Národné centrum zdravotníckych informácií pravidelne zverejňuje štatistiky týkajúce sa zdravotného stavu populácie. Jednou z kľúčových metrík je stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej na dožitie. Táto hodnota nám hovorí, koľko rokov sa v priemere dožije novorodenec pri súčasnej úrovni úmrtnosti v danej populácii.
Na Slovensku sme v roku 2019 zaznamenali strednú dĺžku života pri narodení 80,8 roka pre ženy a 74,3 roka pre mužov. Od roku 1980 sa táto hodnota zvýšila pre obe pohlavia. Pre mužov to bol nárast o 7,6 roka a pre ženy o 6,6 roka. V porovnaní s rokom 2013 došlo k ďalšiemu nárastu: u mužov o 0,29 roka na 73,19 roka a u žien o 0,39 roka na 80,00 roka.
V závere roka 2014 bol počet obyvateľov Slovenska 5 421 349, pričom žien bolo mierne viac ako mužov (2 779 021 žien oproti 2 642 328 mužom). V tom istom roku sa narodilo 55 033 živonarodených detí, čo predstavuje hrubú mieru pôrodnosti 10,2 na 1 000 obyvateľov. Úmrtnosť dosiahla 9,5 zomretých na 1 000 obyvateľov, pričom zomrelo celkovo 51 346 ľudí.
Demografické trendy naznačujú aj zmeny v štruktúre populácie. Podiel produktívnej zložky obyvateľstva (15 - 64 rokov) mierne klesol, zatiaľ čo podiel osôb v poproduktívnom veku (65 rokov a viac) sa zvýšil. Tento posun prináša so sebou aj rast hodnoty indexu ekonomického zaťaženia.
Štatistiky hospitalizácií
Publikácia Štatistika hospitalizovaných v SR 2014 tiež poskytuje pohľad na potrebu ústavnej zdravotnej starostlivosti. V roku 2014 bolo na Slovensku ukončených 1 184 486 prípadov hospitalizácií. Výrazná prevaha žien (670 675) oproti mužom (513 811) súvisí s potrebou zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.
Potreba hospitalizácie rastie s vekom. Najviac hospitalizácií bolo zaznamenaných u osôb vo veku 55 a viac rokov. S pribúdajúcim vekom sa predlžuje aj priemerná dĺžka ošetrovacieho času. Kým u detí vo veku 1 - 4 rokov to bolo 4,3 dňa, u 85-ročných a starších osôb to bolo už 9 dní. Celkovo bol priemerný ošetrovací čas 6,7 dňa.
Najviac hospitalizácií sa uskutočnilo na oddeleniach vnútorného lekárstva (12,3 %), chirurgie (10,4 %) a gynekológie a pôrodníctva (10,3 %).
Demografický vývoj v najväčších mestách Slovenska
Štúdia "Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska" prináša detailnú analýzu demografických trendov na úrovni jednotlivých miest, čo je v stredoeurópskom kontexte unikátne. Zistila sa nielen odlišnosť, ale aj podobnosť v demografickom vývoji jedenástich najväčších miest.
Jedným z kľúčových zistení je nízka úhrnná plodnosť, ktorá ani v jednom meste nedosahuje hodnotu dvoch detí na ženu, potrebnú na udržanie veľkosti populácie bez migrácie. Rodičmi sa vo viac ako polovici prípadov stávajú ľudia po tridsiatke, pričom vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, ale táto hodnota by sa mala pohybovať len okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa na ženu.
Ďalším pozorovaným trendom je nárast počtu detí narodených mimo manželstva, pričom mestá ako Martin a Prievidza vykazujú najvyšší podiel takýchto narodení. Zároveň klesá sobášnosť a obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách.
Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi a vo všetkých sledovaných mestách presahuje stredná dĺžka života slovenský priemer. Najväčší vplyv na tento nárast má zníženie úmrtnosti v skupine osôb vo veku 60 až 79 rokov. Napriek tomu vo väčšine miest (s výnimkou Bratislavy) prevláda prirodzený úbytok obyvateľstva, keď zomiera viac ľudí, ako sa narodí.
Odborníci predpokladajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov, ale zároveň aj rast priemerného veku obyvateľov (o 3 až 6 rokov do roku 2035) a nárast počtu seniorov. Migráciou strácajú obyvateľov všetky mestá okrem Bratislavy, ktorá získava obyvateľov z celého Slovenska.
Slovensko čaká dlhá éra slabého rastu. Vláda ho chce zachraňovať dlhom
Stredná dĺžka života v Európskej únii
V minulom roku dosiahla očakávaná dĺžka života pri narodení v Európskej únii podľa predbežných údajov Eurostatu 81,5 roka. Ide o nárast o 0,9 roka oproti roku 2022 a o 0,2 roka v porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019.
V 15 krajinách EÚ stredná dĺžka života prekročila priemer únie. Najvyššiu dĺžku života zaznamenalo Španielsko (84 rokov), nasledované Talianskom (83,8 roka) a Maltou (83,6 roka). Naopak, najnižšie hodnoty boli v Bulharsku (75,8 roka), Lotyšsku (75,9 roka) a Rumunsku (76,6 roka).
Slovensko dosiahlo v minulom roku očakávanú dĺžku života 78,1 roka, čo je nárast oproti 77,8 roka v roku 2019. Celkovo 18 krajín EÚ zaznamenalo nárast strednej dĺžky života v porovnaní s predpandemickým obdobím, zatiaľ čo dve krajiny zostali na rovnakej úrovni a šesť krajín zaznamenalo pokles.
Najväčší nárast bol odhadovaný v Rumunsku (o jeden rok), nasledované Litvou (o 0,8 roka) a ďalšími krajinami s nárastom o 0,7 roka. Najväčší pokles zaznamenalo Rakúsko a Fínsko (po 0,4 roka).