Rozvodovosť je v súčasnosti vážnym spoločenským problémom, ktorý sa dotýka čoraz väčšieho počtu rodín. Veľká časť súčasných manželstiev sa ocitá v kríze, následkom ktorej dochádza k rozvodu. Pri rozvode je vždy dieťa najohrozenejším jedincom, následky si často nesie do života v podobe nespracovanej traumy, neschopnosti nadviazať osobné vzťahy, nedôvery v seba a pod. Dôsledky rozpadu manželstva pritom najviac pociťujú deti, ktoré sa často stávajú obeťami sporov medzi rodičmi. Vnímam rozvod často ako rukojemnícku drámu, v ktorej je hlavnou obeťou dieťa.
Možným riešením tejto drámy je podľa nášho názoru Cochemská prax v rozvodovej starostlivosti o dieťa. Tento model je funkčnou a v mnohoročnej praxi overenou alternatívou k rozvodovým sporom o výchovu detí. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je súčasťou Cochemskej praxe - je o dohode dvoch emocionálne zrelých rodičov na primeranej starostlivosti o dieťa.
Cochemská Prax: Filozofia a Prístup
V Cochemskej praxi ide o vzdanie sa osobnej moci a s tým spojenou manipuláciou druhým človekom. Tento model naopak vychádza z presvedčenia, že každý človek má v sebe sebauzdravovacie, samoregulačné sily a schopnosti riadiť sám svoj vlastný život. Hlavnou úlohou zástupcov jednotlivých profesií potom je, aby človeku v problémovej situácii boli pomocníkmi či sprievodcami (ľudsky a odborne) na jeho vlastnej ceste a umožnili mu dospieť k riešeniu, ktoré je prijateľné a najvhodnejšie práve pre neho, pretože sa zrodilo z neho samého. To isté sa týka celej rodiny - všetkých jej príslušníkov.
Obsah Publikácie a Jej Ciele
Publikácia, ktorú držíte v rukách, je výsledkom niekoľkoročných praktických výskumov, diskusií, workshopov, národných a medzinárodných stretnutí, ktoré sme organizovali v niekoľkých štátoch EÚ. Táto kniha v sebe zahŕňa samostatnú publikáciu „Cochemská prax“ od Jürgena Rudolpha (v slovenčine) a ďalšie články v slovenskom, českom, anglickom, nemeckom a rumunskom jazyku. Kniha je určená pre ľudí v rozvodovom a porozvodovom konaní, záujemcov i odborníkov o túto tému. Ponúka alternatívnu formu starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov a pomáha pochopiť dieťa v striedavej starostlivosti. Táto forma starostlivosti niekedy vyvoláva rozporuplné postoje v laickej i odbornej verejnosti, radoch sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov a samozrejme u rodičov v rozvodovom konaní, ktorých sa táto téma bytostne dotýka.
Publikácia vychádza z praxe a jej hlavným cieľom je prispieť k zavedeniu objektívneho a vyváženého pohľadu na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa. V žiadnom prípade sa v tejto publikácii nestotožňujeme s mechanickým delením času medzi oboch rodičov na zdanlivo spravodlivé rozdelenie 50/50, kde sa ľahko opomína najlepší záujem dieťaťa.
Striedavá Osobná Starostlivosť v Praxi
Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej aj „striedavá starostlivosť“) zaraďujeme do škály porozvodových modelov starostlivosti o maloletých. Podstatou tohto inštitútu je striedavá zmena bydliska dieťaťa v stanovených časových intervaloch. Cieľom predloženého príspevku je zamyslieť sa nad prezumpciou inštitútu striedavej starostlivosti, ktorú možno pozorovať na viacerých úrovniach. V prvom rade je prezumpcia striedavej starostlivosti badateľná na úrovni rodičovských dohôd. K dobrovoľnému uzatváraniu dohôd o striedavej starostlivosti vedie rodičov najmä skutočnosť, že striedavá starostlivosť, na rozdiel od výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, garantuje vo väčšom rozsahu právo rodičov vychovávať svoje dieťa, s tým súvisiace právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť, ako aj udržiavanie produktívneho vzťahu medzi dieťaťom a oboma rodičmi.
Legislatíva a Súdna Prax
Vychádzajúc zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny má v podmienkach súdnej praxe Slovenskej republiky počet rozhodnutí o striedavej starostlivosti stúpajúcu tendenciu, hoci v každom roku len o nepatrné stotiny percent. Aj napriek tejto tendencii však netreba zabúdať na to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov dochádza i k rušeniu nariadenej striedavej starostlivosti.
Články 373 a 374 belgického občianskeho zákonníka stanovujú princíp spoločného výkonu rodičovskej autority. Vzhľadom na tento princíp zostávajú rodičovské práva a povinnosti každého rodiča aj po rozpade ich manželstva zachované. Rodičia môžu uzatvoriť súkromnú dohodu, a to aj s využitím odbornej pomoci, napr. formou mediácie. Finálnu verziu súkromnej dohody sú rodičia povinní predložiť príslušnému súdu, ktorý rozhodne, či jej obsah zodpovedá záujmom dieťaťa. S prihliadnutím na obsah riešených otázok, súd prioritne rozhoduje o určení bydliska dieťaťa, nie o výkone rodičovskej zodpovednosti. Ak nedôjde k uzatvoreniu rodičovskej dohody, rozhodne súd. Ten môže poveriť výlučným výkonom rodičovskej autority iba jedného rodiča. V takomto prípade si však druhý rodič vyhradzuje právo na dohľad, teda právo byť informovaný o dieťati. Takisto má právo na osobný styk s dieťaťom, ktorý sa mu môže obmedziť iba pre veľmi vážne dôvody. Zákonnú prednosť spoločnej rodičovskej autority však nemožno vykladať ako povinnosť súdu automaticky rozhodnúť o jej nariadení v každom porozvodovom konaní. Legislatívnymi zmenami v oblasti rodičovstva sa zaviedla prednosť striedavej starostlivosti od roku 1983.
Česká právna úprava kladie všetky druhy modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode na jednu úroveň. Prvým a prelomovým nálezom v tomto ohľade bol nález, sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. Presvedčivú argumentáciu Ústavného súdu ČR priaznivo prijali najmä rozvedení rodičia, ktorým neboli ich deti do starostlivosti zverené. Maloleté deti, pochádzajúce z rozvádzajúceho sa manželstva, boli na základe dohody ich rodičov v režime faktickej striedavej starostlivosti. Po odchode matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti podal otec maloletých návrh na úpravu styku počas rozvodu a po ňom, pričom žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd návrhu nevyhovel s odôvodnením, že maloletí vyjadrili svoju spokojnosť s pretrvávajúcim výchovným usporiadaním. Styk s otcom však nepatrne rozšíril. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja rodičia maloletých.
Ústavný súd ČR však upozornil na to, že postoj zákonodarcu a judikatúra Ústavného súdu ČR a ESĽP vychádzajú z odlišnej idey ako tej, ktorú v tomto prípade uplatnili všeobecné súdy. Najlepším záujmom dieťaťa je poskytnutie starostlivosti od oboch rodičov, samozrejme, za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Po prijatí analyzovaného nálezu prišiel ďalší, v ktorom Ústavný súd ČR označil striedavú starostlivosť za všeobecné pravidlo úpravy styku s maloletým, a to aj napriek skutočnosti, že tento záver zo zákonnej úpravy nevyplýva: „Pokud oba rodiče projevují o dítě skutečný zájem a chtějí jej mít v péči a zároveň oba naplňují relevantní objektivní kriteria ve zhruba stejné míře, čl. 10 odst. 2 Listiny a čl. 8 Evropské úmluvy ve spojení s čl. 32 odst. 4 Listiny a čl. 3 odst. 1 a čl. 18 odst. 1 Úmluvy o právech dítěte vytváří presumpci ve prospěch střídavé péče. Tuto presumpci lze vyvrátit, nicméně jsou k tomu zapotrěbi pádne důvody, mající oporu v ochraně najlepšího záujmu dítěte.“
Prítomný rozpor medzi ideou zákonnej úpravy o rovnosti všetkých modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode a aplikačnou praxou o prezumpcii inštitútu striedavej starostlivosti, si Ústavný súd ČR zrejme uvedomil a v snahe o korekciu svojich striktných názorov o tomto inštitúte v uznesení sp. zn. 1234/15, z 12. Na porovnanie uvádzame, že obdobný názor prevláda aj v aplikačnej praxi slovenských súdov. „Striedavá starostlivosť nie je normou, každý prípad treba posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a špecifiká prípadu. Vzhľadom na to, že z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. V súlade s najlepším záujmom dieťaťa je, aby súd u každej osoby, ktorá má o uplatnenie striedavej starostlivosti úprimný záujem, posúdil všetky relevantné kritériá samostatne. Povinnosť všeobecného súdu uvažovať o možnej prezumpcií striedavej starostlivosti, by teda mala nastúpiť až za predpokladu naplnenia všetkých zákonných kritérií.
Metodický Manuál pre Odborníkov
Metodický manuál, ktorý držíte v rukách, vznikol v rámci realizovaného projektu Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pod názvom: Cielené odborné vzdelávanie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku sociálnych vecí a rodiny. Druhé doplnené vydanie vybraných textov zo sociálneho poradenstva je určené pre sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, psychológov a iných odborníkov v pomáhajúcich profesiách. Táto publikácia korešponduje so študijným programom v odbore sociálna práca.
tags: #striedava #osobna #starostlivost #o #dieta #cochemska