Neutíchajúci plač 7-týždňového bábätka môže byť pre rodičov nesmierne vyčerpávajúci a znepokojujúci. Keď sa zdá, že žiadne z bežných upokojujúcich metód nezaberajú, je prirodzené hľadať hlbšie pochopenie situácie. Tento článok sa zameriava na možné dôvody, prečo vaše dieťatko neustále plače, a ponúka rady, ako mu pomôcť.
Detkský plač ako forma komunikácie
Je dôležité si uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.
Možné príčiny neutíchajúceho plaču
Hoci objektívna príčina plaču nemusí byť na prvý pohľad zrejmá, existuje niekoľko bežných dôvodov, ktoré môžu viesť k neustálemu plaču u takto malého dieťatka:
1. Hlad
Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
2. Nepohodlie z plienky
Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
3. Prestimulovanie
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
4. Únava
Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
5. Nuda
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
6. Bolesť bruška alebo kolika
Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.
7. Teplotný diskomfort
Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
8. Stres a napätie
Častou príčinou detského plaču je totiž stres a napätie. Možno ste si všimli, že vaše dieťa začne plakať večer približne v tom istom čase. Chce tak zo seba dosť napätie z celého dňa. Večer toho máme dosť aj my dospelí, sme unavení a nervózni po náročnom dni. Pre malé deti môže byť práve plač cestou, ako zo seba nahromadený stres vyplaviť. Ak mu rodičia v plači bránia, pôsobí to kontraproduktívne. Plač je pre ľudský organizmus veľmi efektívny spôsob, ako si udržať psychickú rovnováhu, zbaviť sa napätia a uvoľniť sa. Ak dieťaťu, ale aj sebe dovolíte plakať, staráte sa vlastne o jeho aj svoje zdravie. Dôležité je prestať vnímať detský plač negatívne, ale ako prirodzenú a dokonca žiadúcu súčasť života dieťaťa.
Ako reagovať na plač dieťaťa: Asistované vyplakanie
Rodičia sa dajú rozdeliť na dve skupiny podľa toho, ako k plaču pristupujú. Tí prví si dieťa v takej chvíli veľmi nevšímajú, razia heslo, že ho treba nechať vyplakať, aby si „precvičilo pľúca“ a naučilo sa, že „rodičia nebudú skákať, ako decko píska“. Tento výchovný prístup sa už dnes považuje za prekonaný a škodiaci zdravému detskému vývinu, napriek tomu sa s ním však ešte možno stretnúť. Rodičia z druhej skupiny by dieťa nikdy vyplakať nenechali a snažia sa všetkými možnými prostriedkami s plačom bojovať.
„Rodičia, ktorí majú tendenciu dieťa stále tíšiť a v plači mu bránia - často v pozadí stojí, že detský plač neznesú - mu vlastne nedoprajú emočné uvoľnenie. Dobrou reakciu na detský plač je podľa nej „asistované vyplakanie“, ktoré môže na dieťa pôsobiť takmer zázračne.“
„Ako také vyplakanie vyzerá? Držíme plačiace dieťa v náručí a sústredíme sa na to, aby sme mu k vyplakaniu dali priestor a podporu. Upokojujúco pritom hovoríme: Len sa vyplač, som tu s tebou. Neviem presne, prečo plačeš, ale chcem ti byť nablízku a počkám, až sa vyplačeš… Hojdáme, hladíme. Stáva sa, že keď dieťa prvýkrát dostane túto možnosť, plače intenzívne a dosť dlho, napríklad dvadsať minút. Potom zvyčajne tvrdo zaspí a budí sa s dobrou náladou,“ popisuje Eva Labusová.
Ak rodičia dieťaťu emočné uvoľnenie nedoprajú, dôsledkom je často to, že zle zaspáva a noci sa budí. Keď tento postup podľa nej začnete opakovať, záchvaty plaču sa začnú skracovať a bude pribúdať pokojného spánku.
Prečo majú rodičia s plačom taký problém?
Mnohí rodičia priznávajú, že podporiť plačúce dieťa nedokážu tak, aby by si priali. A to kvôli vlastným nezvládnutým negatívnym pocitom, ktoré v tej chvíli majú. „V rodinných poradniach a psychoterapeutických ordináciách opakovane vychádza najavo, koľko z vecí, ktoré nás ako dospelých rozrušujú, smeruje spätnou stopou k nepríjemným zážitkom či dokonca traumám z našeho vlastného detstva. Môže sa to týkať práve i spôsobu, akým naši opatrovníci reagovali na náš plač a vzdor.
Podľa nej je dôležité zmeniť v našej spoločnosti prístup k plaču. Spoločnosť s ním totiž má historicky veľký problém. Máme ťažkosti prejaviť slabosť i smútok, nedokážeme prežívať silné či negatívne emócie. Postoj k plaču sa však už začína meniť, a to v dôsledku nových vedeckých poznatkov, ktoré ukazujú, čo sa deje v nezrelom mozgu dieťaťa pri prežívaní konkrétnych situácií.
Dnes už niet pochýb o tom, že ak rodičia plačúce dieťa úplne ignorujú, vyvoláva to v ňom prudkú reakciu. „Najskôr na fyzickej úrovni. Dochádza k vyplavovaniu stresových hormónov a k zvyšovaniu srdcovej činnosti i telesnej teploty. Ak dieťa plačom volá po blízkosti najbližších osôb, po mame, jeho fyzická reakcia na osamelosť sa neskôr transformuje do reakcie emocionálnej. Po čase síce plakať prestane, ale pravda je taká, že iba rezignovalo,“ uvádza Eva Labusová. Neznamená to, že sa upokojilo, naopak, pochopilo, že svojou aktivitou nedokáže privolať blízkeho človeka a upadá do bezmocnosti, ktorá sa potom bude prejavovať v celom jeho živote ako pasivita a neschopnosť riešiť problémy.
Na detský plač preto určite reagujte a zároveň v ňom potomkovi nebráňte. Prijať plač a dočasnú slabosť dieťaťa paradoxne znamená veľmi posilniť jeho odolnosť a emočnú samostatnosť.
Psychoterapeutka Eva Labusová: „Deti, ktoré majú možnosť plakať a dostáva sa im k tomu od rodičov patričnej podpory, lepšie dosahujú spojenie so sebou samými, usadzujú sa vo svojich telách, učia sa ľahšie rozumieť svojim pocitom aj sa samostatne starať o svoje potreby. To potom súvisí s utváraním ich sebadôvery a citlivosti, ktorú sú schopné prejavovať voči ostatným. Ak dávame deťom možnosť vyjadriť napätie a negatívne alebo bolestivé pocity a sme im ako rodičia nablízku, zbavujeme ich náladovosti, ufňukanosti aj agresivity.“
Plač bábätka
Syndróm traseného dieťaťa
Na začiatku je plačúce bábätko, ktoré nikto nedokáže utíšiť, stupňujúca sa nervozita, možno chvíľka absolútnej únavy a bezmocnosti. Na konci môže byť trvalé poškodenie mozgu, či dokonca smrť. Syndróm traseného dieťaťa (tzv. Shaken Baby Syndrome - SBS) bol po prvý krát popísaný v 70.rokoch minulého storočia. Najhoršie poranenia vznikajú v prípadoch, kedy trasenie konči nárazom, napr. Miera poškodenia mozgu je rôzna, od opuchu mozgu, krvácania do sietnice, zlomenín krčných stavcov až po smrť. Niekedy sú príznaky nebadateľné, pripomínajú virózu a dôsledkom je „len“ oneskorený vývoj dieťaťa. K traseniu dieťaťa obvykle dochádza v snahe utíšiť jeho plač. Na Slovensku a v Českej republike zatiaľ k syndrómu traseného dieťaťa neexistujú žiadne ucelené štatistiky, ale napr. v USA sa ročne syndróm traseného dieťaťa vyskytuje v cca. Utíšiť plačúce dieťa môže byť niekedy veľmi ťažké a rodičia si túto situáciu uvedomujú až keď sa v nej ocitnú. Zdravý novorodenec plače priemerne jednu až tri hodiny denne.