedá sa robiť všetko naraz. S týmto jej postojom súhlasí aj psychologička Katarína Hatráková. Šťastnou ženou možno byť iba vtedy, ak nájdeme svoju hodnotu vo svojom vnútri. Budeme vedieť, kto sme, kde sú naše priority. Ak nebudeme očakávať, že nám našu hodnotu bude ktosi neustále potvrdzovať zvonka. Tie najšťastnejšie manželky a partnerky sú určite tie, ktoré vždy nájdu zmysel v situácii, v ktorej sa ocitnú. Vidia jej dôležitosť a nepochybujú o sebe. Byť matkou je presne tá situácia, ktorá vám na vašej sebaúcte nemôže ubrať. Byť matkou je niečo, čo by malo byť prvoradé. Deti nie sú niečo, čo sa rozhodlo, že chce prísť na svet. Na svet sme ich priviedli my. Podľa toho by sme sa mali aj správať. Priviesť na svet dieťa je jednoducho obeta. Aspoň jeden z partnerov sa musí obetovať byť s deťmi dostatočne veľa, keď ho najviac potrebujú.